Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-577-2023.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Subarea
38Ek/577/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: LODOSTAV EU, s.r.o., Belanského 1345/79, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 53 761 600, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640 proti povinnému: PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., M. R. Štefánika 116, 972 71 Nováky, IČO: 36 302 953, zast. Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r. o., G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, o vymoženie 20 667,53 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eva Šteinerová ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, pod číslom 340EX 100/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/577/2023 zo dňa 12.05.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/577/2023 zo dňa 12.05.2023 z a m i e t a .
II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/577/2023 zo dňa 12.05.2023 vo výške 237,11 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.02.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy 20 667,53 Eur a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu - Notárska zápisnica, sp. zn. N 21/2023, NZ 5088/2023, NCRls 5259/2023, spísaná notárkou JUDr. Ivanou Vagaš na notárskom úrade v Martine (ďalej len „exekučný titul“). Poverením zo dňa 08.03.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom.
2. Povinný doručil dňa 17.04.2023 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané na základe nezákonne vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že súd bol povinný preskúmať návrh na vykonanie exekúcie vrátane príloh, pričom súdu bol predložený návrh na vykonanie exekúcie s nezákonnými podkladmi a nezákonným exekučným titulom. Povinný mal za to, že z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že neexistuje exekučný titul ako zákonná náležitosť pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Tvrdil, cit.: „Z predložených listín vyplýva, že súd si svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku riadne nesplnil.“ Povinný mal za to, že všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že návrh na vykonanie exekúcie naplnil dôvody pre zamietnutie tohto návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 61a Exekučného poriadku, pričom mal za to, že cit.: „Napadnuté uznesenie neobsahuje všetky uvedené náležitosti v súlade s § 61a ods. 1 Exekučného poriadku.“ Z uvedeného dôvodu navrhol zastaviť exekúciu v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný zároveň poprel pohľadávku oprávneného s tým, že oprávnený mu nikdy nedodal materiály a tovary vo výške uplatnenej
pohľadávky. Z uvedených dôvodov povinný navrhol exekúciu zastaviť, pričom si uplatnil náhradu trov konania.
3. Uznesením sp. zn. 38Ek/577/2023 zo dňa 12.05.2023 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Ďalej rozhodol, že povinný voči oprávnenému nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a oprávnený voči povinnému nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že exekučná notárska zápisnica je tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle § 46 Notárskeho poriadku, t.j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t.j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinnom. Právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) nemusí byť v exekučnej notárskej zápisnici priamo obsiahnutý, podstatné je len to, aby tento záväzok v exekučnej notárskej zápisnici bol špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je viazaný exekučným titulom. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi - povinnému sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť materiálnu a formálnu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynie lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 46 ods. 2 Exekučného poriadku). Materiálna vykonateľnosť exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je o.i. aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt“. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie a vymedzenie obsahu a rozsahu plnenia. Splnenie podmienky vykonateľnosti skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2011, sp.zn. 5 Cdo 193/2011). V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 03.05.2011, č.k. III. ÚS 41/2011-31). Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Inak povedané, exekučný titul nemôže byť exekučným súdom posúdený ako rozporný so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení. Jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného konania by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t.j. porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.07.2000, sp.zn. I. ÚS 5/2000). Z uvedeného je zrejmé, že tak, ako je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právomocou súdov v nachádzacom (základnom) konaní a právomocou exekučného súdu, je potrebné
túto právomoc obdobným spôsobom rozlišovať aj vo vzťahu k exekučným notárskym zápisniciam napriek tomu, že týmto exekučným titulom nepredchádzalo základné konanie. Osobitným argumentom je nepochybne aj to, že notárska zápisnica má povahu verejnej listiny, ktorá disponuje prezumpciou správnosti svojho obsahu. V prípade, že by exekučný súd skúmal exekučný titul z hľadiska hmotného práva, išlo by o výkon právomoci ultra vires, dôsledkom čoho by bolo zastavenie exekúcie nezákonné. Týmto postupom by tiež došlo k deformácii (znefunkčneniu) exekučnej notárskej zápisnice, ktorá má predstavovať nástroj garancie a istoty zmluvných vzťahov. Súd s ohľadom na uvedené považoval argumentáciu povinného čo do „popretia pohľadávky oprávneného pre nedodanie materiálu a tovaru“ za nedôvodnú a nespôsobilú priviesť povinnému priaznivý výsledok v tomto exekučnom konaní v podobe zastavenia exekúcie. Súd zároveň dodal, že samotná skutočnosť, že dlh povinného by nebol splatný v okamihu vyhotovenia exekučnej notárskej zápisnice (čo v tejto konkrétnej situácii neprichádza do úvahy, keďže záväzok povinného bol v čase spísania notárskej zápisnice v celom rozsahu splatný), by nemala žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, čo v praxi znamená, že splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť. Preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie argumentoval, že existujú okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu súd uviedol, že povinným uvádzaná argumentácia je nedôvodná. Súd v uvedenom smere poukázal na súdnu prax, podľa ktorej: „Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu, nemôže ani - z hľadiska hmotnoprávneho práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. (viď IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o.i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2013, sp.zn. 7ECdo 241/2013). V súvislosti s uvedeným súd uviedol, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie preskúmal notársku zápisnicu a posúdil ju ako spôsobilý exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku spĺňajúci všetky zákonom stanovené predpoklady, ktorý netrpí ani vadou vo vzťahu k vykonateľnosti exekučného titulu (čo povinný namietal). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade riadneho exekučného titulu, v súlade s § 45, § 48 a § 53 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou povinného ohľadom existencie dôvodu zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že napadnuté „uznesenie“ (pozn. súdu upovedomenie o začatí exekúcie) neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 61a ods. 1 Exekučného poriadku. K tomu súd uviedol, že preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie vydanom povereným súdnym exekútorom dospel k záveru, že predmetné upovedomenie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 61 Exekučného poriadku, pričom uvedené je vydané i v súlade s poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 08.03.2023. S ohľadom na uvedené súd považoval argumentáciu povinného v uvedenom smere za nedôvodnú.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že návrh na zastavenie exekúcie podával z dvoch dôvodov: 1/ skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom a to preto, že nemal a do dňa podania sťažnosti ani nemá ako povinný doručené žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že došlo k uzavretiu notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom táto zápisnica z dôvodov, ktoré len predpokladajú, obsahuje ustanovenia, ktorými sa vopred vzdali svojich práv v čase, keď spoločnosť viedol dnes už odvolaný štatutár spoločnosti. Táto notárska zápisnica obsahuje ustanovenia, v ktorých predpokladajú, že došlo k obchádzaniu účelu zákona. Notárske zápisnice ako forma zabezpečenia záväzkov boli opakovane odvolacími súdmi odsúdené ako nezákonné a nespôsobilé byť exekučným titulom. 2/ skutočnosť, že upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené, neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku. Pre úplné pochopenie predložil toto upovedomenie, ktoré mu bolo
doručené do elektronickej schránky, kde v bode 1 tohto upovedomenia je napísané že „1. vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorým sa ukladá povinnému nar. PRIESMTAV Stavebná a.s. IČO: 36302953, M. R. Štefánika, 116, 972 71 Nováky zaplatiť pohľadávku 20 667,53 eur oprávnenému LODOSTAV EU s.r.o., IČO: 53761600, Belanského 1345/79, 024 01 Kysucké Nové Mesto, advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., IČO: 36436640, Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IDDS: E0005015279.“ Z tohto je podľa povinného úplne zrejmé, že v upovedomení o začatí exekúcie absentuje základná náležitosť podľa § 61a ods. 1 Exekučného poriadku a to je presne uvedený vykonateľný exekučný titul, o ktorého existencii a vykonateľnosti nie je žiadna pochybnosť. Okrem toho táto listina, ktorú predložil obsahuje akýsi údaj „nar“, ktorý ich organizácia nemá a nemá čo v upovedomení hľadať. Je evidentné, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo prepisované z inej listiny, pričom neobsahuje základné zákonné náležitosti a ide o nulitý právny úkon povereného exekútora. Je pre nich nepochopiteľné, ako mohol vyšší súdny úradník dôjsť k záveru, že predmetné upovedomenie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Buď teda vyšší súdny úradník riadne nepreštudoval ich návrh a napadnuté upovedomenie o začatí exekúcie a s ním súvisiace listiny alebo disponuje iným upovedomením o začatí exekúcie, ktoré tieto zákonné náležitosti má. Aj táto samotná skutočnosť, že existujú dve verzie upovedomenia o začatí exekúcie je samotným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že so sťažnosťou nesúhlasí. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie a sťažnosťou proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý snaží len vyvolať prieťahy v konaní a oddialiť výkon exekúcie. Dôvody, na ktorých povinný zakladá svoje sťažnostné námietky nemajú oporu v zákone. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd bez zbytočného odkladu vo veci rozhodol a sťažnosti nevyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Nad rámec skutočností uvádzaných vyšším súdnym úradníkom v uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.05.2023 súd udáva:
14. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je notárska zápisnica N 21/2023, NZ 5088/2023, NCRls 5259/2023 spísaná dňa 23.02.2023 notárom JUDr. Ivanou Vagaš, so sídlom v Martine. Z uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že za spoločnosť PRIMESTAV STAVEBNÁ a.s., so sídlom M. R. Štefánika 116, 972 71 Nováky, IČO: 36302953 v menej ktorej podľa predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín k dátumu 23.02.2023 a podľa vlastného vyhlásenia
koná predseda predstavenstva A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX ako povinná osoba výslovne a neodvolateľne vyhlásil a uznal, že ku dňu podpisu tohto uznania záväzku dlhuje spoločnosti LODOSTAV EU s.r.o., so sídlom Belanského 1345/79, Kysucké Nové Mesto XXXXX, IČO: 53761600 sumu 20.667,53 eur. Predmetná suma vznikla z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby veriteľa a to číslo faktúry 230001 vystavenej dňa 27.01.2023 na sumu 14.040,-Eur splatnej dňa 01.02.2023 z tohto neuhradená suma 5.679,83 eur, faktúry č. 23003 vystavenej dňa 31.01.2023 na sumu 14.987,70 eur splatnej dňa 15.02.2023, neuhradená suma 14.987,70 eur. PRIEMSTAV STAVEBNÁ a.s. vyhlásil, že peňažné záväzky uvedené a popísané v článku I. notárskej zápisnice čo do dôvodu a čo do výšky 20.667,53 eur v celom rozsahu podľa § 323 Obchodného zákonníka uznáva. PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s. ako povinná osoba vyhlásila, že v prípade neplnenia peňažných záväzkov uvedených a popísaných v článku I. tejto notárskej zápisnice súhlasí podľa § 45 ods. 2 psím. c) Exekučného poriadku s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s exekúciou podľa Exekučného poriadku na všetok jej majetok, hnuteľné aj nehnuteľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré podliehajú exekúcii podľa platných právnych predpisov, a to do výšky vzniknutej pohľadávky oprávnenej osoby. Povinná osoba zobrala na vedomie, že táto notárska zápisnica je exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. V danom prípade teda podľa názoru súdu neobstojí argumentácia povinného, že nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom táto zápisnica obsahuje ustanovenia, ktorými sa povinný mal vopred vzdať svojich práv v čase, keď spoločnosť viedol dnes už odvolaný štatutár spoločnosti. V čase spísania notárskej zápisnice bol oprávnený konať v mene povinného A. B. a teda úkon realizovaný vtedajším štatutárnym orgánom spoločnosti zaväzuje spoločnosť – teda povinného. Rovnako neobstojí argumentácia povinného, že uvedenou notárskou zápisnicou nedisponuje. Nie je vinou oprávneného ani súdu, prípadne súdneho exekútora, ak povinný neeviduje vo svojich účtovných dokladoch a záznamoch právne úkony, ktoré spoločnosť – povinný sám realizoval. Z ustanovení Exekučného poriadku pritom nevyplýva postup exekučného súdu, ani súdneho exekútora, v zmysle ktorého by mal povinnému doručovať exekučný titul. Povinný má právo nahliadnuť do elektronického súdneho spisu a oboznámiť sa s obsahom listín, ktoré elektronický súdny spis tvoria vrátane exekučného titulu.
15. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného týkajúcu sa skutočnosti, že upovedomenie o začatí exekúcie neobsahuje zákonom vymedzenú náležitosť, a to špecifikovanie exekučného titulu, na základe ktorého sa exekučné konanie vedie, v tejto súvislosti súd dáva povinnému za pravdu, že táto náležitosť v upovedomení o začatí exekúcie absentuje, nakoľko je obligatórnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61a ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Uvedená skutočnosť však nezakladá dôvod pre možné zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie nenahrádza exekučný titul a rovnako absencia náležitostí v upovedomení o začatí exekúcie nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu. Ide o okolnosť, ktorú možno napraviť aj v tomto štádiu konania zo strany súdneho exekútora vykonaním opravy upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ ide o údaj nachádzajúci sa v upovedomení o začatí exekúcie, a to „nar. ,“, súd udáva, že pri písomnom vyhotovení predmetného upovedomenia zo strany súdneho exekútora došlo len k pisárskej chybe, ktorá však nijakým spôsobom nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu. Aj napriek uvedenému pochybeniu možno z upovedomenia o začatí exekúcie bez akýchkoľvek pochybností identifikovať osobu povinného.
15. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/577/2023 zo dňa 12.05.2023 ako nedôvodnú zamietol.
16. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil nárok na náhradu trov konania v sume 1.422,65 eur za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na vykonanie exekúcie, podanie vo veci samej zo dňa 26.04.2023, žiadosť o podanie správy zo dňa 26.04.2023, vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.04.2023, vyjadrenie k sťažnosti povinného.
17. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
21. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
22. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
23. Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
24. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní (oprávneným uplatnený nárok z titulu podanie vo veci samej a žiadosť o podanie správy dňa 26.04.2024 preto nemožno oprávnenému priznať). Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli minimalizované na maximálne možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho. V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Účelom exekučného konania je predsa vymôcť pohľadávku priznanú exekučným titulom a nie vymáhanú pohľadávku navyšovať o akékoľvek trovy, ktoré v priebehu konania mohli oprávnenému vzniknúť.
25. So zreteľom na vyššie uvedené súd udáva : O trovách návrhového konania bolo rozhodnuté napadnutým uznesením sp. zn. 38Ek/577/2023, kedy súd III. výrokom rozhodol, že oprávnený voči
povinnému nemá nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko si oprávnený náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Voči uvedenému výroku rozhodnutia oprávnený sťažnosť nepodal.
26. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. V tejto súvislosti súd udáva, že Exekučný poriadok neukladá ex offo povinnosť rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať o takom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko si teda oprávnený nárok na náhradu trov konania z titulu úkonu vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil včas, pričom súd v napadnutom uznesení o nároku na náhradu trov konania rozhodol, pričom voči tomuto výroku oprávnený sťažnosť nepodal, nemožno oprávnenému pri rozhodovaní o podanej sťažnosti spätne rozhodnúť o uplatnených trovách návrhového konania.
27. So zreteľom na vyššie uvedené však oprávnenému prislúcha v tomto štádiu konania nárok na náhradu trov konania v rozsahu právneho úkonu vyjadrenie sa k podanej sťažnosti - odmena za úkon právnej služby v sume 237,11 eur (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch t.j. v roku 2023 zodpovedajúca vo výške 370,14 eur podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ znížená na polovicu v súlade s ust. § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. t.j. na sumu vo výške 185,07 Eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20% DPH vo výške 39,52 ). Priznané trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučný poriadok).
28. Pokiaľ ide o úkony právnej pomoci v rozsahu úkonov prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie, tieto si oprávnený uplatnil už v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie, a teda tieto sú predmetom vymáhania na základe vydaného poverenia. Preto nemožno oprávnenému duplicitne priznať nárok na uvedené trovy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).