Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. C., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Fondu národného majetku Slovenskej republiky, B., spočívajúcim

v odstúpení od zmluvy o predaji podniku č. ... z 1. novembra 1995 a postupom V., a. s., B.,

spočívajúcim v odpísaní finančných prostriedkov v sume 47 077 361 Sk z bežného účtu

č. ... vedeného v tejto banke v období od septembra 1996 do novembra 1997, ako aj

porušenie základného práva podľa uzneseniami

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 13. januára 2008 a zo 6. júla 2009, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. C., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2011

doručená sťažnosť Ing. V. C., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.

Č., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

B. (ďalej len „FNM“), spočívajúcim v odstúpení od zmluvy o predaji podniku č. ... z 1.

novembra 1995 a postupom V., a. s., B. (ďalej len „...“), spočívajúcim v odpísaní

finančných prostriedkov v sume 47 077 361 Sk z bežného účtu č. 220 67 47 432 vedeného

v tejto banke v období od septembra 1996 do novembra 1997, ako aj porušenie základného

práva podľa uzneseniami Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 13. januára 2008, a zo 6. júla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ zmluvou o predaji podniku č. ... z 1. novembra

1995 (ďalej len „zmluva o predaji podniku“) „odkúpil (privatizoval) od odporcu II/ (FNM,

pozn.) podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

štátny podnik K., š. p. R. Ku odkúpeniu podniku došlo tak, že Ministerstvo pre správu a

privatizáciu národného majetku SR vypísalo podmienky privatizácie tohto štátneho podniku.

Samotnú privatizáciu uskutočňoval odporca II/. Podľa čl. II Zmluvy o predaji podniku

predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam, prevod iných práv, záväzkov a

iných majetkových hodnôt, ktoré slúžili, alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k

prevádzkovaniu podniku K., š. p. R., a to podľa stavu, ktorý je zachytený v evidencii

uvedeného podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Ministerstvo pre správu a privatizáciu

národného majetku SR odovzdalo záujemcom o privatizáciu podklady o podniku K., z

ktorých vyplývalo, že hodnota podniku K. činí 225 137 000,- Sk...“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že „na základe podkladov z MSPNM SR

o hodnote podniku K. som uzatvoril so S., a. s. B. prísľub úveru v prípade, ak uspejem vo

výberovom konaní a odporca II/ mi odpredá podnik v rámci veľkej privatizácie. Pred

podpisom zmluvy o privatizácii nebola žiadna fyzická kontrola stavu odpredávaného

podniku. Podľa čl. II/3 zmluvy o predaji podniku sa priamo uvádza, že v prílohách, ktoré sú

súčasťou zmluvy, je zachytený stav majetku ku dňu 31. 7. 1995 a slúžia ako podklad pre

definitívne upresnenie majetku podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy v zápisnici o prevzatí

veci a jej dodatku. Čiže priamo v zmluve sa uvádza, že táto nezachytáva skutočný stav

majetku ku dňu prechodu vlastníctva. Spomedzi viacerých záujemcom o odpredaj podniku

som predložil najlepšie podmienky a odporca II/ mi podnik odpredal vyššie uvedenou

zmluvou. Až po podpise zmluvy došlo ku odovzdaniu podniku a v tej súvislosti aj ku fyzickej

kontrole jeho stavu. Na fyzickej kontrole odovzdania stavu podniku som sa zúčastnil ja,

zúčastnili sa zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR a zúčastnila sa aj mnou privolaná

audítorská firma. Pri kontrole odovzdávania podniku audítorská firma konštatovala, že

hodnota podniku je o cca 40 mil. Sk nižšia, konkrétne 185 540 000,- Sk. Zástupcovia

Ministerstva hospodárstva SR takto stanovenú hodnotu podniku nenamietali.

S., a. s. B. vychádzala z hodnoty podniku uvedenej v podkladoch MSPNM SR

(225 137 000,- Sk) a uzavrela so mnou zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 9. 6. 1995, podľa

ktorej sa zaviazala poskytnúť mi úver vo výške 35 mil. Sk na zaplatenie prvej splátky kúpnej

ceny sprivatizovaného majetku. Po zistení hodnoty podniku 185 540 000,- Sk pri

odovzdávaní a preberaní, Ministerstvo hospodárstva SR takto zistenú hodnotu oznámilo do

Obchodného registra SR v Banskej Bystrici. Novú hodnotu podniku oznámilo obchodnému

registru po 1. 11. 1995, kedy už som bol ja vlastníkom podniku a Ministerstvo hospodárstva

SR nemalo túto kompetenciu. Na základe tejto novej - nižšej hodnoty podniku S., a. s. B. mi

odmietla poskytnúť úver. Na základe toho som nebol schopný splatiť prvú splátku vo výške,

ktorú som mal poukázať odporcovi II/ do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, čiže do 30. 11.

1995. Nebol som schopný uhradiť ani ďalšie splátky a odporca II/ potom ku dňu 20. 5. 1996

od zmluvy odstúpil. Podľa čl. II/2 Zmluvy s vlastníctvom podniku prešli na mňa aj práva a

záväzky súvisiace s týmto majetkom vrátane neznámych. Podnik K., š. p. mal dlhy vo výške

cca 60 mil. Sk, ktoré takýmto spôsobom prešli na mňa.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza:

„Po uzavretí zmluvy z 1. 11. 1995 som otvoril u odporcu I/ (V., a. s., pozn.) bežný

účet č. ... Odporca I/ mi bez môjho súhlasu vytvoril podúčty k tomuto účtu. Na môj otvorený

účet v priebehu rokov 1996 - 97 boli pripísané platby v celkovej výške 47 077 361,- Sk.

Odporca I/ uvedené finančné prostriedky previedol na podúčty, ktoré vytvoril bez môjho

súhlasu. Odporca I/ tak urobil napriek tomu, že vedel, že odporca II/ listom zo dňa 20. 5.

1996 odstúpil od privatizačnej zmluvy a podľa odstúpením od zmluvy táto

zmluva zanikla. V dôsledku zániku zmluvy odporca II/ nemal nárok, aby som za pôvodný

podnik K., š. p. uhrádzal jeho dlhy vzniknuté ešte pred jeho kúpou na základe zmluvy zo dňa

1. 11. 1995. Odporca I/ však finančné prostriedky, ktoré prišli na môj účet previedol na

podúčty a plnil nimi záväzky podniku K. vzniknuté ešte pred jeho privatizáciou.

Poznamenávam, že oznámenie o odstúpení zmluvy od odporcu II/ som neobdržal, pretože ho

zaslal na nesprávnu adresu. Napriek tomu už dňa 20. 5. 1996 odporca II/ poveril S., ktorá

obsadila podnik K. a jednoducho mi zabránila vstup do podniku. Odporca II/ na jednej

strane odstúpil od privatizačnej zmluvy, ale na druhej strane ponechal na mne všetky

záväzky podniku K., š. p. pochádzajúce z doby pred privatizáciou. Ich celková hodnota je v

súčasnosti cca 100 mil. Sk. Na ich základe sa vedú proti mne viaceré exekučné konania,

prišiel som o všetok svoj majetok a v súčasnosti som na úrovni bezdomovca.“

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že žalobou podanou Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vedenou pod sp. zn. sa sťažovateľ

domáhal proti FNM vyslovenia určenia platnosti zmluvy o predaji podniku. V tejto

súvislosti uviedol, že „v konaní som nemal úspech, súd moju žalobu zamietol na základe

konštatovania, že som nemal naliehavý právny záujem na určení predmetu žaloby.

Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil na mňa ako živnostníka konkurzné konania

sp. zn. zo dňa 7. 9. 2005, ktoré skončilo v novembri 2010 tak, že bol

rozpredaný celý môj majetok.“.

Sťažovateľ sa následne žalobou podanou okresnému súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. domáhal proti V., a. s. (ďalej aj „žalovaný“), zaplatenia sumy

1 562 682,10 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný „mi túto sumu

strhol z môjho bankového účtu bez môjho súhlasu a použil ju na úhradu pohľadávok iných

veriteľov, ktorých pohľadávky sa vzťahovali voči podniku K., š. p. a to z doby ešte pred jeho

privatizáciou. Súd som požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, pretože som

jednoducho nemal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 33 193,91 € podľa položky 2a

prílohy o súdnych poplatkoch. Súd mojej žiadosti o oslobodenie od

súdneho poplatku nevyhovel s odôvodnením, že by išlo o prenášanie obchodno-záväzkového

rizika na štát, ktorý by tým, že by priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, znášal sám

následky rizika obchodno záväzkových vzťahov a podnikateľskej činnosti. Na základe

rozhodnutia o nepriznaní mi oslobodenie od súdneho poplatku súd konanie zastavil

uznesením zo dňa 6. 7. 2009. Aj keď som súdu už v žalobe oznámil svoju adresu

na doručovanie: B., V. C., napriek tomu súd doručoval uznesenie na nesprávnu adresu,

nerešpektujúcu adresu uvedenú v žalobe, a uznesenie mi nebolo doručené. Takto došlo ku

náhradnému doručeniu a ku vyznačeniu právoplatnosti uznesenia o zastavení konania dňom

21. 8. 2009. O zastavení konania som sa dozvedel až dňa 11. 5. 2011, kedy som sa dostavil

do súdnej kancelárie, aby som si preštudoval spis a tam som si krátkou cestou prevzal

rozhodnutie o zastavení konania.“.

Sťažovateľ tvrdí, že jeho „právo na ochranu vlastníctva bolo porušené postupom

odporcu II/, keď bez právneho dôvodu odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 1. 11. 1995“.

K porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa podľa

sťažovateľa došlo tým, že „súd mi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 138

... Ako uvádzam vyššie, viedlo sa proti mne konkurzné konanie na Krajskom súde

v Banskej Bystrici a už samotné toto konkurzné konanie preukazovalo moju bezmajetnosť.

Vedú sa proti mne exekučné konania v celkovej výške cca 100 mil. Sk. Nie som schopný

zaplatiť súdny poplatok a spĺňam podmienky na oslobodenie od súdneho

poplatku. Odporca III/ ma však napriek tomu neoslobodil od súdneho poplatku a konanie

o mojej žalobe zastavil. Ku porušeniu mojich ústavných práv došlo postupom všetkých

odporcov, ako uvádzam vyššie a rozhodnutím odporcu III/ o nepriznaní mi oslobodenia od

súdnych poplatkov a o zastavení konania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na ochranu majetku podľa Slovenskej

republiky bolo narušené odstúpením odporcu II/ od zmluvy o predaji podniku č. ... zo dňa

1. 11. 1995 a odpísaním finančných prostriedkov v sume 47 077 361,- Sk z bežného účtu

č. ... vedeného u odporcu I/ v období od septembra 1996 do novembra 1997 bez súhlasu

sťažovateľa.

Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR

bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 1. 2008

sp. zn. o nepriznaní sťažovateľovi oslobodenia od súdnych poplatkov

a zastavením konania zo dňa 6. 7. 2009.

Ústavný súd ruší uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 1. 2008

sp. zn. o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj uznesenie

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. 7. 2009 sp. zn. o zastavení konania

a nariaďuje Okresnému súdu Bratislava II v konaní ďalej pokračovať.

Odporcovia I/ - III/ sú povinní zaplatiť sťažovateľovi 30 000 000,- € so zákonnými

úrokmi od 1. 6. 1996 do zaplatenia ako primerané finančné zadosťučinenie.“

V podaní z 19. septembra 2011 sťažovateľ v súvislosti s v sťažnosti uplatneným

návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia špecifikoval škody, „ktoré

utrpel protiprávnym postupom odporcov“, a na tomto základe rozšíril petit o uplatňované

úroky z omeškania a sankcie za obdobie od 6. septembra 1996 do 1. januára 2011 „17,6 %,

celkovo v sume 115 998 610,- Sk“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z už citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa základných práv a slobôd len vtedy, ak o ochrane týchto práv

nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie

a rozhodovanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

, ).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva na ochranu majetku podľa

došlo postupom FNM spočívajúcim v odstúpení od zmluvy o predaji podniku

a postupom V., a. s., odpísaním finančných prostriedkov v sume 47 077 361 Sk z bežného

účtu č. ... vedeného v tejto banke bez jeho súhlasu.

Takto formulované namietanie porušenia základného práva zakladá dôvod (možnosť)

na podanie žaloby na príslušnom všeobecnom súde v zmysle .

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ túto možnosť aj využil, keď

sa na základe svojej žaloby v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

domáhal proti FNM určenia platnosti kúpnej zmluvy (toto konanie bolo právoplatne

skončené 21. augusta 2004, pozn.) a keď sa v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. na základe svojej žaloby domáhal proti V., a. s., zaplatenia sumy

47 077 361 Sk s príslušenstvom. V nadväznosti na tieto skutočnosti ústavný súd v zmysle

svojej ustálenej judikatúry považoval za potrebné zdôrazniť, že ak má sťažovateľ možnosť

domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom, podľa čl. 127 ods. 1 in fine

je vylúčená právomoc ústavného súdu. Nedostatok právomoci ústavného súdu na

konanie o sťažnosti nemožno odstrániť ().

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z uvedeného dôvodu je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc

všeobecných súdov ().

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ sa sťažnosťou ďalej domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (v sťažnosti sťažovateľ uvádza

, z povahy veci ale vyplýva, že ide o základné právo podľa ,

pozn.), ku ktorému malo dôjsť uznesením okresného súdu sp. zn.

z 13. januára 2008 (okresný súd týmto uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov) a uznesením sp. zn. zo 6. júla 2009, ktorým tento

súd konanie vo veci sťažovateľa zastavil.

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že „aj keď som súdu už v žalobe oznámil

svoju adresu na doručovanie: B., V. C., napriek tomu súd doručoval uznesenie na

nesprávnu adresu, nerešpektujúcu adresu uvedenú v žalobe, a uznesenie mi nebolo

doručené. Takto došlo ku náhradnému doručeniu a ku vyznačeniu právoplatnosti uznesenia

o zastavení konania dňom 21. 8. 2009. O zastavení konania som sa dozvedel až dňa 11. 5.

2011, kedy som sa dostavil do súdnej kancelárie, aby som si preštudoval spis a tam som si

krátkou cestou prevzal rozhodnutie o zastavení konania.“.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené námietky sťažovateľa zdôraznil, že právo

každého účastníka konania na doručenie rozhodnutia všeobecného súdu právne relevantným

spôsobom je nepochybne súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde.

Pre účely preskúmania námietok sťažovateľa si ústavný súd v súvislosti s prípravou

predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. ,

z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Žalobou doručenou okresnému súdu 18. decembra 2007 sa sťažovateľ domáhal proti

V., a. s., zaplatenia sumy 47 077 361 Sk s príslušenstvom z dôvodu vyplatenia zostatku

bežného účtu sťažovateľa vedeného žalovaným.

Zo spisu vyplýva, že už v žalobe sťažovateľ z dôvodu trvalého nezdržiavania sa

v mieste podnikania zapísaného v živnostenskom registri požiadal okresný súd

o doručovanie písomností v konaní na adresu jeho manželky V. C., B. (ďalej aj „adresa pre

doručovanie“).

Okresný súd 9. septembra 2008 doručil sťažovateľovi na adresu pre doručovanie

výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.

Sťažovateľ v žiadosti z 18. septembra 2008 (okresnému súdu doručenej

19. septembra 2008) požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 31. októbra 2008 na základe predchádzajúcej výzvy okresného súdu sťažovateľ

predložil listinné dôkazy týkajúce sa jeho majetkových pomerov. V uvedenom podaní

z 30. októbra 2008 sťažovateľ opäť uviedol adresu pre doručovanie, t. j. V. C., B.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 13. januára 2008 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré doručoval sťažovateľovi na adresu

pre doručovanie. V odbernej lehote si sťažovateľ označené uznesenie okresného súdu

neprevzal; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2009.

Následne okresný súd doručil sťažovateľovi na adresu pre doručovanie výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku s poučením, že ak nebude súdny poplatok zaplatený, okresný

súd konanie zastaví; sťažovateľ si prevzal výzvu 14. apríla 2009.

Z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku okresný súd uznesením

sp. zn. zo 6. júla 2009 konanie o zaplatenie sumy 1 562 682,10 €

s príslušenstvom zastavil. Sťažovateľ si na adrese pre doručovanie označené uznesenie

v odbernej lehote neprevzal. Na tomto základe uznesenie okresného súdu o zastavení

konania nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2009.

Dňa 11. mája 2011 sťažovateľ osobne nazrel do spisu (č. l. 96) a prevzal si obidve

namietané uznesenia.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania požiadal aj

predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu sa

k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 3060/2012 z 1. februára 2012, v ktorom okrem

iného uviedla:

«Návrh bol súdu doručený dňa 18. 12. 2007, pôvodne vedený pod

sp. zn. , v ktorom oddelení bol len dozorujúcim sudcom JUDr. P. Š. Veci

z registra Rob však vybavuje vyšší súdny úradník na základe poverenia a ktorý vydáva v

zmysle zákona a rozvrhu práce platobné rozkazy.

Nakoľko vyššia súdna úradníčka doručovala písomnosti na adresu uvedenú v

žalobe /Ing. V. C., R. /, písomnosť sa súdu vrátila s poznámkou doručovateľa „adresát

neznámy“. Z tohto dôvodu bola vec dňa 16. 07. 2008 prevedená do obchodného registra Cb

bez vydania platobného rozkazu a bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi

tunajšieho súdu JUDr. M. Š., pod sp. zn . Následne súd v registri Cb už

doručoval písomnosti na adresu uvedenú v žalobe pre doručovanie.

Na túto adresu bola doručená aj výzva vzor 4a na zaplatenie súdneho poplatku

za žalobu vo výške 1.000.000,- Sk. Výzva bola prevzatá dňa 09. 09. 2008. Dňa 19. 9. 2008

požiadal žalobca (č. l. 65 v spise) o odpustenie súdneho poplatku a namietal, že bol

zmenený pôvodný sudca.

Vec teda nebola odňatá zákonnému sudcovi ako namieta vo svojej sťažnosti

sťažovateľ, nakoľko dovtedy (do 16.07.2008) nebola žiadnemu sudcovi ani pridelená, preto

súd na túto námietku neprihliadal.

Súd vyzval sťažovateľa (žalobcu) výzvou zo dňa 23. 09. 2008, ktorá mu bola

doručená dňa 17. 10. 2008 na doplnenie listinných dokladov preukazujúcich odôvodnenosť

oslobodenia od súdnych poplatkov a uviedol, ktoré listinné doklad má sťažovateľ (žalobca)

predložiť.

Písomným podaním zo dňa 31. 10. 2008 sťažovateľ (žalobca) na základe výzvy súdu

zaslal listinné doklady. Následne si súd vyžiadal z Krajského súdu v Banskej Bystrici

uznesenie o vyhlásení konkurzu na sťažovateľa (žalobcu) a požiadal o stanovisko, v akom

štádiu sa konanie nachádza.

Súd uznesením č. k. - 83 zo dňa 13. 01. 2008 rozhodol o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov. Uznesenie bolo doručované na adresu uvedenú

sťažovateľom (žalobcom) v žalobe. Uznesenie bolo doručené uložením na pošte v súlade

s (č. l. 86 v spise). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 03.

2009.

Následne súd opätovne vyzval sťažovateľa (žalobcu) výzvou vzorom 4a na zaplatenie

súdneho poplatku za žalobu. Výzva bola doručená riadne na adresu uvedenú v žalobe (V.

C., B.) dňa 14. 04. 2009, vo výzve bola daná lehota 10 dní od doručenia na zaplatenie

súdneho poplatku. Nakoľko súdny poplatok v súdom stanovenej lehote zaplatený nebol, súd

konanie v súlade s zastavil.

Uznesenie o zastavení konania bolo opätovne doručované na adresu, ktorú si určil

sťažovateľ (žalobca) v žalobe. Zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote

(č. l. 93 v spise). Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi (žalobcovi) v súlade s § 47 ods. 2

a nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 08. 2009.

Podľa názoru Okresného súdu Bratislava II základné právo sťažovateľa (žalobcu)

na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 13. 01. 2008 sp. zn. o nepriznaní sťažovateľovi

oslobodenia od súdnych poplatkov a zastavení konania zo dňa 06. 07. 2009

porušené nebolo. Sťažovateľovi (žalobcovi) boli všetky písomnosti, ako aj rozhodnutia súdu

doručované na adresu, ktorú si sám uviedol v žalobe ako adresu jeho manželky, to že si

sťažovateľ (žalobca) neprevzal zásielku v lehote 21 dní od uloženia zásielky na pošte (pri

zastavení konania, ako aj pri nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov) nie je chybou

súdu.»

Z citovaného vyplýva, že predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla

v podstate rovnaké skutočnosti, aké ústavný súd zistil z vyžiadaného súdneho spisu.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že namietané uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 13. januára 2008, ktorým tento súd nepriznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov, nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2009, a tiež to, že

ďalšie namietané uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 6. júla 2009

o zastavení konania proti žalovanému o zaplatenie sumy 1 562 682,10 € s príslušenstvom

nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2009. Sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému

súdu 13. júla 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V okolnostiach posudzovanej veci neobstojí obrana sťažovateľa založená na tvrdení,

že obe namietané uznesenia okresného súdu v predmetnej veci si prevzal až v deň nazretia

do spisu, t. j. 11. mája 2011. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na

svoje zistenie, že všetky písomnosti, a teda aj namietané uznesenia okresného súdu boli

sťažovateľovi doručované na adresu pre doručovanie, ktorú sám v žalobe a následne aj

v podaní z 30. októbra 2008 adresovanom okresnému súdu uviedol. Navyše, zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku

s poučením, že ak nebude súdny poplatok zaplatený, okresný súd konanie zastaví, si

sťažovateľ na adrese pre doručovanie riadne prevzal 14. apríla 2009, pričom z tejto výzvy

musel mať vedomosť o tom, že ho okresný súd svojím uznesením neoslobodil od súdnych

poplatkov, ako aj o právnom dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku. Za daných okolností

vyhodnotil ústavný súd obranu sťažovateľa za účelovú a na tomto základe konštatoval, že

okresný súd právne relevantným spôsobom (aplikujúc postup podľa § 47 ods. 2

, pozn.) vyznačil právoplatnosť oboch namietaných uznesení

(5. marca 2009, resp. a 21. augusta 2009).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

túto časť sťažnosti podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012