Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 431/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

zastúpenej Mgr. J. H., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Košiciach č. k. -33

z 9. júna 2011, č. k. -30 z 22. júna 2011, č. k. -88 z 30.

júna 2011 a č. k. -36 z 11. júla 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 20. septembra

2011, 21. septembra 2011 a 27. septembra 2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti

P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -33 z 9. júna 2011, č. k. -30 z 22. júna 2011,

č. k. -88 z 30. júna 2011 a č. k. -36 z 11. júla 2011.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv

o úvere uzavretých v priebehu júla 2003 až marca 2005 (ďalej len „zmluva“) poskytla

fyzickým osobám úvery vo veci vedenej pod sp. zn. v sume 663,88 €,

vo veci vedenej pod sp. zn. v sume 863,04 €, vo veci vedenej pod sp. zn.

v sume 265,55 € a vo veci vedenej pod sp. zn. v sume

663,88 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť vo veci vedenej

sp. zn. v 12 mesačných splátkach po 108,21 €, vo veci vedenej sp. zn.

v 10 mesačných splátkach po 156,01 €, vo veci vedenej pod sp. zn.

v 10 mesačných splátkach po 47,8 € a vo veci vedenej pod sp. zn.

v 20 dvojtýždenných splátkach po 59,75 €. Na zabezpečenie úveru bolo

účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluvách dohodnuté, že splnomocnený zástupca

dlžníka, určený v každej zmluve menovite, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje

povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu

exekučného titulu. Keďže dlžníci neuhradili niekoľko po sebe idúcich splátok, boli

6. augusta 2004 (vec vedená pod sp. zn. ), 12. septembra 2004 (vec vedená

pod sp. zn. ), 1. septembra 2005 (vec vedená pod sp. zn. )

a 6. novembra 2011 (vec vedená pod sp. zn. ) notárom spísané notárske

zápisnice, ktoré podpísal v príslušných zmluvách určený splnomocnený zástupca dlžníka.

Následne vo veci vedenej pod sp. zn. bol 11. októbra 2004 podaný

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

Okresným súdom Rožňava (ďalej len ,,okresný súd 1“) 27. októbra 2004 začal nútený

výkon rozhodnutia. Okresný súd 1 uznesením č. k. -18 zo 6. apríla 2011

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom zamietol návrh sťažovateľky

na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu 1 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

č. k. -30 z 22. júna 2011 tak, že prvostupňové uznesenie vo výroku,

ktorým okresný súd 1 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 16. novembra 2004 podaný návrh na

výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného Okresným

súdom Spišská Nová Ves (ďalej len ,,okresný súd 2“) 21. decembra 2004 začal nútený

výkon rozhodnutia. Okresný súd 2 uznesením č. k. -21 zo 16. februára 2011

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom rozhodol aj o trovách exekúcie. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu 2 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -36 z 11. júla 2011 tak, že prvostupňové

uznesenie potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 12. decembra 2005 podaný návrh na

výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 1 začal 30. januára 2006 nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd 1 uznesením č. k.

-18 z 10. februára 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom

zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o trovách exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu 1 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením č. k. -33 z 9. júna 2011 tak, že

prvostupňové uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil, potvrdil.

Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 12. marca 2006 podaný návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 1 začal 28. apríla 2006 nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd 1 uznesením č. k.

-73 zo 14. apríla 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom

zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora a rozhodol o trovách exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu 1 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením č. k. -88 z 30. júna 2011 tak, že

prvostupňové uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd 1 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil, potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

súdov, ktorý im predchádzal, „... boli porušené... jeho základné práva a slobody

vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd...

v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným porušením práva na spravodlivý proces boli...

porušené aj základné práva a slobody sťažovateľa vplývajúce z 1 Dodatkového

protokolu...“. V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva a ústavného súdu a v podstatnom uviedla, že „tým, že súd zasiahol do vykonávacieho

konania... tak, že exekučné konania bez ďalšieho zastavil, porušili právo sťažovateľa

vlastniť majetok... v zmysle Protokolu 1 Dohovoru“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...

dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu...“ napadnutými

uzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie konanie

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , IV.

ÚS 136/05, ).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo skutočnosti, že uznesenie krajského súdu č. k. -33 z 9. júna 2011

nadobudlo právoplatnosť 19. júla 2011, uznesenie krajského súdu č. k. -30

z 22. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 26. júla 2011, uznesenie krajského súdu č. k.

-88 z 30. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 26. júla 2011 a uznesenie

krajského súdu č. k. -36 z 11. júla 2011 nadobudlo právoplatnosť 1. augusta

2011, vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosti v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľka v sťažnostiach podľa adresovaných ústavnému

súdu vyjadruje svoje výhrady proti uzneseniam krajského súdu č. k. -33

z 9. júna 2011, č. k. -30 z 22. júna 2011, č. k. -88

z 30. júna 2011 a č. k. -36 z 11. júla 2011, ktorými podľa jej názoru došlo

k neprípustnému zásahu do jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru tým, že krajský súd potvrdil uznesenia prvostupňových súdov o zastavení už

prebiehajúcich exekučných konaní bez toho, aby sa sťažovateľka mala možnosť k tomu

vyjadriť, čím súčasne malo dôjsť aj k neprípustnému zásahu do jej práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, pretože v dôsledku zastavenia exekučného

konania malo byť z exekúcie oprávnenej sťažovateľke upreté právo na vrátenie majetku

od povinných.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Predmetom sťažností je namietané porušenie práva sťažovateľky na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktorými potvrdil

uznesenia prvostupňových súdov o zastavení exekúcie v zásade z dôvodu, že exekúciu

nemožno vykonať pre vadu exekučného titulu – notárskych zápisníc (spočívajúcu

v nedostatku riadneho splnomocnenia predchádzajúceho ich spísaniu a v nedostatku

vyhlásenia povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením

krajského súdu č. k. -33 z 9. júna 2011, č. k. -30

z 22. júna 2011, č. k. -88 z 30. júna 2011 a č. k. -36

z 11. júla 2011

Ústavný súd v danom prípade považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnému

právnemu problému nastolenému v sťažnostiach sťažovateľky, ktorý spočíva v tom, či

krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaniach proti rozhodnutiam

prvostupňového súdu, ktorými bola exekúcia zastavená, má (obdobne ako prvostupňový

súd) právomoc skúmať v tomto štádiu konania prípustnosť exekúcie z hľadiska

relevantnosti exekučného titulu (notárskej zápisnice).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj

bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví

exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi

k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný

poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení

exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho

existencie nemožno exekúciu vykonať. Krajský súd ako súd odvolací napadnutými

uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresného súdu o zastavení exekučného konania ako

vecne správne s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Krajský súd svoje uznesenie č. k. -33 z 9. júna 2011, ktorým potvrdil

uznesenie okresného súdu 1 č. k. -18 z 10. februára 2011 o neprípustnosti

a zastavení exekúcie, odôvodnil takto:

«Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je sčasti dôvodné.

Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Vzhľadom na obsah odvolania, odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s odôvodnením

uznesenia súdu prvého stupňa pokiaľ sa jedná o výroky, ktorými vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a exekúciu zastavil. A na toto odôvodnenie poukazuje ( ) a na

zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam

oprávneného považuje za potrebné uviesť:

Podľa ust. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) možno vykonať exekúciu aj na poklade

notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej

zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou

zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej

osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z obsahu notárskej zápisnice N 4270/2005, NZ 40701/2005, NCRLs 40154/2005

zo dňa 1. 9. 2005, spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. O. Ď. vyplýva, že osvedčenie

o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinným, ale tento úkon vykonal

Mgr. T. K., advokát Advokátskej kancelárie so sídlom v B. Za takejto situácie bolo pre

posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu potrebné

vyporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v mene povinného.

Podľa ust. zastúpenie vzniká na základe zákona alebo

rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve).

Podľa ust. pri právnom úkone sa možno dať

zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom

plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho

oprávnenia.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe

zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom). Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený

dáva tretej osobe na vedomie v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená

ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká musí obsahovať

všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah

nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby

zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt

záujmov. V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlačí zmluvy o úvere

podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho

splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto

situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného

Mgr. T. K. a povinným, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver

o nespôsobilosti notárskej zápisnice, ako exekučného titulu a táto skutočnosť je

dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že Mgr. T. K. nemohol pred notárom

platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa . Pri

takýchto záveroch sú však už bezpredmetné ďalšie dôvody, na základe ktorých prvostupňový

súd posudzoval vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, pretože pokiaľ súd prvého

stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už

hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi nadbytočné.»

Krajský súd svoje uznesenie č. k. -30 z 22. júna 2011, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu 1 č. k. -18 zo 6. apríla 2011

o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekúcie, odôvodnil takto:

«Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia , , a to bez nariadenia pojednávania podľa

...

K odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, odvolací súd uvádza, že podľa

sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia v týchto výrokoch a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného

odvolací súd uvádza nasledovné:

Za podstatné pre splnenie podmienok na nariadenie výkonu exekúcie odvolací súd

považuje, aby bol daný platný a spôsobilý exekučný titul, ktorým podľa § 41 ods. 2 písm. c)

Exekučného poriadku je aj notárska zápisnica, avšak iba za podmienky, že táto spĺňa

zákonné podmienky.

Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva

spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa

4. 10. 2007, Rampin a Dodard, C - 429/05). Súladom exekučného titulu so zákonom treba

rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe

možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili

vykonaniu exekúcie na jeho základe. Aj právna úprava Slovenskej republiky obsahuje

zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu skúmať aj materiálnu správnosť

exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom /§ 45

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní/.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak preskúmaval predmetný exekučný

titulu a podmienky, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere.

V prejednávanej veci je exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorým je

notárska zápisnica spísaná s Mgr. T. K., advokátom, ktorého povinná v zmluve o úvere

splnomocnila na jej spísanie ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre

exekúciu. Uvedené splnomocnenie povinná udelila Mgr. T. K,, advokátovi, súčasne v

predtlači zmluvy o úvere a odvolací súd súhlasí s posúdením súdu prvého stupňa, že ak

povinná chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená súčasne

na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., v ktorom ho

splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto

podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva

pre Mgr. T. K. a s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je

treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej

právnym dôsledkom podľa a platného v čase

uzavretia zmluvy, je jej absolútna neplatnosť pre rozpor so zákonom, a to od počiatku.

Podľa ustanovenia /ďalej len / „Zastúpenie vzniká

na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu /zákonné zastúpenie/ alebo na

základe dohody o plnomocenstve.“

Podľa ustanovenia „Zastupovať iného nemôže

ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú

v rozpore so záujmami zastúpeného.“

Podľa ustanovenia „Pri právnom úkone sa

možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom

plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho

oprávnenia.“

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe

zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorá je dvojstranným právnym úkonom

splnomocniteľa a splnomocnenca.

Dohoda o plnomocenstve, z ktorej medzi splnomocnencom a splnomocniteľom vzniká

právny vzťah, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov,

ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho

účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi

osobami medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade bola povinná nútená

súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., ktorého

určil práve oprávnený a v ktorom ho povinná splnomocnila na spísanie predmetnej

notárskej zápisnice - exekučného titulu. Pritom naviac Mgr. T. K. v množstve konaní

vedených oprávneným, vystupuje ako právny zástupca oprávneného. Za takejto situácie je

tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinnej Mgr. T. K. a

povinnou, čo je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nemá za preukázané, že medzi Mgr. T. K.,

ako splnomocnencom a povinnou, ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o

plnomocenstve, na základe ktorej by bol Mgr. T. K. oprávnený uznať za povinnú dlh vo

forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, ako exekučným titulom.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver

o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným

dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že Mgr. T. K. nemohol pred notárom

platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a teda na jej základe nemožno ani pokračovať

v exekúcii.

Odvolací súd nepovažuje za oprávnenú ani námietku oprávneného, že v danom

prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Exekučný súd je

oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale

počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Uvedené

vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. z 27. 1. 2007 v ktorom sa o. i. uvádza,

že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená“. Skutočnosť, že povinná neodvolala udelené plnomocenstva neznamená,

že by tým došlo k odstráneniu nedostatkov, existujúcich už v čase jeho vystavenia a nemá za

následok jeho platnosť. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci

samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. K ďalšej námietke

oprávneného odvolací súd uvádza, že nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného

titulu, nie je daná prekážka uplatnenia práva na všeobecnom súde.

Odvolací súd uvádza, že platnosť splnomocnenia posudzoval súd prvého stupňa ako

aj odvolací súd podľa rovnakých ustanovení , ako uviedol

oprávnený v podanom odvolaní.»

Krajský súd svoje uznesenie č. k. -88 z 30. júna 2011, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu 1 č. k. -73 zo 14. apríla 2011

o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekúcie, odôvodnil takto:

«Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212

ods. 1, 3 bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde

o odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie

nie je čiastočne prípustné a čiastočne nie je dôvodné. ...

Podľa , odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia v tejto časti a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného

odvolací súd uvádza nasledovné:

Za podstatné pre splnenie podmienok na nariadenie výkonu exekúcie odvolací súd

považuje, aby bol daný platný o spôsobilý exekučný titul, ktorým podľa § 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku je aj notárska zápisnica, avšak iba za podmienky, že táto spĺňa

zákonné podmienky.

Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva

spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa

4. 10. 2007, Rampin a Dodard, C-429/05). Súladom exekučného titulu so zákonom treba

rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe

možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili

vykonaniu exekúcie na jeho základe. Aj právna úprava Slovenskej republiky obsahuje

zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu skúmať aj materiálnu správnosť

exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom (§ 45

ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní).

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak preskúmaval predmetný exekučný

titul a podmienky, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere.

V prejednávanej veci je exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorým je

notárska zápisnica spísaná s Mgr. T. K. advokátom, ktorého povinný v zmluve o úvere

splnomocnil na jej spísanie ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre

exekúciu. Uvedené splnomocnenie povinný udelil Mgr. T. K., advokátovi, súčasne v

predtlači zmluvy o úvere a odvolací súd súhlasí s posúdením súdu prvého stupňa, že ak

povinný chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na

predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., v ktorom ho

splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice – exekučného titulu. Takéto

podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva

pre Mgr. T. K. a s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu je treba

považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej právnym

dôsledkom podľa a platného v čase uzavretia

zmluvy, je jej absolútna neplatnosť pre rozpor so zákonom, a to od počiatku.

Podľa ust. (ďalej len ), zastúpenie vzniká na základe

zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody

o plnomocenstve.

Podľa ust. , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi,

v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe

zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorá je dvojstranným právnym úkonom

splnomocniteľa a splnomocnenca.

Pokiaľ ide o účastníkov zmluvy o úvere a dohody o plnomocenstve, odvolací súd

uvádza, že nie je daná totožnosť účastníkov týchto právnych úkonov. Zmluva o úvere je

osobitným dvojstranným úkonom, na základe ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi

subjektami, a to medzi spoločnosťou oprávneného ako veriteľa na jednej strane a povinným,

ako dlžníkom na druhej strane na poskytnutie peňažných prostriedkov. Podpis účastníkov

na zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto

právnemu úkonu. Účastníkom dohody o plnomocenstve je splnomocniteľ a splnomocnený,

v danej veci povinný a Mgr. T. K.

Okrem toho, dohoda o plnomocenstve, z ktorej medzi splnomocnencom

a splnomocniteľom vzniká právny vzťah, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu

z hľadiska jeho subjektov ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu

záujmov medzi jeho účastníkmi. Predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon o ktorý ide a záujmy zástupcu nesmú byť

v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom

nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí

akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom,

že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Je

teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi

ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na

predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., ktorého určil práve

oprávnený a v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice

exekučného titulu. Pritom naviac Mgr. T. K. v množstve konaní vedených oprávneným,

vystupuje aj ako právny zástupca oprávneného. Za takejto situácie je tu preukázateľný

rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného Mgr. T. K. a povinným, čo je

zjavne prekážkou k vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemá za preukázané, že medzi Mgr. T.

K. ako splnomocnencom a povinným ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o

plnomocenstve, na základe ktorej bol Mgr. T. K. oprávnený uznať za povinného dlh vo

forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver

o nespôsobilosti notárskej zápisnice oko exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným

dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že Mgr. T. K. nemohol pred notárom

platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a udeliť súhlas s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Odvolací súd nepovažuje za oprávnenú ani námietku oprávneného, že v danom

prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Exekučný súd je

oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale

počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Uvedené

vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. z 27. 1. 2007, v ktorom sa okrem iného

uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená“. Skutočnosť, že povinný neodvolal udelené plnomocenstvo neznamená,

že by tým došlo k odstráneniu nedostatkov existujúcich už v čase jeho vystavenia a nemá za

následok jeho platnosť. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím

vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. K ďalšej námietke

oprávneného odvolací súd uvádza, že nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného

titulu, nie je daná prekážka uplatnenia práva na všeobecnom súde.

Záverom odvolací súd len dodáva, že platnosť splnomocnenia posudzoval súd prvého

stupňa ako aj odvolací súd podľa rovnakých ustanovení , ako

uviedol oprávnený v podanom odvolaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho

napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie

podľa ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska

zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.»

Krajský súd svoje uznesenie č. k. -36 z 11. júla 2011, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu 2 č. k. -21 zo 16. februára 2011

o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekúcie, odôvodnil takto:

«Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa

, pretože nejde o odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolanie nie je prípustné proti

uzneseniu v exekučnom konaní podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok), ak tento Exekučný poriadok

neustanovuje inak.

Podľa odvolací súd sa stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu

oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený namieta správnosť záverov súdu prvého stupňa z dôvodu, že zmluvu

o úvere uzavretú medzi účastníkmi nesprávne právne posúdil, keďže neprihliadal na

ustanovenia a nasl. , podľa ktorých bola uzavretá.

Odvolací súd k tomu dodáva, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi

účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy. To znamená, že musí obsahovať

náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, okrem iného

ročnú percentuálnu mieru nákladov, inak sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá podľa jej predtlače a údajov

uvedených v zmluve podľa ustanovení . Aj napriek takémuto

formálnemu označeniu zmluvy o úvere, ako zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného

zákonníka, je predmetná zmluva zmluvou spotrebiteľskou vzhľadom na obsah zmluvy, na

účel zmluvy ako aj na účastníkov konania. Musí preto obsahovať náležitosti stanovené

Zákonom o spotrebiteľských úveroch a zmluvné dojednania týkajúce sa výšky úrokov

z omeškania nesmú byť v rozpore s ustanoveniami .

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na

podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba

v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých,

ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým

musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných

skutočností uvedených v zákone ( ). Inou skutočnosťou, na

základe ktorej vzniká záväzok, je aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z už existujúceho

záväzkového právneho vzťahu, okrem iného je to aj omeškanie dlžníka.

V posudzovanej veci sa povinný dostal do omeškania s riadnym o včasným plnením

záväzku, v dôsledku čoho oprávnený žiadal zaplatiť dlh naraz a uplatnil si aj zákonné právo

na zaplatenie úrokov z omeškania.

Notárska zápisnica má ďalej obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby,

právny dôvod (v danom prípade je to zmluva o úvere), predmet (plnenie, ktoré má povinný

poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným

titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že k obsahovým náležitostiam notárskej zápisnice oko

exekučného titulu nepatrí hmotnoprávny úkon, z ktorého vyplýva záväzok povinného voči

oprávnenému, teda v posudzovanej veci zmluva o úvere. To však neznamená, že notárska

zápisnica by takýto úkon nemohla1 obsahovať popri uznaní záväzku povinným a vyhlásení

o jej vykonateľnosti. Obidva tieto úkony je potrebné dôsledne rozlišovať a navzájom ich

nezamieňať, pretože kým účastníkom hmotnoprávneho úkonu (napríklad v súvislosti

so zmenami podmienok úverovej zmluvy, na ktorých sa jej účastníci dohodli v notárskej

zápisnici) musia byť účastníci tohto hmotnoprávneho úkonu, pre uznanie dlhu a súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice postačuje prejav dlžníka.

Uznanie dlhu je totiž jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným

veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je

potrebná písomná forma, prisľúb zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri

splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa,

že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto formálne náležitosti písomné uznanie povinnej

prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným

prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade,

že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre

vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože

nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti účastníkov konania, je len

jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica

mohla byť exekučným titulom.

Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči

veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom

a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť.

Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť

fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Predpokladom zastúpenia podľa je spôsobilosť

zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami

zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho

úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu

a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne

vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.

V posudzovanej veci povinný mal v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. T. K.

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre

exekúciu.

Súd prvého stupňa postupoval správne, ak pri preskúmavaní predmetného

exekučného titulu a podmienok, za ktorých bol vydaný vrátané posudzovania zmluvy o úvere

dospel k záveru, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré

povinný udelil Mgr. T. K., advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný,

ak chcel, aby mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy

o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., v ktorom ho splnomocnil súčasne na

spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie

poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. T. K.

súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba

považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd

prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinného Mgr.

T. K., voči povinnému je v rozpore so zákonom o advokácii. Naviac, ak nie je preukázané,

že podľa , o advokácii dal povinný Mgr. T. K.

skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlačí zmluvy o úvere a či sa Mgr. T. K. mohol

riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní práv a záujmov povinného v prejednávanej veci,

či povinný s Mgr. T. K. osobne prejednával spôsob presadzovania práv a záujmov

povinného a vôbec či povinný bol niekedy v kontakte s Mgr. T. K., aby mu takéto pokyny

dal.

Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozsudkoch nastolil trend chrániť práva

spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom (napr. rozsudok zo dňa

4. 10. 2007, Rampin a Dodard, C - 429/05). Súladom exekučného titulu so zákonom treba

rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe

možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili

vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ide napr. o vylúčenie určitých

nárokov z uspokojenia v exekúcii a pod. Môže ísť aj o zákonné ustanovenia, ktoré ukladajú

exekučnému súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný

exekučným titulom je v súlade s právom.

Podľa ustanovenia (ďalej len ) zastúpenie vzniká na

základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe

dohody o plnomocenstve.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve

predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi

splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné

plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám

na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať.

Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky

náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ

má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán

potvrdený podpisom týchto subjektov. Takáto dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi

povinným a Mgr. T. K. v konaní preukázaná nebola. Splnomocnenie, ktoré má byť súčasťou

notárskej zápisnice, ani nie je podpísané účastníkmi dohody o plnomocenstve, keďže na

tomto chýba podpis splnomocniteľa - povinného.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že v notárskej zápisnici ako exekučnom

titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka

splnomocniť advokáta Mgr. T. K. na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto

skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice.

Odvolací súd z týchto dôvodov už považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími

nedostatkami exekučného titulu a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa ako

vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným

titulom.»

Po oboznámení sa s obsahom napadnutých uznesení krajského súdu ústavný súd

konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

Exekučného poriadku, a podstatné

pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho

úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne

a z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Ústavný súd v nadväznosti na citované relevantné časti odôvodnení napadnutých

uznesení poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

v rozsudku sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na

základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia

podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť

v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenia

krajského súdu nesignalizujú neprípustný zásah do práva sťažovateľky na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6

ods. 1 dohovoru nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy

nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že

z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za

arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, , ), ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol

podľa z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

II.3 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

uznesením krajského súdu č. k. -33 z 9. júna 2011, č. k.

-30 z 22. júna 2011, č. k. -88 z 30. júna 2011 a č. k.

-36 z 11. júla 2011

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. To však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za

nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo

zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

V súvislosti s namietaným porušením práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú

judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,

ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie

nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu

vyplývajúce z až , resp. z dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil

porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného

práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , , , ).

Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu dospel

k záveru, že z odôvodnenia napadnutých uznesení krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo

by signalizovalo, že by nimi mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovaných prípadoch

ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi

napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu,

ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažností na ďalšie

konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažností odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011