Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 151/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť K. Ch., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. P., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. Ch. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2011 doručená sťažnosť K. Ch. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a z pripojených listín vyplýva, že „Sťažovateľ dňa 9. 3. 2005

podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh o určenie práva bývať v 2-izbovom byte

číslo ... až do zániku práva zabezpečením primeraného náhradného bytu...

Uznesením č. k. zo dňa 22. 7. 2005 uložil Okresný súd Bratislava IV

odporkyni v II. rade A. V., aby sprístupnila sťažovateľovi byt č. 70 na... v B.

Uznesením č. k. -60 zo dňa 20. 12. 2005 Krajský súd v Bratislave

napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol...

Rozsudkom č. k. zo dňa 7. 10. 2008 Okresný súd Bratislava IV

návrh sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ napadol rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. 10. 2008

odvolaním faxovaným dňa 13. 1. 2009, ktoré doplnil predložením originálu do podateľne

Okresného súdu Bratislava IV dňa 14. 1. 2009.

Sťažovateľ podal dňa 10. 8. 2010 sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave

a žiadal o prešetrenie prieťahov v predmetnej veci.

Listom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. 9. 2010 bolo konštatované, že sťažnosť

bola dôvodná.

Sťažovateľovi bol cestou Okresného súdu Bratislava IV dňa 16. 12. 2010 doručený

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -168 zo dňa 26. 10. 2010, ktorým

bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV...

Sťažovateľ... sa domnieva, že bolo porušené jeho právo na prejedanie jeho veci

v primeranej lehote podľa č1. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu... a Krajského súdu...“.

3. Sťažovateľ porušenie základného práva na súdnu ochranu vidí v tom, že okresný

súd, ako aj krajský súd „... sa plne pridržiavali čiastkového rozhodnutia exekučného súdu,

ktorým boli námietky povinného voči exekúcii zamietnuté. Sťažovateľ je toho názoru, že

uznesenie Okresného súdu... vo veci exekúcie nemôže suplovať plnohodnotné vykonanie

a vyhodnotenie dôkazov, na základe ktorých by malo byť rozsudkom v mene republiky

rozhodnuté o právach povinnostiach sťažovateľa.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

1. Základné právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Karolovi Ch... B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 € (slovom

dvadsaťtisíc eur), ktoré mu sú Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave

povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy

Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 26.

októbra 2010 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -138 zo dňa 7.

októbra2008 porušené bolo.

4. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 26. októbra

2010 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k -138 zo dňa

7. októbra 2008 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie

konanie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €

k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,

priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

8. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ v podanej sťažnosti

namietal neprimeranú lehotu na prerokovanie jeho záležitosti okresným súdom a krajským

súdom. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. vec skončil ešte 7. októbra

2008 vyhlásením rozsudku, proti ktorému podal sťažovateľ 13. januára 2009 opravný

prostriedok, v dôsledku čoho sa vec ocitla na krajskom súde a bola vedená pod sp. zn.

. V tejto veci krajský súd rozhodol 26. októbra 2010 rozsudkom, ktorý bol

sťažovateľovi doručený 16. decembra 2010. Vec je právoplatne skončená dňom

16. decembra 2010.

9. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie svojej záležitosti

v primeranej lehote v konaní okresného a krajského súdu, ktoré v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu už o veci samej nekonali. Z toho vyplýva, že okresný súd a krajský súd

v čase podania sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohli ani porušovať sťažovateľom

označené práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

10. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením základných práv podľa

(a dohovoru) rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 7. októbra 2008 ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti z dôvodu nedostatku

právomoci, pretože proti tomuto rozsudku bolo možné podať odvolanie, čo sťažovateľ aj

urobil.

11. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 26. októbra 2010, ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto

časti, keďže nedospel k záveru o arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti napadnutého

rozsudku krajského súdu v súvislosti s namietaným porušením (a

ods. 1 dohovoru).

12. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd a krajský

súd postupovali v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi

ustanoveniami v znení neskorších predpisov

a v znení neskorších zmien. Krajský súd

v dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie sp. zn. z 26. októbra

2010 najmä tým, že „... súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu

potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočnosti, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade

s ust. a vec posúdil správne po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožnil s jeho právnym záverom..., že nárok navrhovateľa na bytovú náhradu

zanikol v dôsledku skutočnosti, že s odporkyňou v 1. rade bezdôvodne neuzavrel nájomnú

zmluvu o nájme... Správne súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti námietok

navrhovateľa týkajúcich sa dezolátneho stavu zabezpečenej bytovej náhrady a pri

posudzovaní primeranosti tejto bytovej náhrady vychádzal z dokazovania vykonaného

v tomto konaní aj z rozhodnutia súdu zo dňa 10. 12. 2003 č. k. ... a dospel

k záveru, že zabezpečený 1-izbový byt je primeranou bytovou náhradou.“. To, že po

posúdení všetkých okolností daného prípadu dospel krajský súd k inému záveru, a tým sa

nestotožnil s očakávaniami a predstavami sťažovateľa, ešte neznamená, že mohlo dôjsť

k porušeniu jeho práva podľa .

13. Vo vzťahu k uvedenému namietanému porušeniu práva ústavný súd pripomína,

že ak všeobecný súd aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia

nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

), a preto ani napadnutý postup okresného a krajského súdu nesignalizuje

žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s porušením práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa .

14. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 , a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľa už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011