Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 557 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (577)I. ÚS 155/2011
PDF · 154.32 KB
No categories available
I. ÚS 155/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P., a obchodnej
spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpených advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného
porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Pv
546/10 zo 16. februára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., a obchodnej spoločnosti A., s. r. o.,
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2011
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“),
a obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len
„sťažovateľky“), zastúpených advokátom Mgr. S. I., P., ktorou namietajú porušenie svojich
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 1 Pv 546/10 zo 16. februára
2011 (ďalej aj „uznesenie prokurátora“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že na základe trestného oznámenia
z 20. mája 2010 podaného okresnej prokuratúre sťažovateľkou v 1. rade, obchodnou
spoločnosťou D., s. r. o., a R. H. začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením
ČVS: ORP-542/OEK-2010 z 29. júna 2010 (ďalej len „uznesenie o začatí trestného
stíhania“) trestné stíhanie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti Z., s. r. o. Uznesením ČVS:
ORP-542/OEK-PO-2010 z 21. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného
stíhania“) vyšetrovateľ trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného
poriadku zastavil, lebo skutok nie je trestným činom. Proti tomuto uzneseniu podala
sťažovateľka v 1. rade sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry
uznesením sp. zn. 1 Pv 546/10 zo 16. februára 2011 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.
Sťažovateľky tvrdia, že uznesením prokurátora „... sa porušili ich základné ústavné
práva ako právnických osôb a to Ústava Slovenskej republiky... Čl. 20 odsek 1)... Odsek
3)... Čl. 35 odsek 1)... Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd doplnený
Dodatkovým protokolom... článok 1 – Ochrana majetku...“.
Sťažovateľky ďalej v sťažnosti podrobne popisujú spôsob, akým sa mala osoba
konajúca v mene obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., dopustiť trestnej činnosti.
Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Uznesenie Okresnej prokuratúry v Prešove č. k. 1 Pv 546/10 zo dňa 16. 2. 2011 sa
zrušuje...
priznal primerané finančné zadosťučinenie
a zaviazal orgány činné v trestnom konaní ktoré preverovali trestné oznámenie
sťažovateľov (štát) zaplatiť im spoločne peňažnú čiastku vo výške 20.000,00 EUR do
2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa
namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno
považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 124/03).
1. K porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 35 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľky v 1. rade uznesením
prokurátora
V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa
§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa
sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ
domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie
petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateliek nemá ústavný
súd dôvod spochybňovať.
Týmto pravidlom sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľky v 1. rade. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne
prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci
samej (petitom).
Sťažovateľka v 1. rade sa v petite sťažnosti domáhala zrušenia uznesenia
prokurátora, avšak bez toho, aby výslovne navrhla vysloviť, že jej základné a iné práva boli
uznesením prokurátora porušené. Zároveň sťažovateľka v 1. rade v petite sťažnosti
nešpecifikovala, aké konkrétne práva mali byť porušené. Je pravda, že v odôvodnení
sťažnosti poukazuje na porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, avšak označenie práv, ktoré mali byť
porušené bez toho, aby ich sťažovateľka v 1. rade uviedla v petite sťažnosti, môže ústavný
súd považovať iba za súčasť jej argumentácie.
Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil uznesenie
prokurátora bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľky v 1. rade boli
uznesením prokurátora porušené, ústava a ani zákon o ústavnom súde neumožňujú.
Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva
alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 54 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažovateľka v 1. rade sa nedomáhala toho, aby ústavný súd vyslovil, že jej
práva boli uznesením prokurátora porušené, nebolo by možné uznesenie prokurátora zrušiť,
a preto sa ústavný súd možným porušením práv sťažovateľky v 1. rade nezaoberal.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky v 1. rade podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Ústavný súd taktiež poukazuje na čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že
právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe
princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho
základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02,
I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva
alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú
ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv
a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo
právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie
ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho
základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).
V danom prípade bola sťažovateľka v 1. rade oprávnená požiadať o preskúmanie
uznesenia prokurátora podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom o tomto
podnete bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra. Z toho vyplýva, že sťažovateľka
v 1. rade mala k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných
a iných práv, o ktorom bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra, čo vylučuje
právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade správne formulovaného petitu sťažnosti
ústavnému súdu sťažovateľkou v 1. rade by ústavný súd jej sťažnosť odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľky v 2. rade uznesením
prokurátora
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).
Sťažovateľka v 2. rade namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods.
1 a 3 a čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením prokurátora.
Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že trestné oznámenie, na základe ktorého
bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, podala iba sťažovateľka v 1. rade.
Z uznesenia o začatí trestného stíhania, uznesenia o zastavení trestného stíhania a ani
z uznesenia prokurátora nevyplýva, že poškodenou konaním osoby oprávnenej konať
v mene obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., mala byť aj sťažovateľka v 2. rade. Sťažovateľka
v 2. rade nepodala ani sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí v sťažnosti namietať porušenie
svojich základných práv. Keďže sťažovateľka v 2. rade nemala v trestnom konaní procesné
postavenie poškodeného, nemohlo posudzovaným uznesením prokurátora dôjsť k porušeniu
jej základných a iných práv.
Pretože sťažovateľka v 2. rade nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie
sťažnosti, ústavný súd jej sťažnosť musel pri predbežnom prerokovaní odmietnuť ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími nárokmi
sťažovateliek, ktoré si v petite sťažnosti uplatnili, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. apríla 2011