Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoEk-27-2025.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37Er/523/2004
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, pod sp. zn. EX 11108/23, o vymoženie 433,41 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 08.11.2024, č.k. K2-37Er/523/2004-35
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu vyhlásil za neprípustnú (I. výrok), exekúciu zastavil (II. výrok) a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 16,59 EUR do 15 dní od doručenia uznesenia (III. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.07.2004 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe Notárskej zápisnice č. N 5316/2003, NZ 115540/2003 zo dňa 06.12.2003 spísanej na Notárskom úrade A. E. F. a to na uspokojenie pohľadávky oprávneného voči povinnej. Na podklade takto predloženého exekučného titulu súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.04.2004.
3. Súd prvej inštancie následne preskúmal spisový materiál a to najmä notársku zápisnicu, zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 22.09.2003 uzavretá Zmluva o úvere č. 9130008, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom) povinnej (ako dlžníkovi) vo výške 199,16 EUR, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom v sume 119,49 EUR, t.j. celkovo sumu 318,66 EUR a to v 15 dvojtýždňových splátkach v sume 21,24 EUR počnúc dňom 06.10.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy platiť splátky riadne a čas si povinná neplnila, oprávnený predložil na základe v úverovej zmluve udeleného splnomocnenia, túto zmluvu o úvere notárovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde za povinnú osobu konal splnomocnený advokát G. H. C., ktorý následne splnomocnil G. I. J., pričom predmetom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
4. S poukazom na § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 34 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 3 a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že v uzavretej úverovej zmluve zo dňa 22.09.2003 sa okrem časti týkajúcej sa poskytnutia úveru podpísala povinná aj pod udelenie
splnomocnenia advokátovi G. H. C. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
5. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že citované splnomocnenie je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý súd musí prihliadnuť ex offo aj s ohľadom na dikciu ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čase vzniku tohto záväzku povinná ešte nebola v omeškaní a ani nemohla vedieť, či také omeškanie a samotný dlh voči oprávnenému ešte len vzniknú, nebola jej ani známa výška jej dlhu, a preto takéto splnomocnenie nemohlo byť ani udelené, pričom súd akcentoval, že udelenie splnomocnenia je dvojstranným právnym úkonom. Podpis, ktorý je v časti daného splnomocnenia súd neakceptoval, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé kde táto bola podpísaná, a či splnomocnenec bol prítomný pri podpise zmluvy. Ďalším faktom je aj skutočnosť, že osoba, ktorá mala byť na daný úkon splnomocnená, bola vopred vybratá a už zahrnutá do vopred predtlačenej písomnej zmluvy, kde sa ostatné údaje týkajúce sa označenia dlžníka ako aj parametre poskytovanej úverovej zmluvy, vpísali ručne, bez možnosti dlžníka toto jednak ovplyvniť, ale zároveň aj odmietnuť, pričom možno pochybovať aj o zámere dlžníka podpísať sa pod tú časť úverovej zmluvy, ktorá sa týka splnomocnenia. Z takto koncipovaného splnomocnenia je jednoznačne zrejmé, že záujmy vopred vybraného zástupcu boli v rozpore so záujmami povinnej, v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je evidentné, že podpis pri splnomocnení zo strany splnomocnenca bol vopred predtlačený na formulárovej zmluve, bez toho aby toto mohol spotrebiteľ odmietnuť.
6. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal bola aj samotná notárska zápisnica. Na to, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom, musia byť splnené jednak formálne podmienky zakotvené v zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ako aj jej materiálna stránka a tá je daná ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, kde jedným z predpokladov je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou, na základe ktorej sa z notárskej zápisnice stáva verejná listina a tým aj vykonateľný exekučný titul, pričom táto osoba tento súhlas dáva buď osobne alebo na základe udeleného splnomocnenia, ktoré však musí spĺňať zákonné náležitosti a zároveň konanie zástupcu nesmie byť v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko zastúpený v tomto prípade vkladá určitý stupeň dôvery k zástupcovi, že bude konať v jeho mene, v jeho záujmoch, nakoľko zo zastúpenia mu vznikajú určité práva i povinnosti, čo v tomto prípade splnené nebolo.
7. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/281/2013 zo dňa 09.01.2014, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2011 zo dňa 15.04.2011 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/156/2022 súd prvej inštancie uzavrel, že právny úkon udelenia splnomocnenia na uznanie záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom a notárska zápisnica je tak nespôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, § 199, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 16,59 EUR podľa ust. § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Oprávnený v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietol tvrdenia súdu prvej inštancie o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v tomto prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinnej podľa § 22 v nadväznosti na § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník
mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila. Udeleným plnomocenstvom sa povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa. Zároveň oprávnený nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinná platne nesplnomocnila G. H. C. svojím zastupovaním. Oprávnený mal za to, že ak by mal exekučný súd vykonať preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Taktiež uviedol, že udelené plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a preto ho nemožno kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Plnomocenstvo bolo súčasťou zmluvy a bolo dojednané jasne, určito, zrozumiteľne a splnomocnený zástupca konal v jeho medziach a neprekročil svoje oprávnenia. Oprávnený namietal, že konanie G. H. C. nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore so záujmami povinnej, nakoľko povinná si svoje záväzky voči oprávnenému neplnila čím sa dostala do omeškania a jej záväzky voči oprávnenému by sa rozšírili, čím by došlo k zväčšeniu pohľadávky oprávneného. Ak by nedošlo k uznaniu záväzku tento stav by trval dlhšie a v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa predmetná pohľadávka zvýšila ešte viac, z čoho vyplýva, že zástupca povinnej konal v jej záujme. Z udeleného plnomocenstva bolo zrejmé kto ho udeľuje a akého konania sa týka, zároveň bolo určité a zrozumiteľné a oboma stranami riadne podpísané, čím bola preukázaná existencia vôle. Oprávnený zdôraznil, že nedostatok vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany. Oprávnený zastával názor, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Oprávnený ďalej uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
11. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
13. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
15. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
17. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na jeho vydanie, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
18. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
19. V posudzovanom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica č. N 5316/2003, NZ 115540/2003 vyhotovená notárom A. E. F. dňa 06.12.2003, v ktorej G. I. J. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci G. H. C. uznal za povinnú dlh voči oprávnenému vo výške 433,41 EUR (13.057,- Sk), z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 318,66 EUR (9.600,- Sk), pričom sa uvedená suma bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.10.2003 do zaplatenia (bod 3 zápisnice).
20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 22.09.2003 Zmluvu o úvere č. 9130008 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 199,16 EUR (6.000,- Sk), a povinná sa úver zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 119,50 EUR (3.600,- Sk), teda celkom 318,66 EUR (9.600,- Sk) v 15 dvojtýždňových splátkach po 21,24 EUR (640,- Sk) od 06.10.2003. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu a na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich použiť ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V opačnom prípade by povinnej ako spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá jej z úpravy spotrebiteľských zmlúv vyplýva. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta G. H. C. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
21. Zároveň v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná - nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
22. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
23. Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dáva veriteľovi najavo, že svoj dlh uznáva. Pre platnosť uznania je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Pri splnení týchto zákonných podmienok dochádza k prerušeniu premlčania a predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Všetky tieto náležitosti písomné uznanie povinnej prostredníctvom splnomocneného zástupcu v notárskej zápisnici obsahuje.
24. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je vždy jednostranným prejavom jeho vôle, z ktorého vyplýva, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica v prípade, že v určenej dobe oprávnenému určené plnenie neposkytne, bola bez ďalšieho titulom pre vykonanie exekúcie. Tento súhlas s vykonateľnosťou nemá hmotnoprávnu povahu, pretože nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov konania, je len jednou z náležitostí stanovených Exekučným poriadkom k tomu, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom.
25. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinná) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto
notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
26. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
27. Predpokladom zastúpenia podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.
28. V posudzovanej veci povinná mala v zmluve o úvere splnomocniť advokáta G. H. C. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru, tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia.
29. Odvolací súd zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila advokátovi G. H. C. v predtlačenej zmluve o úvere. Ak povinná chcela, aby jej oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský úver, bola nútená na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre G. H. C., v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre G. H. C. s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
30. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
31. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.
32. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej (dlžníka) splnomocniť G. H. C. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vo vedení exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvej inštancie správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).