Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/41/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

P., B., IČO: X., zastúpený: F., s. r. o., G., B., IČO: X., proti povinnému: M. H., nar. X., J.,

T., zastúpený opatrovníkom mestom T., o vymoženie 716,98 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.: l Er

952/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 01.

augusta 2012, č. k.: -27, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor ţiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou

na Okresný súd Dolný Kubín 15. novembra 2004 poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie na vymoţenie istiny 21 600,- Sk s príslušenstvom v zmysle sust. § 44 Zákona

č. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie. Uviedol, ţe exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 1846/2004,

NZ 64513/2004 z 13. augusta 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B.

(ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd Dolný Kubín poverením zo 16. novembra 2004

poveril súdneho exekútora Mgr. M. K. vykonaním exekúcie na základe notárskej

zápisnice.

2

Okresný súd Námestovo uznesením z 29. novembra 2011, č. k.: -12

exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnej exekútorke náhradu trov konania

nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe oprávnený a povinný uzavreli 19.

januára 2004 Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“). Súčasťou tejto

zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. T. K. na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal záväzok z

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia

alebo pre exekúciu na celý majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Notárom bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal advokát Mgr. T. K.. Ten za

povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25 601,- Sk, vrátane úroku z

omeškania vo výške 0,25 % denne od 21. februára 2004 do zaplatenia. Ďalej splnomocnený

zástupca vyhlásil, ţe tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici splatí povinný v lehote

do 23. augusta 2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s pouţitím notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 31 ods. 1 a § 22 ods. 2

uviedol, ţe zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy

o úvere v čase keď ţiadny dlh neexistoval. Ďalej súd poukázal na rozpor záujmov povinného

a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal moţnosť voľby výberu zástupcu, pretoţe zo

zmluvy je zrejmé, ţe v zmluve bola pouţitá predtlač, ktorá sa pouţívala pri

uzatváraní zmlúv, a teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. T. K.. Uvedeným bol

spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, ţe splnomocnenec bude

jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe splnomocnenca.

Uviedol, ţe uznať záväzok alebo dlh je právom dlţníka, ktorý v budúcnosti môţe alebo

nemusí realizovať. V zmysle , ktoré má kogentnú

povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré vznikne aţ v budúcnosti. Takáto

dohoda je neplatná podľa , t. j. ak v čase uzavretia zmluvy

o úvere a o splnomocnení Mgr. T. K. neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto

čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a taktieţ nemohol splnomocniť Mgr.

T. K. na takéto právo. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe uznanie dlhu, ako aj súhlas s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca

povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu, a preto

sú v zmysle absolútne neplatné. Keďţe dohoda o plnomocenstve

uzatvorená medzi povinným a Mgr. T. K. podľa je absolútne

3

neplatná, tak i uznanie záväzku spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice sú neplatné, chýba jeden z predpokladov na to, aby

notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa preto v

súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

pretoţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemoţno vykonať.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a povinnému a súdnej exekútorke náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého

stupňa v dostatočnom rozsahu zistil rozhodné skutočnosti, v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie a vecne správne rozhodol. Konštatoval, ţe z predmetného splnomocnenia

obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, ţe dlţník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta

Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jeho mene uznal

jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny

výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k

záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe splnomocnenie bolo zakomponované do uţ vopred

pripravenej zmluvy o úvere a bolo v nej predtlačené meno konkrétneho zástupcu - advokáta

T. K., je zrejmé, ţe sa jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 2

. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jeho obsah ani osobu splnomocnenca

a všetky náleţitosti splnomocnenia neboli individuálne dojednané. Rovnako neprijateľnou

podmienkou je, ţe uzavretie zmluvy o úvere bolo podmienené udelením splnomocnenia

zástupcovi, ktorého vopred vybral oprávnený, keďţe zmluvu aj splnomocnenie koncipoval

výlučne oprávnený čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach

v neprospech povinného. Z uvedeného dôvodu je dohoda o plnomocenstve v

zmysle neplatná. Keďţe nedisponoval hmotným právom

na jej uzavretie je tento exekučný titul absolútne neplatný. Zároveň odvolací súd súhlasil

skonštatovaním súdu prvého stupňa, ţe je zrejmá existencia rozporu záujmov

splnomocneného zástupcu a zastúpeného, ktorý spočíva vtom, ţe zástupca povinného bol

vopred určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, ţe povinný si

nemohol svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Rovnako je spochybnený aj základný

predpoklad pri udelení plnej moci, t. j., ţe splnomocnenec bude hájiť záujem splnomocniteľa,

ako aj slobodná voľba povinného pri výbere splnomocnenca. Vzhľadom k tomu,

takéto splnomocnenie nemôţe byť platné, a teda ani účinné, notárska zápisnica spísaná na

základe takejto dohody o plnomocenstve ako absolútne neplatného právneho úkonu nemôţe

4

byť materiálne vykonateľná. Ďalej odvolací súd konštatoval, ţe udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie nie je rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie

exekúcie, a teda má za následok, ţe vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí

prekáţku v zmysle (ďalej len „“).

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , ţe

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ust. , ţe v tej veci sa uţ

právoplatne rozhodlo, ust. , ţe súd svojím postupom odňal moţnosť

konať pred súdom, ust. , ţe konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţité dokazovanie, ust. , ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K dôvodu dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f/ uviedol, ţe súdy oboch stupňov

nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak boli podľa zákona povinné urobiť. Podľa

§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09. augusta 2012, ak súd rozhoduje

podľa ods. 1 písm. g/ a písm. k/ nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví. Súd prvého stupňa uznesením

vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastavil. Nedodrţal teda postup podľa § 57

ods. 5 Exekučného poriadku, atak dovolateľovi odňal moţnosť konať pred súdom. Súd

nenariadil ústne pojednávanie a tento nedostatok nekorigoval ani odvolací súd.

V súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcej sa porušenia povinnosti súdu prvého

stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva oprávnený poukázal

na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.: -12.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom ako aj

ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie.

Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti

exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva v dodrţaní formy

notárskej zápisnice, tak ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka

je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej a

5

povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou.

V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, ţe notárska zápisnica obsahovala všetky

náleţitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného súhlasu povinnej

osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti

notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemoţno vyvodiť. Ďalej z toho uznesenia

vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného

práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti

exekučného titulu. Ďalej oprávnený poukázal na , ktorým bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3. Na notárske

zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon, resp. novelizované ustanovenie

nevzťahuje. Exekučný súd uvedené plnomocenstvo povaţuje za neprijateľnú podmienku

v zmysle ods. l , resp. podľa ust. Zákona

č. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený záver podľa oprávneného neobstojí a súd ho

nijako nezdôvodnil. Povinný na seba neprevzal ţiadne nové povinnosti, či záväzky,

oprávnenému nevznikli ţiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný

dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo

spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo

v zmysle kedykoľvek odvolať a tohto práva sa

nemohol ani platne vzdať. Vzhľadom na uvedené, udelenie plnomocenstva tretej osobe

na zastupovanie spotrebiteľa nie je moţné povaţovať za neprijateľnú podmienku, ktorá

spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil prečo povaţuje

za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlţník

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie

sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné

poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal

6

na nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, ţe

Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť exekučné

konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového

práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1

písm. c/ a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikoval.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uzneseniu súdu prvého

stupňa potvrdené. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú

uvedené v a

Podľa , je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

7

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa , je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním oprávneného nevykazuje

znaky uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach. V danej veci odvolací súd

napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2

písm. b/ a písm. c/ Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania nie je v zmysle

§ 239 ods. 1 a ods. 2 proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, ţe by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ aţ

písm. g/ Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát).

8

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné

(R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie

je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, a , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Dovolateľ namietal, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ustanoveniach a ;

jej nedostatok sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok

zastavenie konania a (prípadné) postúpenie veci inému orgánu.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, ţe súdy v danom prípade nesprávnou a ústavne

nesúladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aust. § 45 ods. 1 a ods. 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní sa postavili do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné

preskúmanie exekučného titulu, metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako exekučným

súdom neprináleţí. Bol toho názoru, ţe exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad Zákona

č. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov a Zákona o rozhodcovskom konaní, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Z obsahu tejto námietky sa javí, ţe nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov,

ale napáda vecnú správnosť právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade zaloţili

9

svoje rozhodnutia (ich právne posúdenia veci). Dovolací súd má za to, ţe súdy rozhodovali

vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom

konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr.

z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1, § 57 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a/ nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten

istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakého skutkových okolností.

Dovolateľ namietal, ţe súdy rozhodovali o formálnych a materiálnych podmienkach

vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď uţ bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., P., B., IČO: X., proti povinnému: M. H., nar. X., J., T., o vymoţenie 716,98 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.: l Er 952/2008,

na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1846/2004, NZ 64513/2004

z 13. augusta 2004 spísaná notárom JUDr. J. K. so sídlom v B., nepredchádzalo ţiadne iné

10

konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté, preto nejde o vec

rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným. Vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie netvorí prekáţku veci rozsúdenej v zmysle Poverenie

na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky

len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovanému

súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môţe začať vykonávať exekúciu, a

ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie

NSSR sp. zn.: ).

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Naplnenie vady konania ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému ako

účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom podľa dovolateľ

vyvodzuje z toho, ţe súdy oboch stupňov nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným

o jeho právnych a skutkových návrhoch (námietky proti prejednaniu veci, konanie bez

nariadenia pojednávania, dokazovania). Namietal, ţe súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci

ústne pojednávanie, aj keď tak boli povinné urobiť. Oprávnený namietal, ţe exekučný súd

pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel nad rámec formálnej a materiálnej vykonateľnosti

exekučného titulu a namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Ďalej z obsahu dovolania

vyplýva, ţe namietal nesprávne a nedostatočné odôvodnenie právnych záverov oboch súdov.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

11

základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, II.

ÚS 251/03).

Námietka dovolateľa, ţe súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj

keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak ako správne poznamenal

oprávnený účinným od 09. augusta 2012 bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého

súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a písm. k/. Dovolateľ

namietal, ţe súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné. Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko

v danom prípade exekúciu zastavil uznesením z 29. novembra 2011 podľa právnej úpravy

účinnej do 08. augusta 2012, ktorá exekučnému súdu neukladala povinnosť nariadiť

pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a písm. k/ Exekučného poriadku.

Taktieţ ani odvolaciemu súdu nevyplývala zo zákona povinnosť nariadiť pojednávanie.

Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 a o odvolaní

oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako nebol splnený ani jeden

z ostatných dvoch dôvodov ( a ), pre ktoré predseda

senátu odvolacieho súdu musí vţdy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, ţe

nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol

dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či uţ pred súdom prvého stupňa

alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe

v štádiu, pri ktorom súd skúma, či ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a

z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach aţ ) - postačujúce je totiţ, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho zaloţených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie sa obsahom listín za účelom

12

posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní

za prítomnosti oprávneného a povinného.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe oprávnený namietal aj nesprávne posúdenie notárskej

zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu, a následné nesprávne zastavenie exekúcie.

Táto námietka oprávneného sa z jej obsahu ( ) viaţe na správnosť

interpretácie ustanovení zákona, teda na správnosť právneho posúdenia veci. Dovolací súd

na túto námietku prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších

stupňov nedošlo k vade v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú

v tomto ustanovení ide totiţ tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak pre to neboli splnené

zákonom stanovené predpoklady; takým zastavením sa totiţ oprávnenému odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.

Notárska zápisnica, ktorá nemá náleţitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku, nieje spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny

záver vychádzajúci z toho, ţe ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť

exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj a

).

Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je

exekučným titulom a nemôţe naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj

tieţ R 47/2012), nemôţe ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah

účastníkov zaloţený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo

nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (viď

a tieţ ). Na druhej strane ale nemoţno prehliadnuť, ţe súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku) je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy

(). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

notársku zápisnicu, neznamená to, ţe by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej

podklade moţno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997).

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodrţaní

formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej

13

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná

v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náleţitosťami

notárskej zápisnice ako exekučného tituluje (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôleţitejšou

náleţitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - aţ tento prejav vôle povinnej osoby

robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti

uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik

exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby,

ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva

exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému

rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej

zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka

notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak

niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, ţe

nie je oprávnený za ňu konať, nemoţno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

udelený „zástupcom" povaţovať za súhlas povinnej osoby.

Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať

za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa

zastupovať iného nemôţe ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Dovolací súd za konanie, ktoré obchádza zákon povaţuje aj konanie, v rámci ktorého

určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záloţné

zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, ţe má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej

zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej

strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade

dostávajú do rozporu.

Stručná charakteristika priebehu konaní pred krajskými súdmi Slovenskej republiky,

na ktoré poukázal Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach ,

, , , , ,

, , (sťaţnosť oprávneného bola nimi

odmietnutá ako zjavne bezdôvodná), vyplýva, ţe postup oprávneného a Mgr. T. K. v

14

preskúmavanej veci bol v zásade identický s ich postupom, ktorý opísal Ústavný súd

v týchto rozhodnutiach. Aj v danom prípade bola „slobodná voľba" povinného pri „výbere“

advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať

dlţníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj

pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2

písm. c/ Exekučného poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, ţe ho uviedol

v predtlačí úverovej zmluvy predloţenej dlţníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací

súd súhlasí s názorom, ţe záujmy zástupcu (Mgr. T. K.) boli v rozpore so

záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22

ods. 2 v spojení s ). Absolútna

neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči kaţdému. Na absolútnu

neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôţe napraviť

dodatočným schválením. Keďţe dohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. T. K. je v

zmysle absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým

tento advokát za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru zhodnému

so záverom odvolacieho súdu, ţe ak za týchto okolností Mgr. T. K. v notárskej zápisnici

udelil za povinného „súhlas“ s j ej vykonateľnosťou, chýba podstatná náleţitosť materiálnej

vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Dolný Kubín 07. septembra 2012

(na Okresný súd Námestovo 12. septembra 2012) navrhol prerušenie konania postupom podľa

a Zmluvy o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako

aj odvolací súd postupovali správne ak sa týmto návrhom oprávneného nezoberali. V danej

veci uţ nebol dôvod o tomto návrhu oprávneného rozhodovať, nakoľko odvolací súd

o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením z 01. augusta 2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 27. septembra 2012. To znamená, ţe oprávnený uvedený návrh na prerušené

konania podal aţ potom, keď odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní. Uvedený záver

potvrdzuje aj skutočnosť, ţe oprávnený uvedeným postupom navrhol prerušiť aj dovolacie

konanie. Tento návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania je identický s návrhom

na prerušenie konania doručeným na súd prvého stupňa 12. septembra 2012 a dovolací súd

o tomto návrhu rozhodol.

15

K návrhu oprávneného na prerušenie dovolacie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

v spojení s a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dovolací súd

uvádza, ţe ust. ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdy dvor EÚ o rozhodnutie o predbeţnej otázke,

pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť kaţdému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia

o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje

ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá ţiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebeţnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie a

rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade procesnú vadu

konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia,

na základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie

predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďţe na

danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva

nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej

veci v Slovenskej republike.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa , preto návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania zamietol

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

16

Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a

zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené listiny preskúmal, a s akými

skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nespôsobilosti exekučného titulu, a

následné zastavenie exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Skutkové a

právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a

nezlučiteľné s a ţe odôvodnenie dovolaním

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

17

(, ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

Vzhľadom na uvedené namietaným postupom súdov nebola oprávnenému

znemoţnená realizácia jeho procesných oprávnení, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho

súdneho poriadku.

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

18

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnému zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnému

nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková