Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 151/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou H..., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa

a advokáta Mgr. J. H., vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, ktorými namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-54 z 15. decembra 2010, č. k. -22 zo 16. decembra

2010, č. k. -28 zo 14. januára 2011, č. k. -32 z 29.

novembra 2010, č. k. -30 z 21. decembra 2010, č. k. -86

z 30. novembra 2010 a sp. zn. z 21. decembra 2010, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 23. marca 2011

a 29. marca 2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, ktorými namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -54

z 15. decembra 2010, č. k. -22 zo 16. decembra 2010, č. k.

-28 zo 14. januára 2011, č. k. -32 z 29. novembra 2010,

č. k. -30 z 21. decembra 2010, č. k. -86 z 30. novembra

2010 a sp. zn. z 21. decembra 2010 (ďalej aj „namietané uznesenia“ alebo

„napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy

o úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretej 15. októbra 2004 poskytla fyzickej osobe úver

v sume 265,55 €, na základe zmluvy uzavretej 9. marca 2003 poskytla fyzickej osobe úver

v sume 165,97 €, na základe zmluvy uzavretej 29. októbra 2002 poskytla fyzickej osobe

úver v sume 398,33 €, na základe zmluvy uzavretej 26. augusta 2004 poskytla fyzickej

osobe úver v sume 398,33 €, na základe zmluvy uzavretej 31. júla 2003 poskytla fyzickej

osobe úver v sume 398,33 €, na základe zmluvy uzavretej 20. decembra 2002 poskytla

fyzickej osobe úver v sume 995,82 € a na základe zmluvy uzavretej 15. januára 2003

poskytla fyzickej osobe úver v sume 398,33 €, ktoré spolu s ďalšími poplatkami boli dlžníci

povinní vrátiť v desiatich mesačných splátkach (veci vedené pod sp. zn.

a sp. zn. ), v trinástich dvojtýždňových splátkach (veci vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

728/2011) a v ôsmich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ).

Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluvách dohodnuté,

že splnomocnený zástupca dlžníkov, menovite určený v zmluve o úvere, je oprávnený

v prípade, ak dlžníci neplnia svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu

o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu.

1. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, v dôsledku čoho bola 20. februára

2005 spísaná notárska zápisnica, ktorú podpísal v zmluve splnomocnený zástupca dlžníka.

Dňa 27. apríla 2005 bol podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý

na základe poverenia udeleného Okresným súdom Lučenec (ďalej len „okresný súd“)

17. mája 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Súdny exekútor podaním zo 14. apríla 2010

podal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, na základe čoho okresný súd začal

konanie o zastavenie exekúcie a následne uznesením č. k. -37

z 30. septembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Sťažovateľka podala 25. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-37 z 30. septembra 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -54 z 15. decembra 2010 tak, že toto uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne potvrdil.

2. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, v dôsledku čoho bola 18. marca

2003 spísaná notárska zápisnica, ktorú podpísal v zmluve splnomocnený zástupca dlžníka.

Dňa 17. mája 2003 bol podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý

na základe poverenia udeleného okresným súdom 3. júla 2003 začal nútený výkon

rozhodnutia. Súdny exekútor podaním z 5. augusta 2010 podal podnet na vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú, na základe čoho okresný súd začal konanie o zastavenie exekúcie

a následne uznesením č. k. -12 z 3. septembra 2010 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Sťažovateľka podala 1. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-12 z 3. septembra 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -22 zo 16. decembra 2010 tak, že uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne potvrdil.

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru a celý úver sa stal okamžite splatný,

v dôsledku čoho došlo 17. júna 2003 k spísaniu notárskej zápisnice, ktorú podpísal v zmluve

splnomocnený zástupca dlžníka. Dňa 17. februára 2004 bol podaný návrh na výkon

exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným súdom

3. marca 2004 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd z vlastného podnetu uznesením

č. k. -16 z 18. augusta 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju

zastavil.

Sťažovateľka podala 13. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-16 z 18. augusta 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

č. k. -28 zo 14. januára 2011 tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne

a právne správne potvrdil.

4. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru a celý úver sa stal okamžite splatný,

v dôsledku čoho došlo 1. mája 2005 k spísaniu notárskej zápisnice, ktorú podpísal v zmluve

splnomocnený zástupca dlžníka. Dňa 18. júla 2005 bol podaný návrh na výkon exekúcie

súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným súdom 22. augusta

2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Dňa 28. októbra 2009 podala sťažovateľka návrh

na zmenu súdneho exekútora, nadväzne na čo okresný súd uznesením č. k.

9 z 5. októbra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Sťažovateľka podala 22. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-9 z 5. októbra 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

č. k. -32 z 29. novembra 2010 tak, že toto uznesenie okresného súdu ako

vecne a právne správne potvrdil.

5. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru, v dôsledku čoho bola 18. júla 2004

spísaná notárska zápisnica, ktorú podpísal v zmluve splnomocnený zástupca dlžníka. Dňa

17. septembra 2004 bol podaný návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý

na základe poverenia udeleného okresným súdom 22. októbra 2004 začal nútený výkon

rozhodnutia. Súdny exekútor podaním z 5. augusta 2010 podal podnet na vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú, na základe čoho okresný súd začal konanie na zastavenie exekúcie

a následne uznesením č. k. -18 zo 14. septembra 2010 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Sťažovateľka podala 4. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-18 zo 14. septembra 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -30 z 21. decembra 2010 tak, že uznesenie okresného súdu

ako vecne a právne správne potvrdil.

6. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru a celý úver sa stal okamžite splatný,

v dôsledku čoho došlo 18. marca 2003 k spísaniu notárskej zápisnice, ktorú podpísal

v zmluve splnomocnený zástupca dlžníka. Dňa 17. mája 2003 bol podaný návrh na výkon

exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným súdom

3. júla 2003 začal nútený výkon rozhodnutia. Dňa 28. októbra 2009 podala sťažovateľka

návrh na zmenu súdneho exekútora, nadväzne na čo okresný súd uznesením z 25. júna 2010

zmenu súdneho exekútora pripustil. Pôvodný súdny exekútor podal 2. júla 2010 podnet

na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a následne okresný súd uznesením č. k.

-76 z 3. septembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju

zastavil.

Sťažovateľka podala 27. septembra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-76 z 3. septembra 2010 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -86 z 30. novembra 2010 tak, že toto uznesenie okresného

súdu ako vecne a právne správne potvrdil.

7. Vo veci vedenej pod sp. zn. dlžník neuhradil dve po sebe idúce

splátky, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru a celý úver sa stal okamžite splatný,

v dôsledku čoho došlo 9. apríla 2003 k spísaniu notárskej zápisnice, ktorú podpísal

v zmluve splnomocnený zástupca dlžníka. Dňa 18. mája 2003 bol podaný návrh na výkon

exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným súdom

3. júla 2003 začal nútený výkon rozhodnutia. Dňa 28. októbra 2009 podala sťažovateľka

návrh na zmenu súdneho exekútora, nadväzne na čo okresný súd uznesením č. k.

-17 z 9. decembra 2009 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju

zastavil.

Sťažovateľka podala 22. decembra 2009 proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-17 z 9. decembra 2009 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 21. decembra 2010 tak, že uznesenie okresného súdu

ako vecne a právne správne potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

okresného súdu, ktorý mu predchádzal, boli porušené jej práva „na spravodlivý proces“

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva „vyplývajúce z článku 1 Dodatkového

protokolu...“. V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva a ústavného súdu a v podstatnom uviedla, že spravodlivosť konania „v súlade s čl. 6

ods. 1 Dohovoru v sebe zahrnuje... princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti...“. V tejto

súvislosti okresnému súdu vyčítala, že „v priebehu konania na zastavenie exekúcie...

opätovne preskúmal exekučný titul a súvisiace doklady, t. j. vykonal dokazovanie.

V priebehu tohto konania súd nedal priestor na vyjadrenie účastníkom konania

k vykonaným dôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v tomto konaní, ktoré by

zvrátili jeho rozhodnutie zastaviť konanie.“.

Sťažovateľka je presvedčená, že «okresný súd a krajský súd svojím rozhodnutím

zlomil právnu istotu účastníkov exekúcie, teda povinného a sťažovateľa aj ich oprávnené

očakávanie užívať svoj majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie bez

splnenia zákonných povinností a porušením základných práv a slobôd... Sťažovateľ[ka] má

za to, že na základe zmluvy o úvere mu vznikol nárok na vrátenie peňažných prostriedkov

osobou, ktorej úver poskytol. Tento nárok nebol nikdy spochybnený, naopak posilnený

ochranou v rámci exekučného konania pod dohľad súdu vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie. Sťažovateľ[ka] tak vlastnil[a] majetok („posession“ „bien“) v zmysle Protokolu 1

Dohovoru, nakoľko išlo o existujúce (reálne) právo (ktoré vzniklo na základe bilaterálneho

právneho úkonu – zmluvy, ktorej platnosť nebola účastníkmi ani súdnym orgánom

spochybnená) a dokonca realizoval[a] toto svoje právo pod dohľadom súdu. Ako Európsky

súd pre ľudské práva uvádza inter alia v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva

Gasus Dosier und Fördertechnik, „pojem vlastníctvo má autonómny význam, ktorý sa

neobmedzuje na vlastníctvo hmotných vecí (statkov), práva a záujmy predstavujúce aktíva

môžu byť považované za vlastníctvo“. V prípade sťažovateľ[ky] nejde o žiadne fiktívne

právo, ktorého existencia by mala byť určená dodatočne alebo existencia nároku by mohla

byť spochybnená.».

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že „v posudzovanom prípade, došlo k zásahu do je[j]

vlastníckeho práva zo strany štátneho orgánu tým, že súd exekúciu zastavil, čím znemožnil

plnenie v prospech sťažovateľ[ky], na ktorý sťažovateľ[ke] vznikol, na základe zmluvy

o úvere nárok a ktorý bol zabezpečený zákonom predvídaným exekučným titulom pod

dohľadom súdu. Uvedený zásah do vlastníckych práv sťažovateľ[ky] nie je v súlade

s požiadavkami Protokolu 1 Dohovoru druhej vety a predstavuje zásah do pokojného

užívania majetku sťažovateľ[ky], resp. predstavuje de facto zbavenie vlastníctva. Zásah

do vlastníckeho práva musí spĺňať, v zmysle Protokolu 1 Dohovoru a konštantnej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva 3 podmienky, a to aby i) bol zásah vykonaný

vo verejnom záujme, ii) zásah bol primeraný sledovanému cieľu a iii) bol uskutočnený

na základe zákona. Podľa názoru sťažovateľ[ky] tomto prípade nebola stricto sensu splnená

žiadna z vyššie uvedených podmienok. Pokiaľ ide o vykonanie zásahu vo verejnom záujme,

v posudzovanom prípade, kedy súdy zasiahnu do výkonu rozhodnutia takým spôsobom, že

zmaria možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo štandardného obchodno-

právneho vzťahu, nie je možné považovať za zásah vo verejnom záujme. Podľa názoru

sťažovateľ[ky] však v danom prípade úplne absentuje požiadavka verejného záujmu. Nie je

totiž možné považovať za otázku verejného záujmu znemožnenie vymožiteľnosti pohľadávky,

ktorá má svoj základ vo vzťahu súkromno-právnej povahy... Pokiaľ ide o požiadavku

proporcionality, t. j. či je zásah primeraný sledovanému cieľu (kedy zásahom sa rozumie

zastavenie exekučného konania), sťažovateľ má za to, že zásah (zo strany súdu nie je

primeraný sledovanému cieľu). V prvom rade je potrebné podľa názoru sťažovateľ[ky]

uviesť, že nie je vôbec zrejmé aký sledovaný cieľ mal byť súdom sledovaný. Pokiaľ by ním

mala byť domnelá ochrana spotrebiteľa, sťažovateľ má za to, že prípad nespadá do rámca

ochrany spotrebiteľov. Navyše, je opätovne potrebné zdôrazniť to, že zásahom sa marí

možnosť veriteľa (t. j. sťažovateľ[ky]) na uspokojenie je[j] pohľadávky vzniknutej

zo štandardného zmluvného a obchodnoprávneho vzťahu. Ak by aj mal súd za to, že určité

dojednania sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd musí, podľa

názoru sťažovateľ[ky] postupovať tak, aby neznemožnil výkon sťažovateľ[kinho] práva.

Inak povedané zastavením vykonávacieho (exekučného) konania nemôže byť sťažovateľ[ka]

ako veriteľ ukrátený. Ak je postupom všeobecného súdu znemožnené vymoženie určitej

sumy, ktorá pre sťažovateľ[ku] predstavuje pohľadávku, takýto postup je v rozpore s

Protokolom 1 Dohovoru.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhla, aby ústavný

súd o nich rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces

vyplývajúce z článku 6 ods. 1... dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu...“ napadnutými uzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia, veci

vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné

konanie, avšak v súlade s možno v konaní o sťažnosti podľa

primerane použiť na prípadné spojenie vecí .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , z ktorých vyplýva ich právna

a skutkovú súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského

súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu uzneseniami krajského súdu č. k. -54

z 15. decembra 2010, č. k. -22 zo 16. decembra 2010, č. k.

-28 zo 14. januára 2011, č. k. -32 z 29. novembra

2010, č. k. -30 z 21. decembra 2010, č. k. -86

z 30. novembra 2010 a sp. zn. z 21. decembra 2010

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa ústavný súd štandardne

poukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v , z ktorého vyplýva, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ), ale súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu

vo veci samej, ani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, , atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho

názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (napr. , ).

Krajský súd uznesenie č. k. -54 z 15. decembra 2010, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -37 z 30. septembra 2010

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

„Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom

JUDr. J. Ď. pod sp. zn. EX 1245/05 vyhlásil za neprípustnú a zastavil, oprávnenému uložil

povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 20,60 € v lehote troch dní

od právoplatnosti tohto uznesenia. Povinnej náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že podkladom exekúcie bola notárska zápisnica č. N 914/2005,

NZ 7524/2005, NCRLs 7442/2005 spísaná dňa 20. 02. 2005 JUDr. O. Ď., notárom

so sídlom..., v ktorej Mgr. T. K. na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorá je

prílohou notárskej zápisnice v mene povinnej osoby uznal dlh voči oprávnenému v celkovej

výške 16.651,- Sk (552,71 €). Plnú moc, ktorou povinná v zmluve o úvere zo dňa

15. 10. 2004 splnomocnila advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu a uznanie záväzku z úveru, okresný súd vyhodnotil ako neurčité

splnomocnenie, koncipované široko a všeobecne, a uznanie dlhu v mene povinného

a udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemožno považovať za platné

v zmysle aj z dôvodu, že právo, ktoré môže vzniknúť

v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním

disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa

ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie,

a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. Zároveň poukázal na rozpor

záujmov povinného a zástupcu, kedy pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná osoba nemá

možnosť slobodnej voľby zástupcu, nakoľko zmluva o úvere ako predtlač obsahovala meno

splnomocnenca Mgr. T. K. Poukázal na a na rozpor

záujmov zástupcu so záujmami zastúpené, a aj z tohto dôvodu na neplatnosť právneho

úkonu podľa . Exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastavil podľa § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku z dôvodu zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej

vykonateľnosti exekučného titulu...

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa bez

nariadenia pojednávania podľa Uznesenie okresného súdu vo výroku

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdil v súlade s § 219 ods. 1, 2

, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia.

Zápisnica o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako

dlžníkom zo dňa 15. 10. 2004 obsahuje neplatné ustanovenie o splnomocnení advokáta

Mgr. T. K. na splnenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, uznanie záväzku z úveru

tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 39

, z dôvodu rozporu zástupcu so záujmami zastúpeného podľa

ods. 2 , ako aj vzhľadom na vzdanie sa práv dlžníka do budúcnosti,

ktoré by mohli vzniknúť. Uznanie dlhu Mgr. T. K. v rámci notárskej zápisnice napísanej

v Bratislave pred notárom JUDr. O. Ď... č. N 914/2005, NZ 7524/2005, NCRLs 7442/2005

zo dňa 20. 02. 2005 preto nie je taktiež platné v zmysle , a tak

notárska zápisnica nemôže byť po materiálnej ani formálnej stránke vykonateľným

exekučným titulom.“

Krajský súd uznesenie č. k. -22 zo 16. decembra 2010, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -12 z 3. septembra 2010 o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

„Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil

podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu

Súd skúmal notársku zápisnicu (ktorá v danej veci predstavuje exekučný titul)

č. N 866/2003 NZ 19829/2003 zo dňa 18. 03. 2003 spísanú na základe plnomocenstva

udeleného advokátovi Mgr. T. K. a následne substitučného plnomocenstva udeleného Mgr.

M. P. Plnomocenstvo, ktorý dlžník, ako splnomocniteľ splnomocnil Mgr. T. K. na spísanie

notárskej zápisnice a na uznanie záväzku v mene povinného, bolo obsahom zmluvy o úvere

uzavretej medzi oprávneným a povinným. Súd poukázal na rozpor záujmov povinného

a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože

zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už

predtlač. Takýmto spôsobom bol spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci

a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného; a zároveň možno

pochybovať o slobodnej voľbe pri výbere svojho splnomocnenca. Okresný súd tak dospel

k záveru, že dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. T. K.

podľa , je absolútne neplatná.

Súd konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre

exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu, ako na titul

pre exekúciu kladené, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore

s a nasl. a tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa

spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú

neplatné. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu. Keďže v danej veci nebol

daný spôsobilý exekučný titul, súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zároveň ju zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bol daný

iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Napadnutým uznesením okresný súd

rozhodol i o trovách exekúcie, a to tak, že povinnému a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

nepriznal...

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v medziach

daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade

s ustanovením , napadnuté uznesenie podľa ust.

potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Podľa ust. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi,

v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ust. dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu

vzniknúť až v budúcnosti, je platná.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať

môže, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle

citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal

práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa .

Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je

ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení nebola

známa výška záväzku, nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom

ani nemohol splnomocniť tretiu osobu na takýto úkon. Preto je splnomocnenie obsiahnuté

v zmluvy o úvere neplatným právnym úkonom. Odvolací súd dospel, rovnako ako súd

prvého stupňa, k záveru o neplatnosti udeleného plnomocenstva, čoho nezvratným

následkom je i neplatnosť samotnej notárskej zápisnice, do ktorej bolo zakomponované.

Neprávo totiž nemožno zhojiť právom.

Keďže v prejednávanej veci riadny exekučný titul nie je dané, pričom na podmienku

existencie a trvania exekučného titulu súd prihliada v každej fáze exekučného konania, súd

prvého stupňa postupov správne, keď exekúciu zastavil.“

Krajský súd uznesenie č. k. -28 zo 14. januára 2011, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -16 z 18. augusta 2010 o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

«Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú pod sp. zn. EX 609/2004

súdnym exekútorom JUDr. J. Ď. vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil podľa

ustanovenia o súdnych exekútoroch

a exekučnej činností (Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že notárska zápisnica,

na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému, nie je spôsobilým

exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 22 ods. 2, § 23 a § 39

. Priamo v zmluve o úvere bolo spísané plnomocenstvo dlžníkom,

ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho vzťahu zastúpenia, bez

ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi zástupcom

a zastúpeným. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil

dlžník prejaviť podpísaním, zmluvy, nemožno tak jednoznačne vysloviť právny názor, že

dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj dohodu o plnomocenstve. Exekučný

súd poukázal najmä na rozpor záujmov zastúpeného - dlžníka a zástupcu, keďže rovnako

oprávnený splnomocnil Mgr. T. K. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch

spojených s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí

vyslovil, že splnomocnenie je absolútne neplatné, keďže v rovnakom čase veriteľa aj dlžníka

zastupovala tá istá osoba, ktoré nemôže prezentovať ochranu záujmov jedného alebo

druhého účastníka právneho vzťahu. Pokiaľ je udelené plnomocenstvo dlžníka absolútne

neplatné, na čo prihliada súd ex offo, je aj notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie

o uznaní záväzku a súhlase s jej vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil

substitút Mgr. T. K., takisto neplatná, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva

priamo zo zákona a pôsobí voči každému...

Podstatnou a z hľadiská posúdenia správnosti úvahy exekučného súdu relevantnou

skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované

široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok,

ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva

uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému

bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval,

odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok

v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či

určité právne významní okolností (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti

nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, zjavne bez

splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej

nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté

v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca,

správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj na rozpor

záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2

, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvná

voľnosť povinného pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená

natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej

a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno

o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný

predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného

ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zmluva o úvere neobsahuje

prehlásenie splnomocnenej osoby (ani len jej podpis), že udelené plnomocenstvo prijíma.

Zmluvné zastúpenie je dvojstranný právny úkon, pričom dohoda o plnomocenstve nikdy

súdu predložená nebola. Odvolací súd sa domnieva, že ani nikdy medzi splnomocniteľom

a splnomocnencom nebola spísaná. Už len všetky tieto skutočnosti, konštatované jednak

v napadnutom uznesení, ako aj konštatované odvolacím súdom, každá sama osebe by mala

za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda

plnomocenstvo udelené platné nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov

uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne

účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva

nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená

notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Ani námietka oprávneného, podľa ktorej už súd posudzoval súladnosť exekučného

titulu – notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania

exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, a súd uznal exekučný titul

za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie, neobstojí.

Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či existujú

formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Pokiaľ však exekučný súd zistí

formálne či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (zistený nedostatok

týkajúci sa plnej moci, majúci za následok absolútnu neplatnosť a tým nevykonateľnosť

exekučného titulu, že táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že

predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého

záveru potom súdu vyplýva povinnosť vysloviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod brániaci vedeniu

exekúcie a majúci za následok jej zastavenie. Potom je nevyhnuté aj návrh oprávneného na

zmenu súdneho exekútora zamietnuť ako bezpredmetný, keďže je tu zákonný dôvod brániaci

vedeniu exekúcie a majúci za následok jej zastavenie.»

Krajský súd uznesenie č. k. -32 z 29. novembra 2010, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -19 z 5. októbra 2010 o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

«Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

(podľa s. 1 písm. g/ o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že notárska zápisnica spísaná dňa

01. 05. 2005 notárom JUDr. O. D. pod sp. zn. N 1889/2005, NZ 18788/2005 nie je

vykonateľným exekučným titulom, pretože bola spísaná na základe žiadosti Mgr. T. K.,

advokáta, ktorého na spísanie notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice splnomocnila povinná v zmluve o úvere zo dňa

26. 08. 2004. Toto plnomocenstvo nepovažoval okresný súd za platné z dôvodu, že záujmy

zastúpeného a zástupcu si navzájom odporujú v zmysle .

Exekútorovi priznal pravo na náhradu trov exekúcie v ním vyúčtovanej sume,

t. j. vo výške 20,75 Eur, s tým, že k povinnosti nahradiť tieto trovy exekúcie zaviazal

oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku)...

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že predmetná zmluva o úvere č. 6460034 bola

medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom uzatvorená dňa 26. 08. 2004.

V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedená formulácia, z ktorej vyplýva, že

povinná (dlžník) ako splnomocniteľ, splnomocnila advokáta Mgr. T. K. na to, aby vo forme

notárskej zápisnice uznal v jej mene jej záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska

zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 01. 05. 2005 bola notárom JUDr.

O. Ď... spísaná notárska zápisnica N 1889/2005, NZ 18788/2005, v bode 3 ktorej advokát

Mgr. T. K. v mene povinnej vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške

633,51 Eur (pôvodne 19.085.- Sk). Odvolací sud sa stotožňuje s názorom prvostupňového

súdu, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. T. K. priamo v zmluve o úvere nie je

platným jednostranným právnym úkonom povinnej, preto Mgr. T. K. nemohol pred notárom

platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice v mene povinnej a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22

ods. 2 . Uvedený rozpor spočíva1v tom, že právny zástupca

povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol

určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že si povinná Mgr. T. K. ako svojho

zástupcu na základe svojej vôle nevybrala.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného

plnomocenstva podľa je neplatné aj vyhlásenie Mgr. T. K.

pred notárom JUDr. O. Ď.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že predmetná notárska zápisnica

nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná

na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup okresného súdu, ktorý exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, bol preto správny. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3

0. s. p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil

odvolací súd námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že prvostupňový súd posudzoval

vec, o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, rovnako ako považoval za nedôvodnú

aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár

JUDr. O. Ď. pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára

pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.

V súvislostí s argumentom oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza,

že okresný súd mohol zistiť deficit materiálovej vykonateľnosti predmetnej notárskej

zápisnice už z listín, ktoré predložil oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda

v čase keď rozhodoval o vydaní poverenia, ale ak sa absolútna neplatnosť právneho úkonu

nepremlčuje, mohol okresný súd zastaviť exekúciu z tohto dôvodu aj s odstupom niekoľkých

rokov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku), podľa ustanovenia potvrdil.»

Krajský súd uznesenie č. k. -30 z 21. decembra 2010, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -18 zo 14. septembra 2010

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

«Okresný súd v Lučenci napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vykonávanú

súdnym exekútorom JUDr. J. Ď. pod sp. zn. EX 3669/04 na základe poverenia vydaného

Okresným súdom Lučenec pod č. 5606 026443 dňa 22. 10. 2004 za neprípustnú a zastavil

ju. Oprávnenému zložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. J. Ď. trovy exekúcie

vo výške 39,19 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Povinnému náhradu

trov exekúcie nepriznal.

Rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 58 (ex offo) a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku, že exekúcia je neprípustná z dôvodu, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa

exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekúciu nemožno

ďalej vykonávať, preto ju súd zastavil. Notárska zápisnica č. N 712/2004, Nz 58798/2004

zo dňa 18. 07004 spísaná pred notárkou JUDr. J. K..., bola spísaná len so zástupcom

povinnej Mgr. B. Ž., substitútom zastupujúceho advokáta Mgr. T. K. Dohoda

o plnomocenstve medzi Mgr. K. a povinnou je absolútne neplatná. Neplatné je aj uznanie

dlhu v mene povinnej i udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V súvislosti

so zastavením exekúcie súd rozhodol o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného

poriadku) a povinnosť trovy platiť uložil oprávnenému s prihliadnutím na procesné

zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Po

vykonaných úpravách exekútorovi priznal trovy vo výške 39,19 eur. Povinnému žiadne trovy

v konaní nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal...

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného

poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (materiálne

a formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku

povinného proti exekúcii (§ 50), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie

(§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného

konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu

a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej

vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako

dôvod zastavenia exekúcie. Zahŕňa prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže

rozhodnutie nebolo vykonateľné, a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále

vykonateľné nie je. Okresný súd exekúciu zastavil s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Aj aplikáciu

tejto právnej normy na zistený skutkový stav možno mať za patričnú, hoci aplikácia ust.

§ 57 ods. 1 písm. a) by bola priliehavejšia a výstižnejšia. Takáto iná právna kvalifikácia ale

nemá žiaden vplyv na výsledok a vecnú správnosť rozhodnutia.

Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná

listina, ktorá vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú

vymedzené

Z. z. o notároch a notárskej činnosti, ale notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti

predpísané § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, pretože len pri splnení oboch týchto

podmienok ju možno považovať za formálne a materiálne vykonateľnú. V tejto súvislosti

možno poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13. 7. 2000, v ktorom

Ústavný súd SR v rámci skúmania, či bolo porušené ústavné právo tam uvedeného

oprávneného domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde zaručeného SR, riešil aj čiastkovú otázku, čo musí

spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Ústavný súd vyslovil, že

rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou

obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa

procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý

písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme

notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného

titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá

je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle

povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto

právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa

z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky

aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“

V prejednávanej veci povinná pri spísaní notárskej zápisnice zo dňa 18. 07. 2004,

ktorá má byť exekučným titulom, prítomná nebola. Proti názoru, že je možné dať sa pri

tomto úkone (spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu) zastúpiť splnomocneným

zástupcom na základe a platné plnomocenstvo by vyvolalo

účinky zamýšľané ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, nemožno namietať.

Za správny však považuje odvolací súd názor okresného súdu v otázke, že plnomocenstvo

udelené povinnou Mgr. T. K. v Zmluve o úvere č. 6190450 dňa 31. 07. 2003 neoprávňovalo

Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná.

Okresný súd správne vyhodnotil, že takéto osobitné splnomocnenie na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je platné, pretože z neho nie je možné zistiť

konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať

v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene

splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti

priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce

z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti

zastúpeného (§ a 33 ). Zákonom zamýšľané právne účinky môže

vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica

formálne a materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná

neoprávnenou osobou a potom neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie

o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.»

Krajský súd uznesenie č. k. -86 z 30. novembra 2010, ktorým potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -76 z 3. septembra 2010 o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

„Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym

exekútorom JUDr. R. K., pod sp. zn. EX 1055/03 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Súdnemu exekútorovi JUDr. R. K. náhradu trov exekúcie nepriznal. Rovnako nepriznal

náhradu trov exekúcie ani povinnému.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že z predložených

dôkazov zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 20. 12. 2002 zmluvu o úvere. Súčasťou

zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. M. P... na základe

substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. T. K., advokáta, konajúci na základe

splnomocnenia tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Na základe uvedeného

splnomocnenia bola na Notárskom úrade notára JUDr. Ľ. V... spísaná dňa 18. 03. 2003

notárska zápisnica č. N 865/2003, Nz 19828/2003, kde za povinného konal a zápisnicu

podpísal splnomocnený advokátska koncipient na základe substitučného plnomocenstva. Pri

uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo

zmluvy je zrejmé, že pri jej uzatváraní bola použitá predtlač vyhotovená veriteľom,

oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca – advokáta určená. Udelenie takéhoto

plnomocenstva splnomocniteľom, povinným, nerešpektuje základný predpoklad jeho

udelenia a to, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného ako aj

slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Z uvedeného je zrejmé, že záujmy

splnomocneného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, preto dohoda

o plnomocenstve je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má

za následok, že substitút nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice

ako exekučného titulu a teda notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych

podmienok vykonateľnosti a to súhlas povinného s vykonateľnosťou, preto nie je exekučným

titulom. Prvostupňový súd preto uznesením č. k. -76 zo dňa 03. 09. 2010

vyhlásil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a zastavil ju...

... titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku bola

notárska zápisnica. Notárskou zápisnicou sa rozumie listina spísaná notárom, ktorá spĺňa

náležitosti stanovené na spisovanie notárskych zápisníc podľa

(notársky poriadok), a ktorá má charakter verejnej listiny. Podľa notárskej zápisnice je

možné nariadiť exekúciu vtedy, ak spĺňa nielen náležitosti ustanovené na spisovanie

notárskych zápisníc notárskym poriadkom, ale aj náležitosti uvedené v ustanovení § 41

ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, okruh účastníkov notárskej

zápisnice ako titulu pre exekúciu výslovne neoznačuje.

V danom prípade krajský súd vychádzal z toho, že notárska zápisnica so súhlasom

vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom

a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných právach a povinnostiach, na základe ktorého

môže veriteľ vymáhať od dlžníka splnenie povinností cestou exekúcie bez toho, aby musel

mať iný titul. Odvolací súd dospel k záveru, že takáto notárska zápisnica musí byť spísaná

priamo s osobou povinnou, ako aj osobou oprávnenou. Danej požiadavke môže byť

vyhovené tým, že tieto osoby budú účastníkmi jediného zápisu, keď notárska zápisnica bude

spísaná za prítomnosti obidvoch účastníkov alebo pokračovaním v notárskej zápisnici,

alebo tak, že k prejavu vôle spísanej v notárskej zápisnici len s jednou z uvedených osôb

pristúpi formou samostatnej notárskej zápisnice aj druhá osoba. V tomto kontexte krajský

súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR spisová značka zo dňa

13. 07. 2000.

V danom prípade notárska zápisnica bola spísaná len so zástupcom povinného,

a z tohto dôvodu, s poukazom na vyššie uvedené nespĺňa požiadavky, ktoré na notársku

zápisnicu ako spôsobilý exekučný titul kladie ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného

poriadku. Z notárskej zápisnice ani nevyplýva, že by povinná osoba s vykonateľnosťou

súhlasila. Okrem toho dohoda o plnomocenstve uzatvorená medzi povinným a Mgr. T. K. je

absolútne neplatný právny úkon v zmysle , a preto aj z tohto

dôvodu nemôže byť notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom.

Odvolacie námietky oprávneného považoval súd za neopodstatnené. Súd mal za to,

že exekučný súd v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti môže skúmať exekučný

titul počas celého exekučného konania, a to na návrh účastníka, alebo aj bez návrhu.

V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti,

môže aj bez návrhu exekúciu zastaviť.“

Krajský súd uznesenie sp. zn. z 21. decembra 2010, ktorým potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -17 z 9. decembra 2009 o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú a jej zastavení, odôvodnil takto:

„Okresný súd v Lučenci napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vykonávanú

súdnym exekútorom JUDr. J. Ď. pod sp. zn. EX 1060/03 za neprípustnú a zastavil ju. Návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. J. Ď. trovy exekúcie vo výške 32,66 Eur v lehote 3 dní

od právoplatnosti uznesenia. Povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že notárska zápisnica

č. N 1289/2003, NZ 26362/2003 spísaná notárom JUDr. Ľ. V. dňa 09. 04. 2003...,

na základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie v tejto veci nemôže byť exekučným

titulom pre exekúciu, nakoľko pri spísaní uvedenej notárskej zápisnice za povinného konal

a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. T. K., ktorý za povinného uznal dlh voči

oprávnenému v celkovej výške (21.166,- Sk) 702,58 Eur a zároveň vyhlásil, že súhlasí

s exekúciou. Súd prvého stupňa poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu

z dôvodu, že zástupca má na základe takéhoto plnomocenstva hájiť záujmy, povinného a nie

uznávať za neho dlh a vyhlasovať, že súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky

oprávneného. Súd prvého stupňa považoval dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi

povinným a Mgr. T. K. podľa za absolútne neplatnú a zároveň

dospel k záveru, že uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú

právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami

povinného, tieto právne úkony svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39

absolútne neplatné.

Súd prvého stupňa zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, nakoľko oprávnenému nie je možné udeliť súhlas na zmenu súdneho exekútora

a poveriť nového súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu,

ktorý je neplatný...

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej preskúmavacej povinností skúmať exekučný titul

počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi,

a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou

zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je

dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zisti, že exekučný titul,

predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu

zastaviť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa

o neplatnosti dohody o plnomocenstve v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným ako

veriteľom a povinným ako dlžníkom zo dňa 15. 01. 2003, na základe ktorej mal byť

splnomocnený advokát Mgr. T. K. na zastupovanie povinného v rozsahu uvedenom v tomto

splnomocnení, a to nielen pre rozpor záujmov povinného a jeho zástupcu pri podpisovaní

notárskej zápisnice, ale aj neprípustnosť toho, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže

vzniknúť až v budúcnosti.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu

a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom o ich vzájomných

právach a povinnostiach, ktorým môže veriteľ vymáhať od dlžníka splnenie povinnosti

cestou exekúcie bez toho, aby musel mať iný titul. Z uvedeného dôvodu notárska zápisnica

so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul pre exekúciu,

spísaná s osobou povinnou aj osobou oprávnenou (a to či už tak, že notársku zápisnica

bude spísaná za prítomnosti oboch účastníkov alebo pokračovaním notárskej zápisnici

alebo tak, že k prejavu vôle obsiahnutej v notárskej zápisnici spísanej len s jednou z

uvedených osôb pristúpi druhá z nich formou samostatnej notárskej zápisnice); V

predmetnej veci bola notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného, pričom ako

bolo vyššie uvedené, odvolací súd súhlas so záverom súdu prvého stupňa v tom, že dohoda o

zastúpení na základe plnomocenstva v úverovej zmluve medzi povinným a Mgr. T. K. je

neplatná. Z uvedeného dôvodu chýba ďalší predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla

byť spôsobilým exekučným titulom, a to súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto notárskej

zápisnice.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď podľa § 57

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu v tejto veci za neprípustnú

a exekučné konanie zastavil. Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie

za vecne správne a podľa ho potvrdil.“

Z citovanej časti odôvodnenia uznesení krajského súdu vyplýva, že krajský súd ako

odvolací súd sa v ňom stotožnil s právnymi závermi okresného súdu vyjadrenými v jeho

uzneseniach č. k. -37 z 30. septembra 2010 (sťažnosť vedená pôvodne pod

sp. zn. , pozn.), č. k. -12 z 3. septembra 2010 (sťažnosť

vedená pôvodne pod sp. zn. , pozn.), č. k. -16 z 18. augusta

2010 (sťažnosť vedená pôvodne pod sp. zn. , pozn.), č. k. -19

z 5. októbra 2010 (sťažnosť vedená pôvodne pod sp. zn. , pozn.),

č. k. -18 zo 14. septembra 2010 (sťažnosť vedená pôvodne pod sp. zn.

, pozn.), č. k. -76 z 3. septembra 2010 (sťažnosť vedená

pôvodne pod sp. zn. , pozn.) a č. k. -17 z 9. decembra 2009

(sťažnosť vedená pôvodne pod sp. zn. , pozn.), ktorý svoje rozhodnutia

o zastavení exekúcií založil na o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu (ďalej len „Exekučný

poriadok“), podľa ktorého „Exekúciu súd zastaví ak... g) exekúciu súd vyhlásil

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“, a to

v spojení so skutočnosťou, že okresný súd označenými uzneseniami najskôr vyhlásil všetky

exekúcie za neprípustné.

Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,

keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Preto je podľa názoru ústavného

súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci

z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď

z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod

na zastavenie exekučného konania.

Vzhľadom na už uvedené nemožno podľa názoru ústavného súdu ani právne závery

krajského súdu vyjadrené v uzneseniach č. k. -54 z 15. decembra 2010,

č. k. -22 zo 16. decembra 2010, č. k. -28 zo 14. januára

2011, č. k. -32 z 29. novembra 2010, č. k. -30

z 21. decembra 2010, č. k. -86 z 30. novembra 2010 a sp. zn.

z 21. decembra 2010 považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení

Exekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie garantovaných

práv sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania.

V nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd poukazuje na § 58 ods. 1

Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez

návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu

(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi

k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok

podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený

explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení

exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade

s už citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie

súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd podľa názoru ústavného súdu postupoval

ústavne súladným spôsobom, keď namietanými uzneseniami potvrdil označené uznesenia

okresného súdu o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich súčasnom zastavení.

V okolnostiach daného prípadu ústavný súd vzhľadom na už uvedené považuje

právne názory vyjadrené v uzneseniach krajského súdu č. k. -54

z 15. decembra 2010, č. k. -22 zo 16. decembra 2010, č. k.

-28 zo 14. januára 2011, č. k. -32 z 29. novembra 2010,

č. k. -30 z 21. decembra 2010, č. k. -86 z 30. novembra

2010 a sp. zn. z 21. decembra 2010 týkajúce sa možnosti zastaviť konanie

v exekučných veciach z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné, keďže sú

primeraným spôsobom odôvodnené, pričom ich v žiadnom prípade nemožno považovať

za arbitrárne.

Za daných okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť namietanými

uzneseniami krajského súdu k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ani jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu. Vo vzťahu k tomuto právu ústavný súd navyše pripomína právny názor

vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým

nepochybne patrí aj právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46

až , resp. z dohovoru. O prípadnom porušení práva podľa

dodatkového protokolu by bolo teda možno uvažovať len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo aj k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v

dohovoru, prípadne v spojení s ich porušením (m. m. , alebo ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi uzneseniami krajského

súdu č. k. -54 z 15. decembra 2010, č. k. -22

zo 16. decembra 2010, č. k. -28 zo 14. januára 2011, č. k.

-32 z 29. novembra 2010, č. k. -30 z 21. decembra 2010,

č. k. -86 z 30. novembra 2010 a sp. zn. z 21. decembra 2010

a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť ich porušenie

po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní týchto častí sťažností sťažovateľky rozhodol podľa § 25 ods. 2

o ich odmietnutí z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2011