Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., M., zastúpeného Advokátskou kanceláriou L.

s. r. o., B., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin

sp. zn. z 28. novembra 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2012 doručená sťažnosť Ing. J. M. (ďalej aj „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k. -470 z 28.

novembra 2011 v právnej veci oprávneného, S., a. s., B. (ďalej len „oprávnený“), proti

povinnému 1. Ing. J. M., 2. M., s. r. o., T. (ďalej len „M.“), o vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 2 079 764,99 € s prísl.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 16. júla 2007 spoločnosť M., a. s., T. (ďalej len

„M.“), uzatvorila s oprávneným „Zmluvu o úvere č. 387/AUOC/07, ktorou sa Oprávnený

ako veriteľ zaviazal poskytnúť spoločnosti M. úverový rámec vo výške 60.000.000,- Sk... a

spoločnosť M. sa za podmienok dohodnutých v zmluve zaviazala Oprávnenému použitý

úverový rámec splatiť najneskôr v deň splatnosti úverového rámca – najneskôr do dňa

20.12.2019“ (ďalej len „zmluva o úvere“).

3. Sťažovateľ uviedol, že 16. júla 2007 uzatvoril s oprávneným „Dohodu

o pristúpení k záväzku, ktorou sťažovateľ pristúpil k záväzku spoločnosti M. z uzavretej

Zmluvy o úvere ako pristupujúci dlžník“ a „rovnako spoločnosť M. pristúpila k záväzku

spoločnosti M. z uzavretej Zmluvy o úvere ako pristupujúci dlžník Dohodou o pristúpení k

záväzku zo dňa 16.07.2007“.

4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že oprávnený, spoločnosť M. ako dlžník, spoločnosť M.

a sťažovateľ ako pristupujúci dlžníci spísali 28. februára 2008 notársku zápisnicu sp. zn.

N89/2008 NZ 8389/2008 NCRIs 8336/2008 o právnom záväzku podľa § 41 ods. 2 písm. c)

Exekučného poriadku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola zmluva o úvere (ďalej len

„notárska zápisnica“).

5. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že «Oprávnený dňa 11. 08. 2009 doručil

sťažovateľovi písomný list „Stanovenie predčasnej splatnosti Úverovej pohľadávky

zo Zmluvy o úvere č.387/AUCO/2007 zo dňa 16.07.2007“, ktorým Oprávnený vyzval

sťažovateľa na uhradenie úverovej pohľadávky zo Zmluvy o úvere ku dňu 11. 08. 2009

vo výške 2.085.655.85 EUR» (ďalej len „oznámenie“).

6. Sťažovateľ ďalej uviedol, že oprávnený podal na Exekútorskom úrade súdneho

exekútora JUDr. M. Š., so sídlom v N., návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky

vo výške 2 079 764,99 €. Okresný súd vydal 11. mája 2011 súdnemu exekútorovi poverenie

na vykonanie exekúcie.

7. Sťažovateľ uviedol, že „obdržal dňa 19. 05. 2011 Upovedomenie o začatí

exekúcie zo dňa 16.05.2011, Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva na nehnuteľnostiach zo dňa 16. 05. 2011 a Upovedomenie o začatí

exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 16. 05. 2011“. Sťažovateľ podal 1. júna 2011

námietky proti exekúcii, v ktorých namietal neprípustnosť vedenej exekúcie pre:

a) nespôsobilosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c)

Exekučného poriadku,

b) postup súdneho exekútora, ktorý je v priamom rozpore s

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a § 61a ods. 1 Exekučného poriadku,

c) vykonávanie exekúcie postihnutím nehnuteľností, ktoré sú zapísané k súpisu

konkurznej podstaty spoločnosti M., a teda podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku je

exekúcia neprípustná (ďalej len „námietky“).

8. Okresný súd v súlade s námietkami sťažovateľa prihliadol na argumentáciu

sťažovateľa vo vyššie uvedenej časti b) a c) námietok, vyhlásil exekúciu v tejto časti

za neprípustnú a zastavil v časti exekučné konanie. „Uznesením zo dňa 28.11.2011 podané

Námietky sťažovateľa proti exekúcii vo zvyšnej časti zamietol.“

9. Sťažovateľ sa domnieva, že okresný súd „pri vydávaní poverenia na vykonanie

exekúcie č.5505 079275 porušil svoju povinnosť podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

náležité skúmať Notársku zápisnicu ako exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia

vykonať, keďže nedostatočne skutkovo a právne preskúmal tak formálne, ako aj materiálne

náležitosti Notárskej zápisnice“.

10. Sťažovateľ je toho názoru, že zmluva o úvere, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou

neprijateľné podmienky, pričom „exekučný súd je ex offo povinný za účelom ochrany

spotrebiteľa preskúmať zákonnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa má exekúcia

voči povinnému spotrebiteľovi vykonať“.

10. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, ak aj základné právo na spravodlivé súdne konanie (the right to a fait trial)

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol

v Slovenskej republiky vyhlásený pod č. , bolo porušené.

3. Právoplatný výrok Uznesenia Okresného súdu Martin spis.zn. -470

zo dňa 28.11.2011, ktorým sa Námietky zamietli, sa podľa Slovenskej

republiky zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,-

EUR.

5. Právoplatnému výroku Uznesenia Okresného súdu Martin spis.zn 15Er/307/2011-

470 zo dňa 28.11.2011, ktorým sa Námietky Sťažovateľa zamietli, sa dočasne odkladá

vykonateľnosť, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Okresný súd Martin je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania vo výške

323,50 EUR na účet zástupcu Sťažovateľa vedený v banke T., a. s., č. ú.: ...“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

15. V súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu z 28. novembra 2011,

ktorému sťažovateľ vytýka, že okresný súd mal prihliadať na status sťažovateľa ako

spotrebiteľa, ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Z totiž

vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc

ústavného súdu len subsidiárne.

16. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, ).

17. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých základných práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým uznesením okresného

súdu sťažovateľa namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd

na základe uplatnenia jemu dostupných právnych prostriedkov.

18. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ

v súčasnosti nevyčerpal všetky dostupné prostriedky právnej ochrany poskytovanej

všeobecnými súdmi a sťažovateľ má možnosť domáhať sa na príslušnom všeobecnom súde

neplatnosti zmluvy o úvere z titulu dôvodov uvedených v sťažnosti.

19. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

20. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa porušenia

povinnosti okresného súdu skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva –

dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia

na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu

je daný Exekučným poriadkom.

21. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

22. Z uvedeného vyplýva, že vydaniu poverenia predchádza exekučným súdom

náležité preskúmanie exekučného titulu, ako aj žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie. Podstatou tohto preskúmavania je preverenie

materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej

zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice,

tak ako je upravená v o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je

priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými

náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú vyznačenie oprávnenej

a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času

na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom,

po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie ().

23. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne (napr. , ). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha

princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, a je preto podmienený tým, že zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným

procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa

všeobecného súdu.

24. Ústavný súd zo spisu okresného súdu preskúmal exekučný titul (notársku

zápisnicu sp. zn. N 89/2008 NZ 8389/2008 NCRIs 8336/2008) a skonštatoval, že závery

exekučného súdu týkajúce sa vykonateľnosti exekučného titulu neboli neodôvodnené ani

arbitrárne. Notárska zápisnica obsahovala všetky náležitosti predpísané už citovanými

právnymi predpismi vrátane výslovného súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou

právneho záväzku. Žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti

notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Z toho dôvodu exekučný súd

nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad

rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol

povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne

uvedené. Na základe uvedeného odmietol ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

25. Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že ak exekučný súd zistí, že povinný

dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu, musí postupovať v súlade

s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii,

pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii

nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu

ochranu oprávnenej osobe.

26. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní ďalej zameral na preskúmanie

opodstatnenosti tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie ním označených

základných práv napadnutým uznesením okresného súdu.

27. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, v zmysle

ktorej nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že

jeho úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom

subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,

ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

28. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj

konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (). Ochrany základného práva

podľa (resp. základného práva podľa ) sa možno

domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr.

).

29. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti odmietol sťažnosť sťažovateľa s poukazom

na ustanovenie pre nedostatok právomoci ústavného

súdu a pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012