Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/85/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátom: Mgr. Tomáš Kušnír, sídlo Pajštúnska 5, Bratislava, vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 317,02 eura s príslušenstvom, trov notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 43,02 eura, trov právneho zastúpenia vo výške 46,80 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.

- 116 z 13. mája 2013, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 116 z 13. mája 2013 v II. výrokovej vete o zastavení exekúcie a na nej závislej III. výrokovej vete o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu povinného na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie W., obec W., okres W. - pozemkoch, parcelách registra „C“, parcelné číslo 6501, zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, parcelné číslo 6502, záhrady o výmere 286 m2, stavbe - dome so súpisným číslom XXXX na parcele s parcelným číslom 2661, ktorej spoluvlastnícky podiel je 1/30 k celku, v prospech podielového spoluvlastníka Y.. W. W. neschvaľuje (I. výroková veta), exekúciu zastavuje (II. výroková veta) a o trovách rozhodne osobitným uznesením (III. výroková veta).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , , a , , a o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), .

3. Súd prvej inštancie uznesenie vo vzťahu k II. a III. výrokovej vete (keďže vzhľadom na rozsah odvolania oprávneného odôvodnenie vo vzťahu k I. výrokovej vete nie je v odvolacom konaní právne významné) v podstate odôvodnil tým, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 1166/2003, Nz 24546/2003 spísaná v Bratislave notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom dňa 03.04.2003. Preskúmaním exekučného titulu súd

zistil, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, keďže v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ako splnomocnený zástupca, ktorého povinný splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Súd prvej inštancie zastal názor, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej súd poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Zmluva teda obsahuje s poukazom na neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia , podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v II. výrokovej vete uznesenia. K výroku o trovách (exekúcie) súd prvej inštancie uviedol, že o nich rozhodne osobitným uznesením, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie, posudzujúc odvolanie oprávneného podľa obsahu ( ), napadol v jeho II. výroku o zastavení exekúcie včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia (odvolacie dôvody) vecne vymedzil v podstate tým, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) konštatoval, že činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej a rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ. Oprávnený namietal, že vo veci bolo potrebné nariadiť pojednávanie, no súd prvej inštancie ho nenariadil. Exekučný súd v danej veci vykonal opätovný komplexný prieskum exekučného titulu, hoci už predtým preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Notársky poriadok presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným a odlišne s oprávneným. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu v súvislosti neaplikáciou relevantných právnych noriem a s protiústavným výkladom aplikovaných právnych noriem. Oprávnený namietal aj porušenie princípu rovnosti zbraní, keď oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,

ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Exekučný súd nevykonával vo veci dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného bol splnomocnený aj na to, aby do notárskej zápisnice vyhlásil, do kedy povinný dlh splatí. Záver súdu prvej inštancie o tom, že záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami povinného, nevychádza z dôsledne zisteného skutkového stavu. Z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že povinný a oprávnený musia byť síce v notárskej zápisnici ako exekučnom titule uvedení, nemusí však byť úkonom oboch osôb. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na mnohé slovenské ako aj únijné súdne rozhodnutia. Z odvolacích dôvodov, podrobne opísaných v rozsiahlom odvolaní, oprávnený v odvolacom návrhu navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd úvodom tejto časti k rozsahu, v akom oprávnený napadol uznesenie súdu prvej inštancie (bod 4. odôvodnenia) uvádza nasledovné. Oprávnený podaným odvolaním nenapadol okrem I. výrokovej vety (o neschválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu povinnej v prospech podielového spoluvlastníka) ani III. výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie, ktorou súd prvej inštancie rozhodol vo veci trov (exekúcie).

7. Hoci z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že oprávnený ním napáda len II. výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie (keď napadnuté uznesenie vymedzuje tak, že súd prvej inštancie ním rozhodol o zastavení exekúcie - č. l. 122), tak podľa nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

8. Výrok týkajúci sa trov exekúcie je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia výroku týkajúceho sa trov exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zruší, zruší zároveň aj výrok týkajúci sa trov exekúcie. Ak by naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací súd potvrdí aj rozhodnutie týkajúce sa trov exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie ( v spojení s Exekučného poriadku, podľa ktorého bolo proti výroku o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku prípustné odvolanie len ak takéto rozhodnutie bolo vydané sudcom pred 01.11.2013 a odvolateľ odvolanie podal pred 01.11.2013 - o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, keďže rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie týkajúce sa trov exekúcie z odvolacieho prieskumu. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že účelom ustanovenia je okrem iného zabrániť takým procesným situáciám, kedy by len v dôsledku toho, že odvolateľ odvolaním napadol len hlavný výrok rozhodnutia bez súčasného napadnutia od napadnutého hlavného výroku závislých výrokov, nadobudol odvolaním nenapadnutý, avšak závislý výrok, ktorého právna opodstatnenosť je pritom nerozlučne spojená s trvaním hlavného výroku, právoplatnosť skôr ako hlavný výrok, pričom trvanie závislého výroku závisí práve na rozhodnutí o odvolaní smerujúcemu proti hlavnému výroku. Z uvedeného dôvodu je preto nutné rozšíriť rozsah odvolania na odvolaním nenapadnuté, avšak od odvolaním napadnutého hlavného výroku závislé výroky aj vtedy, ak proti závislým výrokom nie je inak samostatne odvolanie prípustné a závislý výrok nemôže byť napr. na neprípustnosť odvolania proti nemu predmetom bližšieho odvolacieho prieskumu.

9. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov o tom, že aj III. výroková veta uznesenia súdu prvej inštancie (vo veci trov exekúcie) je výrokom závislým na II. výrokovej vete (o zastavení exekúcie), ktorú výslovne svojim odvolaním napadol oprávnený, odvolací súd uzatvára, že nie je v prejednávanej veci

viazaný podľa rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil oprávnený a odvolanie rozšíril aj na III. výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá je závislá od II. výrokovej vety. 10. Oprávnený v podaní, ktorého obsahom bolo aj odvolanie, súčasne navrhol z dôvodov podrobne vymedzených v uvedenom podaní, aby odvolací súd prerušil konanie podľa a inicioval konanie o súlade ustanovenia veta prvá a druhá s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR (č. l. 127) pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený taktiež navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie aj podľa a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tri prejudiciálne otázky vymedzené v podaní (č. l. 122, 125, pričom dve z nich sú následne zopakované na č. l. 133), týkajúce sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách tvrdenia, a to: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?; 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?; 3/ Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „ “ alebo „CSP“) prejednal návrhy oprávneného na prerušenie konania a následne aj odvolanie oprávneného, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), v medziach daných rozsahom odvolania (ktorý bol vymedzený v odvolaní oprávneného a rozšírený odvolacím súdom podľa aj od napadnutého výroku závislých výrokoch, keďže oprávnený ich odvolaním nenapadol, viac v bodoch 6. až 9. odôvodnenia) a dôvodmi odvolania ( ), a po preskúmaní uznesenia v napadnutom II. výroku a na ňom závislom III. výroku, a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, dospel k záveru, že uznesenie je v preskúmavaných výrokoch (ďalej aj len ako „preskúmavané výroky“) vecne správne, a preto ich podľa potvrdil.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu

- Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom v Bratislave, N 1166/2003, Nz 24546/2003, zo dňa 03.04.2003.

13. Z notárskej zápisnice vyplýva, že jej obsahom je osvedčenie o vyhlásení Mgr. Martina Paičeka, ktorého substitučne splnomocnil na daný úkon Mgr. Tomáš Kušnír, o uznaní právneho záväzku a súhlase inter alia s exekúciou podľa Mgr. Martin Paiček ako substitučný zástupca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra konal pri spísaní notárskej zápisnice na základe splnomocnenia, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok z úveru, ktorý oprávnený poskytol povinnému na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.01.2003, a ktoré splnomocnenie bolo obsiahnuté v uvedenej zmluve o úvere, ktorej notárom osvedčená kópia je prílohou notárskej zápisnice.

14. Povinný v zmluve o úvere splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru poskytnutého na základe uvedenej zmluvy o úvere z 15.01.2003 tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom inter alia pre exekúciu podľa na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.

15. Mgr. Martin Paiček ako substitučný zástupca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, konajúci pri spísaní notárskej zápisnice na základe uvedeného splnomocnenia udeleného povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške

24.690,-- Sk (819,56 eura), z ktorej úver a poplatok predstavujú sumu 21.010,-- Sk, ktorá suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 06.03.2003 do zaplatenia, a že celý dlh splatí do 10.04.2003. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky Mgr. Martin Paiček ako substitučný zástupca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra uznal do notárskej zápisnice. Povinný, zastúpený splnomocnencom - advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý bol substitučne zastúpený Mgr. Martinom Paičekom súčasne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola použitá okrem iného ako exekučný titul podľa .

16. Notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, v nej skonštatoval, že obsahuje právny záväzok, v ktorom je presne označený oprávnený, povinný, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinný súhlasí s jej vykonateľnosťou, a preto je exekučným titulom.

17. Súd prvej inštancie vydal dňa 02.07.2003 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe uvedeného exekučného titulu. V priebehu exekúcie súd prvej inštancie vydal v časti odvolaním napadnuté uznesenie.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „ “), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

20. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. 22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

23. Podľa ( ), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

24. Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

25. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

27. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že nie sú dôvodné, keďže nezistil existenciu žiadnych dôvodov, za ktorých naplnenia by bolo možné exekučné konanie prerušiť.

28. Vychádzajúc z právnej úpravy inštitútu prerušenia konania z dôvodu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ), ktoré sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ) vyplýva, že

súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci okrem iného spory, je povinný obligatórne prerušiť konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o prejudiciálnej otázke podľa čl. 267 ZFEÚ má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom SD EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie (ďalej len „EÚ“), o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady EÚ. Konanie o prejudiciálnej otázke pred SD EÚ je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní SD EÚ vydáva pre rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti únijného práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

29. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať SD EÚ o vydania rozhodnutia o prejudiciálnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku alebo totiž nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť SD EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného a účinného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený (transponovaný) obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť SD EÚ otázku týkajúcu sa výkladu normy úniového práva (fakultatívne konanie o prejudiciálnej otázke), ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná i bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie. Avšak súd, proti ktorého rozhodnutiu už nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku SD EÚ, ale s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclaire), alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Taktiež aj súd, proti rozhodnutiu ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny), môže sám rozhodnúť o správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra SD EÚ mu poskytuje dostatok informácií.

30. Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku SD EÚ, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

31. Predpokladom povinnosti začať konanie o prejudicálnej otázke týkajúcej sa výkladu únijného práva je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka únijného práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia prejudiciálnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členského štátu, ale zabezpečiť jednotný výklad únijného práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný súvis s vecou prejednávanou vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená SD EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

32. Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa návrhu oprávneného SD EÚ predložená, je otázka, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

33. Uvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok, keďže je zrejmé, že v danom prípade advokát zastupoval povinného dlžníka pri uznaní záväzku z úveru v notárskej zápisnici neplatne (k tomu dôvody nižšie v časti, v ktorej odvolací súd vykonával meritórny odvolací prieskum preskúmavaných výrokov uznesenia súdu prvej inštancie), čím nebola splnená zákonná podmienka v zmysle § 41 ods. 2

Exekučného poriadku predpisujúceho povinný obsah notárskych zápisníc ako podmienky pre uznanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z uvedených dôvodov je teda prvú otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako čisto teoretickú, nemajúcu základ v prejednávanej veci.

34. Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa SD EÚ predložená, je otázka, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

35. Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel SD EÚ v judikáte vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov SD EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra SD EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry SD EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

36. Treťou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa SD EÚ predložená, je otázka, či sa má tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú.

37. Odvolací súd nepovažuje za potrebné predložiť ani túto prejudiciálnu otázku SD EÚ, pretože vzhľadom na celú už vyššie uvedenú právnu argumentáciu má za to, že exekučný súd je oprávnený ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Navyše otázka, pre ktorú žiada oprávnený konanie prerušiť a predložiť ju SD EÚ je formulovaná všeobecne, bez vzťahu k prejednávanej veci a bez poukazu na konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré má byť predmetom výkladu SD EÚ. Na základe uvedeného, keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na SD EÚ, návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s zamietol.

38. Rovnako odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie predmetného konania podľa s tým, že by mal podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

39. Podľa súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) návrh na začatie konania. V zmysle veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa a . Ustanovenie Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom - teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb, a to zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen , ale i ustanovenie v spojení s Exekučného poriadku. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (v danom prípade konkrétne veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa podľa odvolateľa týka danej veci (pričom ani tento záver nie je správny, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na uvedenom ustanovení ani nezaložil), je v rozpore s , neboli ani splnené podmienky, aby konanie podľa návrhu oprávneného podľa prerušil a podal ÚS SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s SR. Odvolací súd preto i tento návrh oprávneného na prerušenie daného konania zamietol.

40. Odvolací súd z už uvedených dôvodov (bod 27. až 39. odôvodnenia) návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodné.

41. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd pre úplnosť dodáva, že návrhy oprávneného na prerušenie konania z hľadiska ich dôvodnosti vecne prejednal z dôvodu, že v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, za ktorých naplnenia exekučné konanie nemožno prerušiť. Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v zásade exekučné konanie možné prerušiť nie je, to však neplatí, ak osobitný zákon ustanovuje inak. Osobitným zákonom v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku je pritom podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) (napr. uznesenie sp. zn. z 29. júna 2017) možné pri teleologickom výklade bez pochýb rozumieť aj osobitnú právnu úpravu prerušenia súdneho konania podľa Slovenskej republiky, ktorý upravuje prerušenie konania (akéhokoľvek súdneho konania, t. j. aj exekučného) v prípade, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd súčasne konštatuje, že osobitným zákonom na účely ustanovenia Exekučného poriadku je potrebné rozumieť aj čl. 267 ZFEÚ, v ktorom je obsiahnutá základná právna úprava inštitútu

konania o prejudiciálnych otázkach, a ktorá medzinárodná zmluva má podľa prednosť pred zákonmi, a teda aj Exekučným poriadkom.

42. Odvolací súd následne rozhodoval o samotnom odvolaní oprávneného proti II. výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie a od nej závislej III. výrokovej vete týkajúcej sa trov exekúcie.

43. Odvolací súd úvodom tejto časti uvádza, že pre prejednávanú vec rozhodujúce právne otázky boli už opakovane riešené najvyššími súdnymi autoritami (Najvyšším súdom Slovenskej republiky - „NS SR“ ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“), v ktorých rozhodovacej praxi sa vytvorila v tejto oblasti ustálená súdna prax. Odvolací súd nezistil v odvolacom konaní existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by sa mal od tejto ustálenej súdnej praxe odchýliť (napr. vývoj právneho názoru), v plnom rozsahu sa s ňou stotožňuje, a preto z nej pri koncipovaní odôvodnenia tohto rozhodnutia vychádza (napr. uznesenie NS SR sp. zn. z 03.07.2013).

44. Oprávnený namieta, že súd prvej inštancie ako exekučný súd v danej veci rozhodol mimo rámec zverenej právomoci. Tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Nedostatok právomoci sa považuje za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Uznesenie súdu prvej inštancie, ktorého obsahom boli aj preskúmavané výroky, bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov (ako exekučných súdov) vyplýva priamo zo zákona, ktorým je primárne . Exekučný súd rozhodol v časti odvolaním napadnutým uznesením vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.

45. Oprávnený ďalej namietal postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že vydal v časti napadnuté uznesenie v dôsledku opätovného uskutočnenia revízneho postupu, hoci už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej bezrozpornosti. Ani tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor, ktorému oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie na podklade vyššie popísanej notárskej zápisnice požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd následne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je ale rozhodnutím vo veci samej, ktorého vydanie by bránilo novému (ďalšiemu) rozhodnutiu o nej - tzv. prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu bližšie napr. uznesenie NS SR sp. zn. z 1. februára 2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. z 13. júna 2012). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania založí na závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný napr. preto, že nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.

46. Z odvolania oprávneného ďalej vyplýva jeho názor, že v konaní došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, keď súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania (pričom namietal aj samotnú skutočnosť, že súd prvej inštancie dokazovanie ani nevykonával) a bez jeho účasti a tým, že mu znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. K tomu odvolací súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania. Exekučný súd v štádiu skúmania, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Pri tomto posudzovaní nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v civilnoprocesných kódexoch) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a pre posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného. Pokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie (alebo notárska zápisnica - ktorá bola označená ako exekučný titul aj v prejednávanej veci) je alebo nie je vykonateľný exekučný titul, môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne (teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného) môže pri riešení tej istej otázky dospieť k tomuto záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania.

47. K samotnému posúdeniu notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 z hľadiska jej materiálnej a formálnej vykonateľnosti a následkom ich absencie odvolací súd uvádza nasledovné.

48. Ak má byť exekučným titulom notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a táto nemá všetky náležitosti ustanovené práve v uvedenom ustanovení Exekučného poriadku, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu).

49. Aj podľa názoru ÚS SR je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (exekúcie) (napr. rozhodnutia vo veciach so sp. zn. , ).

50. V exekučnom konaní je exekučný súd povinný postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých dáva súdu právomoc rozhodnúť aj bez návrhu, čo sa vzťahuje aj na rozhodovanie o zastavení konania, o ktorom musí súd rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí existenciu dôvodov na obligatórne zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku). Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať existenciu dôvodu na zastavenie exekučného konania, okrem iného aj to, či exekučný titul spĺňa všetky podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR reprezentovaná napr. rozhodnutiami č. k. -16 zo dňa 30.09.2010, č. k. -14 zo dňa 15.04.2011 a č. k. -12 zo dňa 25.11.2010).

51. Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (napr. judikát R 47/2012), nemôže ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (napr. rozhodnutia ÚS SR vo veciach so sp. zn. , ). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (obdobne napr. judikát R 58/1997).

52. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je okrem iného súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon v nej uvedenej povinnosti. Týmto prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Teda, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek

tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.

53. Konaním, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného, dohodnutého „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu, je konaním in fraudem legis. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu.

54. Zo stručnej charakteristiky priebehu konaní pred týmto ako aj inými odvolacími súdmi, na ktoré poukázal ÚS SR v rozhodnutiach sp. zn. , , , , , , , , (proti ktorým bola ústavná sťažnosť oprávneného odmietnutá ako zjavne bezdôvodná) vyplýva, že postup oprávneného a advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v tejto veci bol v zásade identický s postupom vo veciach, ktorý opísal ÚS SR v uvedených rozhodnutiach. Aj v uvedených prípadoch bola „slobodná voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi (povinnému) na podpis. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že záujmy zástupcu povinného - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení obsiahnutá v zmluve o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.01.2003 neplatná ( v spojení s ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť ani prípadným dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom je podľa absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát (konajúci v zastúpení substitučným zástupcom Mgr. Martinom Paičekom, ktorému udelil substitučné plnomocenstvo) za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom v prejednávanej veci.

55. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ak za uvedených okolností substitučný zástupca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra udelil v notárskej zápisnici za povinného „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba oprávneným predloženému exekučnému titulu - uvedenej notárskej zápisnici podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti vyplývajúca z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

56. Ak súd prvej inštancie ako exekučný súd počas vykonávania exekúcie zistí, že exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, je toto zistenie dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, príp. vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

57. K dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odvolací súd uvádza, že vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (je pritom bez právneho významu, či na návrh, alebo bez návrhu - § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. To, že rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, môže zistiť exekučný súd najskôr v štádiu vydávania poverenia, ale prakticky je to možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. (Komentár k . Števček, M., Ficová, S., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol.: . Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 864.).

58. Keďže v prejednávanej veci súd prvej inštancie za uvedených okolností odvolaním napadnutým II. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie exekúciu zastavil (a z odôvodnenia vyplýva, že na právnom základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), bol jeho postup, ako aj napadnutý výrok rozhodnutia vecne správny. Súd prvej inštancie totiž zhodne s odvolacím súdom dospel k záveru, že notárska zápisnica ako exekučný titul nie je materiálne vykonateľná.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti odvolaním oprávneného výslovne napadnutého II. výroku o zastavení exekúcie, ktorá je podľa dôvodom na potvrdenie tohto výroku, odvolací súd (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už uvedených v bodoch 6. až 9. odôvodnenia) potvrdzuje aj odvolaním výslovne nenapadnutý, avšak od II. výroku závislý III. výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa trov exekúcie. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že keďže odvolaním oprávneného bol napadnutý len II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie a nie aj na ňom závislý III. výrok týkajúci sa trov exekúcie, nedošlo podľa vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie k jeho zrušeniu ex lege - preto naň aj odvolací súd v odvolacom konaní prihliadal ako na výrok závislý na odvolaním oprávneného napadnutom II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.

60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

61. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

62. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.