Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 164 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (169)III. ÚS 53/02
PDF · 94.84 KB
No categories available
III. ÚS 53/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2002
predbežne prerokoval sťažnosť E. N., bytom H., namietajúcej porušenie svojich práv podľa
čl. 35 ods. 3, čl. 39, čl. 40 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami
Sociálnej poisťovane v Bratislave z 15. apríla 1999 a 5. augusta 1999 a rozhodnutiami
Krajského súdu v Prešove č. k. 5 S 111/99-37 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 So 244/2000 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť E. N. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. apríla 2002
doručené podanie E. N., bytom H. (ďalej len „navrhovateľka“). Z obsahu podania
vyplynulo, že navrhovateľke bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne v Bratislave (ďalej len
„Sociálna poisťovňa“) z 15. apríla 1999 priznaný invalidný a vdovský dôchodok v úhrne
vo výške 4 349,- Sk mesačne a rozhodnutím z 5. augusta 1999 boli tieto dôchodky
upravené. Tieto rozhodnutia navrhovateľka napadla návrhom na preskúmanie, pretože pri
výpočte dôchodkov jej nebola započítaná doba práce vo firme KURPIL, s. r. o., Praha, ako
ani náhradná doba zamestnania, počas ktorej navrhovateľka opatrovala matku svojho
druha. V rámci odvolacieho konania bola potvrdená správnosť rozhodnutí Sociálnej
poisťovne. Navrhovateľka namieta porušenie čl. 35 ods. 3, čl. 39, čl. 40 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a žiada ústavný súd, aby zrušil
rozhodnutia Sociálnej poisťovane, a to z 15. apríla 1999 a 5. augusta 1999, a rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 S 111/99-37 a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 So 244/2000.
Ústavný súd vyhodnotil podanie navrhovateľky ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy,
lebo táto sa ním domáha ochrany svojich ústavných práv voči orgánom verejnej moci.
Sťažnosť však nemá viacero zákonom predpísaných náležitostí.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený konať o sťažnosti,
ktorou fyzická osoba namieta porušenie svojich základných práv a slobôd, ak o ochrane
týchto práv je oprávnený rozhodovať všeobecný súd.
Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou
zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,
ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (pozri
obdobne napr. sp. zn. I. ÚS 24/00 a sp. zn. I. ÚS 15/01). Krajský súd a najvyšší súd sa
v odôvodnení svojich rozsudkov č. k. 5 S 111/99-37 a sp. zn. 1 So 244/2000 vyrovnali
s námietkami a argumentáciou navrhovateľky, ktoré uplatnila aj pred ústavným súdom,
spôsobom, ktorý nemožno považovať ani za svojvoľný, ani za zjavne neodôvodnený.
Všeobecné súdy vysvetlili prečo nemožno dobu práce navrhovateľky u firmy
KURPIL, s. r. o. Praha hodnotiť ako zamestnanie a dobu, kedy sa starala o matku svojho
druha ako náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd preto nemôže v tomto prípade skúmať a hodnotiť výklad a aplikáciu
práva všeobecnými súdmi. Ústavným právam navrhovateľky, ktorých porušenie namieta,
teda už bola poskytnutá súdna ochrana.
Podľa zásady subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy môže ústavný súd
poskytnúť ochranu ústavným právam a slobodám len vtedy, ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd. V danom prípade už ochranu namietaným právam
navrhovateľky poskytli krajský súd a najvyšší súd, ktorých rozhodnutia nie sú svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené. Preto ústavný súd nemá právomoc zaoberať sa sťažnosťou
navrhovateľky.
Nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou navrhovateľky
nemožno odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval navrhovateľku na odstránenie vád jej
sťažnosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2002