Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-1372-2005.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Er/1372/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. X, o vymoženie istiny 597,49 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn.: EX XXXXX/XX, v konaní o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie vo výške 22 eur do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. V predmetnej veci bola súdu dňa 11.11.2005 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe Notárskej zápisnice L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX zo dňa 09.07.2005 spísanej na Notárskom úrade I.. M. Ď.A., L. D. D. N. D. XXXX/X E. G., a to na uspokojenie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 18.000 Sk, t.j. 597,49 eur s príslušenstvom. Na podklade takto predloženého exekučného titulu tunajší súd vydal poverenie dňa 09.08.2004, následne uznesením sp.zn.: 12Er/803/2004 zo dňa 28.02.2011 došlo k zmene súdneho exekútora a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi odňal poverenie na výkon exekúcie a poveril ňou súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a určil pôvodnému exekútorovi aj náhradu trov exekúcie.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „EP“) v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Súd preskúmal spisový materiál, a to najmä notársku zápisnicu, zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru a na základe toho zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 14.02.2005 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 331,93 eur (10.000,- Sk), ktorým sa dlžník zaviazal vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 265,55 eur (8.000,- Sk), celkovo tak sumu 597,49 eur (18.000,- Sk), a to v 10 mesačných splátkach v sume 59,74 eur (1.800,- Sk), a to počnúc dňom 15.03.2005.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy platiť splátky riadne a čas si povinný neplnil, tak oprávnený predložil na základe v úverovej zmluve udeleného splnomocnenia, túto zmluvu o úvere notárovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde za povinnú osobu konal splnomocnený advokát C.. P. T., pričom predmetom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie o vyhlásení
účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa §274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a súhlase s exekúciou podľa §41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z..
5. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy (ďalej ako „OZ“), pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
6. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
7. Podľa § 34 ods. 1 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
8. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
11. Podľa 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
12. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
13. Podľa § 52 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
15. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
19. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch 20. Na účely tohto zákona sa rozumie a. spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
21. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
22. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
23. Podľa bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že: „Dlžník vyhlasuje, že žiadnym konaním neznemožní veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu na základe uvedeného splnomocnenia. V prípade porušenia tohto ustanovenia berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Sk. "
24. V uzavretej úverovej zmluve zo dňa 14.02.2005 sa okrem časti týkajúcej sa poskytnutia úveru podpísal povinný aj pod udelenie splnomocnenia advokátovi C.. P. T., D. D. S. T. X. T. X, XXX XX J. X, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia podľa§ 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné.).
25. Na základe uvedeného, súd dospel k jednoznačnému záveru, že vyššie citované splnomocnenie je v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý súd musí prihliadnuť ex offo (z úradnej povinnosti, pozn. súdu) aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 574 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. V čase vzniku tohto záväzku povinný ešte nebol v omeškaní a ani nemohol vedieť, či také omeškanie a samotný dlh voči oprávnenému ešte len vzniknú, nebola mu ani známa výška jeho dlhu, a preto takéto splnomocnenie nemohlo byť ani udelené, pričom súd akcentuje, že udelenie splnomocnenia je dvojstranným právnym úkonom. Podpis, ktorý je v časti daného splnomocnenia súd neakceptuje, nakoľko zo zmluvy nie je zrejmé, kde táto bola podpísaná, a či splnomocnenec bol prítomný pri podpise zmluvy.
26. Ďalším faktom je aj skutočnosť, že osoba, ktorá mala byť na daný úkon splnomocnená, bola vopred vybratá a už zahrnutá do vopred predtlačenej písomnej zmluvy, kde sa ostatné údaje týkajúce sa označenia dlžníka, ako aj parametre poskytovanej úverovej zmluvy, vpísali ručne, bez možnosti dlžníka toto jednak ovplyvniť, ale zároveň aj odmietnuť, pričom možno pochybovať aj o zámere dlžníka podpísať sa pod tú časť úverovej zmluvy, ktorá sa týka splnomocnenia. Z takto koncipovaného splnomocnenia je
jednoznačne zrejmé, že záujmy vopred vybraného zástupcu boli v rozpore so záujmami povinného, v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná aj s ohľadom na dikciu ustanovenia § 22 ods. 2 OZ a je evidentné, že podpis pri splnomocnení zo strany splnomocnenca bol vopred predtlačený na formulárovej zmluve, bez toho aby toto mohol spotrebiteľ odmietnuť.
27. Súd upriamuje pozornosť aj na bod č. 7 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde si oprávnený v postavení veriteľa zahrnul aj ďalšie vyhlásenie povinného ako spotrebiteľa, že neznemožní výkon tohto dojednaného oprávnenia, dokonca pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti, čím vzbudzuje obavy spotrebiteľa o tom, že v prípade, ak nebude plniť svoj dlh riadne a včas, môže to mať preňho trestnoprávne následky, čím vlastne donútil spotrebiteľa rešpektovať toto svoje konanie, ktoré v konečnom dôsledku je neplatné a obchádza zákony a výrazne narušuje zásadu poctivého obchodného styku.
28. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal je aj samotná notárska zápisnica. Na to, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom, musia byť splnené jednak formálne podmienky zakotvené v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ako aj jej materiálna stránka a tá je daná ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, kde jedným z predpokladov je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou, na základe ktorej sa z notárskej zápisnice stáva verejná listina a tým aj vykonateľný exekučný titul, pričom táto osoba tento súhlas dáva buď osobne alebo na základe udeleného splnomocnenia, ktoré však musí spĺňať zákonné náležitosti a zároveň konanie zástupcu nesmie byť v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko zastúpený v tomto prípade vkladá určitý stupeň dôvery k zástupcovi, že bude konať v jeho mene, v jeho záujmoch, nakoľko zo zastúpenia mu vznikajú určité práva i povinnosti, čo v tomto prípade splnené nebolo.
29. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 7ECDo 281/2013, 7CoE 100/2013 zo dňa 09.01.2014, dovolací súd za konanie in fraudem legis (konanie obchádzajúce zákon, pozn. súdu) považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu.
30. K danej veci sa vo svojej judikatúre venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp.zn.: IV. ÚS 151/2011 zo dňa 15.04.2011 skonštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zataví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
31. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
32. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
33. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
34. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že právny úkon udelenia splnomocnenia na uznanie záväzku je absolútne neplatným právnym úkonom a notárska zápisnica je tak nespôsobilým
exekučným titulom, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.
35. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
36. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
37. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
38. Podľa § 203 ods. 1 EP, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
39. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).
40. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky účinnej v čase začatia exekúcie, Ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
41. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (t.j. 6,64 eur, pozn. súdu) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
42. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. (t.j. 3,32 eur, pozn. súdu).
43. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
44. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
45. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
46. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).
47. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
48. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
49. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
50. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.
51. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
52. Súdny exekútor osvedčil súdu, že je platiteľom DPH.
53. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil dňa 28.04.2021 vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil odmenu v celkovej výške 64,74 eur vrátane DPH.
54. Súd preskúmal podané vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis. Súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil trovy konania podľa § 14 a 15 ods. 1 Vyhlášky účinnej do 30.04.2008, pričom za paušálnu sumu a sadzbu časovej špecifikácie si vyčíslil sumu 46,48 eur a za náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky si vyúčtoval sumu 7,47 eur, to celé zvýšené ešte o sadzbu 20% DPH.
55. Súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil jednak paušálne trovy ako aj trovy časovej špecifikácie a to za: · Doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur a za vyhotovenie a doručovanie príkazov na začatie exekúcie 6,64 eur · Doručenie exekučného príkazu 3,32 eur a vyhotovenie a doručovanie exekučných príkazov 6,64 eur, · Každé zisťovanie účtu povinného 2x, celkom tak 6,64 eur a vyhotovenie a odoslanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti 6,64 eur · Každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x, celkom 6,64 eur a vyhotovenie a odoslanie žiadostí 6,64 eur.
56. V tejto súvislosti má súd za to, že nie je možné súdnemu exekútorovi priznať tak paušálnu ako aj časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, nakoľko by tieto boli duplicitne ohodnotené. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi jednotlivú časovú špecifikáciu úkonov, nakoľko tieto už sú zahrnuté v jednotlivých položkách paušálnych súm. Po preštudovaní spisu súd zistil, že v tejto časti sú preukázané a odôvodnené paušálne trovy v sume 13,28 eur, nakoľko súd v spise nezistil každé zisťovanie účtu povinného - 2x, ktoré neboli preukázané listinným dôkazom.
57. Čo sa týka preukázaných hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky, v tejto časti si súdny exekútor uplatnil náklady spočívajúce v poštovnom. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov musí súdny exekútor odôvodniť tak, aby boli preukázané listinným dôkazom, faktúrou, pokladničným blokom, podacím hárkom alebo podacím lístkom, vrátenou zásielkou alebo pripnutou doručenkou, či úradným záznamom. Okrem zistených obálok a doručeniek sa v spise nenachádzali žiadne iné doklady preukazujúce vzniknuté náklady súvisiace s poštovným ako aj náklady súvisiace s elektronickým doručovaním písomností. Súd preskúmal exekučný spis a z pripnutých doručeniek, vrátených nedoručených obálok mu vznikli náklady v sume 5,10 eur, pričom súd dospel k tejto sume na základe súm uvedených na obálkach, ktoré pochádzajú z poštových pečiatok a zo súm, ktoré vychádzajú zo špecifikácie hotových výdavkov - 3x doručovanie do vlastných rúk povinnej v sumách 1,40-1,85 eur podľa jednotlivých rokov vykonania úkonov v exekučnom spise (v závislosti od zmien cien poštového podniku). Súd nepriznal poštovné za fotokópiu doručenky, z ktorej nemožno zistiť, či patrí predmetnému konaniu.
58. Súd tak na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 181,38 eur, s DPH tak sumu 22 eur.
59. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov exekútora bola odôvodnená, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Proti výroku č. III. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.