Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 155/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P., a obchodnej

spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpených advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa a 3 a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Pv

546/10 zo 16. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., a obchodnej spoločnosti A., s. r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2011

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“),

a obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len

„sťažovateľky“), zastúpených advokátom Mgr. S. I., P., ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a 3 a (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. zo 16. februára

2011 (ďalej aj „uznesenie prokurátora“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že na základe trestného oznámenia

z 20. mája 2010 podaného okresnej prokuratúre sťažovateľkou v 1. rade, obchodnou

spoločnosťou D., s. r. o., a R. H. začal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného

zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením

ČVS: ORP-542/OEK-2010 z 29. júna 2010 (ďalej len „uznesenie o začatí trestného

stíhania“) trestné stíhanie za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

nebytovému priestoru podľa a , ktorého sa mala

dopustiť osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti Z., s. r. o. Uznesením ČVS:

ORP-542/OEK-PO-2010 z 21. decembra 2010 (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného

stíhania“) vyšetrovateľ trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4 Trestného

poriadku zastavil, lebo skutok nie je trestným činom. Proti tomuto uzneseniu podala

sťažovateľka v 1. rade sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry

uznesením sp. zn. zo 16. februára 2011 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľky tvrdia, že uznesením prokurátora „... sa porušili ich základné ústavné

práva ako právnických osôb a to ... Čl. 20 odsek 1)... Odsek

3)... Čl. 35 odsek 1)... Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd doplnený

Dodatkovým protokolom... článok 1 – Ochrana majetku...“.

Sťažovateľky ďalej v sťažnosti podrobne popisujú spôsob, akým sa mala osoba

konajúca v mene obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., dopustiť trestnej činnosti.

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Uznesenie Okresnej prokuratúry v Prešove č. k. zo dňa 16. 2. 2011 sa

zrušuje...

priznal primerané finančné zadosťučinenie

a zaviazal orgány činné v trestnom konaní ktoré preverovali trestné oznámenie

sťažovateľov (štát) zaplatiť im spoločne peňažnú čiastku vo výške 20.000,00 EUR do

2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

1. K porušeniu základných práv podľa a 3 a

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľky v 1. rade uznesením

prokurátora

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateliek nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

Týmto pravidlom sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky v 1. rade. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne

prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci

samej (petitom).

Sťažovateľka v 1. rade sa v petite sťažnosti domáhala zrušenia uznesenia

prokurátora, avšak bez toho, aby výslovne navrhla vysloviť, že jej základné a iné práva boli

uznesením prokurátora porušené. Zároveň sťažovateľka v 1. rade v petite sťažnosti

nešpecifikovala, aké konkrétne práva mali byť porušené. Je pravda, že v odôvodnení

sťažnosti poukazuje na porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 2 a čl. 35 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, avšak označenie práv, ktoré mali byť

porušené bez toho, aby ich sťažovateľka v 1. rade uviedla v petite sťažnosti, môže ústavný

súd považovať iba za súčasť jej argumentácie.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil uznesenie

prokurátora bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľky v 1. rade boli

uznesením prokurátora porušené, a ani neumožňujú.

Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom ( , ).

Keďže sťažovateľka v 1. rade sa nedomáhala toho, aby ústavný súd vyslovil, že jej

práva boli uznesením prokurátora porušené, nebolo by možné uznesenie prokurátora zrušiť,

a preto sa ústavný súd možným porušením práv sťažovateľky v 1. rade nezaoberal.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky v 1. rade podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd taktiež poukazuje na , z ktorého vyplýva, že

právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe

princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho

základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. ,

). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa

prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva

alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú

ochranu (mutatis mutandis ). Podstatou účinnej ochrany základných práv

a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo

právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie

ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho

základného práva alebo slobody ().

V danom prípade bola sťažovateľka v 1. rade oprávnená požiadať o preskúmanie

uznesenia prokurátora podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom o tomto

podnete bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra. Z toho vyplýva, že sťažovateľka

v 1. rade mala k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných

a iných práv, o ktorom bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade správne formulovaného petitu sťažnosti

ústavnému súdu sťažovateľkou v 1. rade by ústavný súd jej sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K porušeniu základných práv podľa a 2 a

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľky v 2. rade uznesením

prokurátora

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Sťažovateľka v 2. rade namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods.

1 a 3 a a dodatkového protokolu uznesením prokurátora.

Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že trestné oznámenie, na základe ktorého

bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, podala iba sťažovateľka v 1. rade.

Z uznesenia o začatí trestného stíhania, uznesenia o zastavení trestného stíhania a ani

z uznesenia prokurátora nevyplýva, že poškodenou konaním osoby oprávnenej konať

v mene obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., mala byť aj sťažovateľka v 2. rade. Sťažovateľka

v 2. rade nepodala ani sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania.

Z vyplýva, že sťažovateľ musí v sťažnosti namietať porušenie

svojich základných práv. Keďže sťažovateľka v 2. rade nemala v trestnom konaní procesné

postavenie poškodeného, nemohlo posudzovaným uznesením prokurátora dôjsť k porušeniu

jej základných a iných práv.

Pretože sťažovateľka v 2. rade nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie

sťažnosti, ústavný súd jej sťažnosť musel pri predbežnom prerokovaní odmietnuť ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími nárokmi

sťažovateliek, ktoré si v petite sťažnosti uplatnili, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2011