Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-34-2018.pdf
PDF · 133.64 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej v spore žalobcov: v 1.rade: C.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Y. G. - L., v X.rade: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Y. G. - L., obaja zast. advokátska kancelária Kružlík, s.r.o., IČO: 31 355 153, so sídlom Ďatelinová 2, Bratislava, proti žalovaným: v X.rade: C.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/A, V., v X.rade: C.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/A, V., obaja zast.: Jančo, Jakubčák a Partneri, s.r.o., IČO: 36 367 524, so sídlom Štúrova 13, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.05.2016 č.k. 12C/140/2014-89, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.05.2016 č.k. 12C/140/2014-89 p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcom v 1.a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 20.05.2016 č.k. 12C/140/2014-89 žalobu žalobcov zamietol a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania.
2. Žalobou zo dňa 06.05.2014 sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd určil neplatnosť písomných zmlúv o pôžičke zo dňa 23.02.2007 a zo dňa 12.09.2007 a ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.01.2008 a neplatnosti Vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou uskutočnené v Notárskej zápisnici N 219/2010, Nz 43506/2010, NCRIs 44170/2010 zo dňa 12.11.2010, spísanej v Notárskom úrade v Bratislave na Budatínskej 1, notárom JUDr. Irenou Bošanskou. Žalobu odôvodnili tým, že napriek skutočnosti, že k reálnemu plneniu v zmysle všetkých 3 zmlúv o pôžičke, teda k reálnej pôžičke peňazí medzi stranami sporu nedošlo, žalovaní zneužili existenciu Vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou uskutočnené v Notárskej zápisnici N 219/2010, Nz 43506/2010, NCRIs 44170/2010 zo dňa 12.11.2010, spísanej v Notárskom úrade v Bratislave na Budatínskej 1, notárom JUDr. Irenou Bošanskou, a na jej základe ako exekučného titulu podali voči nim návrh na exekučné konanie. Žalovaní reálne žalobcom žiadne finančné prostriedky na základe zmlúv o pôžičke neposkytli. Keďže k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, ide o absolútne neplatné právne úkony. Na základe neplatnosti zmlúv o pôžičke je ním logicky i Vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou uskutočnené v Notárskej zápisnici N 219/2010, Nz 43506/2010, NCRIs 44170/2010 zo dňa 12.11.2010, nakoľko prezumpcia existencie dlhu v zmysle § 558 OZ je vyvrátená. Navrátenie do predošlého stavu je v zmysle § 61 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vylúčené, pokračovaním v exekúcii prídu žalobcovia a ich rodina o svoju jedinú nehnuteľnosť určenú na bývanie a stanú sa z nich bezdomovci. Naliehavý právny záujem odôvodňujú tým, že touto žalobou
dosiahnu aspoň nateraz odklad exekúcie a nestanú sa bezdomovcami. Týmto rozsudkom, ktorým by súd určil, že právne úkony uvedené v bode 1 až 4 sú absolútne neplatnými úkonmi, môže preukázať, že nie sú voči žalovaným v postavení dlžníkov.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili tak, že dôvody žaloby neuznávajú, žiadajú ju zamietnuť, a považujú ju iba za prostriedok, ktorým sa žalobcovia snažia spomaliť exekúciu, ktorú voči nim ako oprávnení vedú na Okresnom súde v Pezinku konaní pod sp. zn. 9 Er 3167/2012. Touto žalobou sa snažia dosiahnuť odklad exekúcie, pričom neplatnosti právnych úkonov sa žalobcovia nedomáhali v exekučnom konaní, hoci exekučný súd mohol túto otázku riešiť ako predbežnú, ako to uvádza v obdobnej veci judikát - Uznesenie NS SR č. 3Cdo 63/2009 z 25.10.2010. Žalobcovia v 1. a 2. rade v exekučnom konaní ani raz nenamietali neplatnosť právnych úkonov, pričom už im bol raz odklad exekúcie zamietnutý. Pred súdnym exekútorom JUDr. Hýbalom viackrát uviedli, že súhlasia s predajom ich domu na účely zaplatenia dlhu a exekúcie a žiadali, aby si mohli dom predať sami cez realitnú kanceláriu, na čo im exekútor i oprávnení, poskytli lehotu 3 mesiace. Tiež poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 157/2012 s odôvodnením: Uznanie dlhu v zmysle § 588 OZ je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka a ani nevzniká nový, ale sa ním zakladá nevyvrátiteľná domnienka v zmysle § 133 OZ, že dlh existoval v dobe, keď k uznaniu došlo. Uznanie dlhu nie jen novým právnym dôvodom záväzku, ale uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, pretože veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v dobe uznania. Majú za to, že pokiaľ by žalobcovia iba tvrdili, že dlh nevznikol, nakoľko podľa nich im neboli peniaze odovzdané, je na nich, aby toto svoje tvrdenie preukázali. Logika však hovorí, že ak by si peniaze v skutočnosti nepožičali, neboli by podpísali notársku zápisnicu. Naviac žalobcovia na účely zabezpečenia predmetných záväzkov podpísali aj dve zmenky, pričom žalovaní nevyužili vymáhanie cez zmenkový platobný rozkaz, nakoľko ich žalobcovia o vrátení pôžičiek ubezpečili spísaním predmetnej notárskej zápisnice. Žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali žalobu týkajúcu sa určenia neplatnosti zmlúv o pôžičke späť a v tejto časti žiadali konanie zastaviť. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.05.2016 konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.
5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade naliehavý právny záujem na žalobe odôvodnili tým, že žalobou dosiahnu aspoň nateraz odklad exekúcie a nestanú sa bezdomovcami. Tiež, že týmto rozsudkom, ktorým by súd určil, že právne úkony uvedené v bode 1 až 4 sú absolútne neplatnými úkonmi, môžu preukázať, že nie sú voči žalovaným v postavení dlžníkov. Súd prvej inštancie dáva žalobcom v 1. a 2. rade za pravdu v tom, že pokiaľ by boli zotrvali na žalobe pôvodnom znení, t.j. keby boli ostali obsahom petitu i všetky zmluvy o pôžičke, ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovanými v 1. a 2. rade uzavreli, bol by mohol v tomto konaní preskúmať i otázky platnosti nimi uzatvorených všetkých troch zmlúv o pôžičke, riadne vykonať dokazovanie a jednoznačne zodpovedať na všetky otázky a okolnosti uzatvorenia týchto zmlúv, vyvodiť jednoznačný a konečný právny záver, čím by mali žalobcovia na prejednaní veci naliehavý právny záujem, pretože obsahom notárskej zápisnice nie je iba ich Vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou záväzku, ale tiež Dohoda o finančnom vyrovnaní titulom troch pôžičiek celkom vo výške 72.943,71 eur. Keďže však žalobu v častiach určenia neplatnosti zmlúv o pôžičkách vo výške 72.943,71 eur vzali späť, a ako dôvod na prejednanie veci uvádzajú iba to, že žalobou nateraz dosiahnu odklad exekúcie, súd takéto zdôvodnenie nepovažuje za podmienku preukázania naliehavého právneho záujmu na žalobe. Dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu. Táto dohoda teda sama o sebe nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Súd nevylučuje, aby sa v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť. Teda prejav povinnej osoby urobený v notárske zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný a hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (a
v danej veci zmluvy o pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Z výpovedí všetkých zúčastnených strán však pred súdom rezonovalo jediné a to snaha žalovaných v 1. a 2. rade domôcť sa peňažného plnenia od žalobcov v 1. a 2. rade na jednej strane a na strane druhej, dosiahnuť, aby žalobcovia plniť nemuseli. Žalobcovia zastúpení právnym zástupcom z radu advokátov mali návrh koncipovať tak, aby jediným konaním definitívne sporné vzťahy medzi účastníkmi doriešili, čo však takto koncipovaným petitom súdu neumožnili. Súd sa preto z vyššie uvedených dôvodov nemohol súčasne zaoberať vecou samou a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na veci v zmysle § 80, písm. c) O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a 2.rade podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia. Nesúhlasia s tým že žalobca zdôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu iba tým, že nateraz dosiahnu odklad exekúcie, nakoľko takýto záver je v rozpore s obsahom súdneho spisu. Žalobca na preukázanie existencie svojho naliehavého právneho záujmu na určení okrem iného jasne uviedol, že následne výlučne len právoplatným rozsudkom súdu, ktorý určí, že právne úkony uvedené v žalobe sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, môže žalobca právoplatne preukázať, že nie je voči žalovaného v právnom postavení dlžníka, a zároveň môže dosiahnuť aj zastavenie exekúcie na svoj majetok. Iný spôsob ochrany ústavne chránených majetkových práv žalobcu právny poriadok neumožňuje. Žalobca sa nedomáha určenia neplatnosti procesnoprávneho úkonu notárskej zápisnice, ale časti jej obsahu jednostranného hmotnoprávneho (právneho) úkonu a to Vyhlásenia o uznaní dlhu. Len výrokom o neplatnosti hmotnoprávneho úkonu uznania dlhu sa natrvalo odstráni neistota a spornosť o nároku medzi sporovými stranami, ako aj neistota žalobcu z prípadnej straty vlastníckeho práva k svojmu domu (bydlisku) a vytvorí sa tým definitívny a pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Notárska zápisnica samozrejme nemá hmotnoprávnu povahu. Notárska zápisnica je len forma- názov osobitného druhu listiny so zákonom predpísanými formálnymi náležitosťami, v ktorej sa zachytávajú hmotnoprávne (právne) úkony. Exekučným právnym titulom sa stávajú konkrétne hmotnoprávne (právne) úkony, ktoré sú vykonateľné vďaka (zákonom uznanej forme), v akej sú zachytené: nie notárska zápisnica ako taká. Exekučným titulom, ktorý reálne ohrozuje majetkové pomery žalobcu a jeho ústavne chránené právo na obydlie je iba a jedine jeho jednostranný hmotno-právny (právny) úkon Vyhlásenie o uznaní dlhu, ktorý je formálne zachytený v notárskej zápisnici je jej obsahom. Žalobcovi hrozí na základe uznania dlhu v notárskej zápisnici bezprostredná exekúcia dražbou jeho obydlia. Keďže navrátenie do predošlého stavu je v zmysle § 61 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vylúčené, pokračovaním v exekúcii na majetok žalobcu ako povinného príde žalobca a jeho rodina o svoju jedinú nehnuteľnosť určenú na bývanie a stanú sa tak de facto bezdomovcami, pričom takýto stav bude už právne i fakticky nezvratný. Exekučné konanie voči žalobcovi bolo prerušené práve preto, že žalobca žalobou v tomto konaní napadol exekučný titul, ktorým je uznanie dlhu zachytené v notárskej zápisnici. Vzhľadom na charakter pôžičky ako, tzv. reálneho kontraktu (odovzdanie/neodovzdanie a prevzatie/neprevzatie predmetu pôžičky) samotná existencia zmlúv o pôžičke (navyše jedna z nich je iba v ústnej forme) sama o sebe nie je z pohľadu exekúcie vôbec podstatná. V prípade listinných zmlúv o pôžičke možno určovacou žalobou dosiahnuť nanajvýš to, že zmluva ako dvoj (viac) stranný právny úkon bude vyhlásená za (absolútne alebo relatívne) neplatný právny úkon. Takýto rozsudok však nič nezmení na tom, že tu existuje platný exekučný titul vo forme notárskej zápisnice. Zároveň, aj prípadné vyhlásenie listinných zmlúv o pôžičke ako neplatných písomných právnych úkonov bez ďalšieho nie je právnou prekážkou existencie reálnej pôžičky. Takýto deklaratórny rozsudok o neplatnosti listiny obsahujúcej text zmluvy o pôžičke preto nepredíde ďalším sporom o tom, či reálna pôžička reálne poskytnutá bola alebo nie. Navyše, písomné zmluvy medzi žalobcom a žalovaným obsahujú dohodu o tom, že pôžička ešte len bude poskytnutá v budúcnosti, podľa potrieb žalobcu- dlžníka. Teda, samotné listiny- zmluvy o pôžičke nehovoria o tom, kedy, kde a čo bolo požičané; nie sú dôkazom o reálnom kontrakte- reálnej pôžičke. V podstate sú to len akési zmluvy o budúcich zmluvách. Pri písomnej (ale aj ústnej) zmluve o pôžičke ako právnom úkone reálne neexistuje skutočný naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti, pretože takéto určenie samo o sebe nezabráni ďalším sporom o reálnu existenciu pôžičky (odovzdanie/neodovzdanie a prevzatie/neprevzatie predmetu pôžičky) a o nároky z existencie takejto pôžičky vyplývajúce. Rovnako, keďže existuje jednostranný hmotnoprávny uznávací prejav o existencii dlhu podľa § 558 OZ, ani prípadné určenie, že pôžička ako reálny kontrakt nevznikla, samo o sebe žalobcu „neochráni“ pred existenciou exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice a jeho výkon zo strany exekútora- dražby domu. V tejto súvislosti poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009:„ V sporovom konaní je možné domáhať sa
samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o výpožičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom.“ Je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; nesprávne zistil a pochopil predmet sporu- vec samu. To sa následne logicky prejavilo aj v nesprávnom právnom posúdení veci samej zo strany prvostupňového súdu- najmä pri otázke existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na petitovanom určení. Ďalej uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym dôvodom zamietnutia žaloby má podľa súdu byť nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na petitovanom určení, keďže podľa súdu prvej inštancie uznanie dlhu podľa § 558 OZ, zachytené vo forme notárskej zápisnice nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Inými slovami, súd skonštatoval, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ktorá je procesnoprávnym (právnym) úkonom a ten nemôže byť predmetom veci samej určovacej žaloby. Súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci a predmet sporu; z predložených dôkazov nesprávne identifikoval jednotlivé hmotnoprávne a procesnoprávne úkony, ich právnu relevanciu k predmetu sporu, vrátane preukazovania existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na petitovanom určení. Žalobcovi hrozí bezprostredná exekúcia a dražba jeho obydlia na základe jednostranného hmotnoprávneho uznávacieho prejavu o existencii dlhu podľa § 558 OZ, ktorý je zachytený v notárskej zápisnici, spolu s inými (hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi) právnymi úkonmi. Exekučné konanie a dražbu zastaví iba také určenie a taký petit, že exekučný titul a to uznanie dlhu, zachytené v notárskej zápisnici, nie je platný právny úkon. Otázka reálnej existencie pôžičiek (reálneho plnenia) sa bude skúmať iba ako prejudiciálna otázka, pretože výrok o neexistencii pôžičiek sám o sebe nezneplatní právoplatný exekučný titul vo forme notárskej zápisnice, ten si žije svojím samostatným životom. Ak notárska zápisnica ako procesnoprávny (právny) úkonom nemôže byť predmetom veci samej - určovacej žaloby, potom je dôvodom na zamietnutie žaloby nespôsobilosť predmetu sporu je to otázka právomoci súdu. Dôvodom zamietnutia žaloby v takomto prípade nemôže odkaz na neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu. Naliehavý právny záujem sa skúma pri spôsobilom predmete sporu. Takže, buď mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť pretože nemá právomoc, nakoľko predmet sporu- notárska zápisnica ako procesnoprávny (právny) úkon nie je spôsobilým predmetom na preskúmanie pred súdom, alebo má právomoc a predmet sporu je spôsobilým predmetom na preskúmanie pred súdom, ale žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na petitovanom určení. Poukázali na judikát- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/17/2010, ktorého predmetom je spor o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisníc - konkrétne uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou. Teda, ide de facto o skutkovo a následne i právne podobný prípad. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne zistil a pochopil predmet sporu, t.j. vec samu. Súd prvej inštancie bol teda povinný náležite zistiť skutkový stav veci a predmet sporu a uviesť to v odôvodnení. Z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že obsahuje aj jednostranný hmotnoprávny (právny) úkon, ktorý je predmetom určovacieho petitu. Ak mal súd akékoľvek pochybnosti či už o predmete sporu alebo o existencii naliehavého právneho záujmu mal si skutkový stav veci náležíte objasniť. Súdu nič nebránilo vypočuť účastníka konania žalobcu, súd však takýto výsluch neuskutočnil, čo je zrejmé aj so zápisnice z pojednávania a aj zo zvukového záznamu. Nie je teda pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení, že vypočúval strany konania. Takýto dôkaz pred prvostupňovým súdom napriek ich návrhu vykonaný nebol a súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že petit bránil súdu zaoberať sa vecou samou. V prvom rade by si prvoinštančný súd musel náležíte zistiť, čo je vlastne vecou samou a v akej súvislosti má skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k veci samej. Súd prvej inštancie jednej strane hovorí o procesnoprávnej povahe petitovaného právneho úkonu, ale dôvodom zamietnutia žaloby je neexistencia naliehavého právneho záujmu. Preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Na základe uvedených súd prvej inštancie zaťažil konanie vadami, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktoré zároveň odňali žalobcovi jeho ústavne chránené právo na súdnu ochranu. Podľa názoru žalobcov išlo zo strany prvoinštančného súdu o „úradnícky“ výkon súdnictva, keďže sa odmietol zaoberať materiálnym predmetom sporu v celej jeho šírke a iba hľadal, ako sa veci „zbaviť“, prípadne ju z formálnych (procesných) dôvodov odmietnuť bez ohľadu na to, že sa tým žalobcom odníma efektívna a rýchla súdna ochrana, a zároveň sa súdne konanie v rozpore s princípom hospodárnosti zbytočne predlžuje (k tomu viď napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 472/2014,
Zo súdnej praxe, 3/2016, str. 120 až 123).Konaním a postupom prvoinštančného súdu prišlo k denegatio iustittiae v neprospech žalobcov. Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III., č.k. 12C/140/2014-89, zo dňa 20.05.2016 ako vecne a právne nesprávny zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie a žiadajú, aby ho odvolací súd potvrdil v celom rozsahu a žalobcov zaviazal na úhradu trov žalovaných. Odvolanie žalobcov nič nezmení na skutočnosti, že žalobu zobrali späť v prvých troch bodoch petitu (určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke), čím de facto priznali ich existenciu, ako aj existenciu dlhu a hlavne de iure znemožnili v tomto súdnom konaní súdu zaoberať sa týmito pôžičkami a ich existenciou. V žalobe zostalo iba určenie neplatnosti ich vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou uskutočnené v notárskej zápisnici. Súd prvej inštancie úplne správne vyhodnotil neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, nakoľko jediný záujem žalobcov počas celého predošlého obdobia od podania žaloby až dodnes, je vyhnúť sa exekúcii rodinného domu a v tom nemôže spočívať naliehavý právny záujem, ktorým by odôvodnil toto konanie. Súd tento motív žalobcov vystihol veľmi presne keď uviedol, že z výpovedí všetkých zúčastnených strán však pred súdom rezonovalo jediné a to snaha žalovaných domôcť sa peňažného plnenia od žalobcov na jednej strane a na strane druhej, dosiahnuť, aby žalobcovia plniť nemuseli. Poukázali na to, že ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu. Táto dohoda teda sama o sebe nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Súd nevylučuje, aby sa v individuálnych prípadoch so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť. Teda prejav povinnej osoby urobený v notárske zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný a hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (a v danej veci zmluvy o pôžičke ), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Keďže žalobcovia zobrali svoju žalobu späť v častiach, v ktorých sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu (zmlúv o pôžičke), na ktoré bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu, súd sa správne nemohol zaoberať úkonom uznania dlhu bez toho, aby bolo predmetom konania aj skúmanie platnosti zmlúv o pôžičke. Samotnú žalobu, ako aj podané odvolanie žalobcov naďalej žalovaní považujú iba za prostriedok, ktorým sa žalobcovia snažia spomaliť exekúciu, ktorú voči nim navrhli žalovaní. Do pozornosti odvolacieho súdu dávajú skutočnosť, že žalobcovia sa neplatnosti právnych úkonov nedomáhali v exekučnom konaní, hoci exekučný súd mohol túto otázku riešiť ako predbežnú otázku. Žalobcovi toto ich tvrdenie o neplatnosti právnych úkonov ani len slovom nespomenuli v minulosti a to ani v exekučnom konaní, kde im už raz odklad exekúcie bol zamietnutý. Prvýkrát sa odkladu exekúcie domáhali iba z dôvodu, že by im exekúcia ich rodinného domu znemožnila bývanie. Žalobcovi pred súdnym exekútorom JUDr. Hýbalom viackrát uviedli, že súhlasia s predajom ich rodinného domu na účely zaplatenia dlhu a exekúcie, pričom chceli, aby si mohli dom predať sami cez realitnú kanceláriu, na čom im exekútor a oprávnení v dobrej viere poskytli lehotu 3 mesiacov. Napokon k predaju nedošlo a žalobcovia medzičasom podali túto účelovú žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov. Podanie žaloby na určenie neplatnosti predmetných právnych úkonov považujú jednoznačne iba za cielené odďaľovanie núteného zaplatenia dlhu, ktorý nikdy doteraz nebol sporný.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP, § 380 CSP), preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu spisu a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nebol tak dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 25.05.2021, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
9. V priebehu konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pri posudzovaní prípustnosti žaloby žalobcov, podanej za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (procesný predpis platný a účinný do 30.06.2016), je potrebné so zreteľom na zásadu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov, princíp právnej istoty, ochrany legitímnych očakávaní a princíp racionálneho zákonodarcu vychádzať z prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku o zachovaní právnych účinkov úkonov uskutočnených v konaní pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Preto za stavu, keď sa v dôsledku zmeny právnej úpravy v priebehu konania stala žaloba žalobcov o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti) procesne neprípustnou z hľadiska druhu žalôb vymenovaných v § 137 CSP a nebolo ju možné považovať; s ohľadom na demonštratívny výpočet žalôb; ani za ďalší(osobitný) druh žaloby (sui generis), bolo potrebné zaoberať sa jej opodstatnenosťou z hľadiska právnej úpravy relevantnej v čase jej podania (§ 80 písm. c/ O. s.p.).
10. Podľa § 80 písm. c) Os.p., návrhom možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (súčasným ekvivalentom je § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem). Podľa ustálenej judikatúry slovenských, ako i českých súdov, naliehavý právny záujem na určenie práva i právneho vzťahu v čase rozhodovania súdom je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenie stalo jeho právne postavenie neisté; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. V prípadoch, kedy je možné žalovať na splnení povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, je predíde sa tak prípadným ďalším žalobám na plnenie alebo ak žaloba na plnenie nerieši ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému množeniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto súčasne daný len vtedy, ak je (objektívne vzaté) spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenia jeho práva. Pritom príslušné závery sa viažu nielen k žalobe na určenie ako takej, ale taktiež k tomu, akého konkrétneho určenie sa žalobca domáha.
11. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a uviedol, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlasu povinnej osoby s exekúciou obsiahnuté v Notárskej zápisnici N 219/2010, Nz 43506/2010, NCRIs 44170/2010 zo dňa 12.11.2010, spísanej v Notárskom úrade v Bratislave na Budatínskej 1, notárom JUDr. Irenou Bošanskou, ktorá je exekučným titulom na podklade, ktorého sa vedie voči žalobcom exekučné konanie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by podľa súdu prvej inštancie žalobcovia mali vtedy, ak by sa v konaní domáhali určenia neplatnosti zmlúv o pôžičkách uzatvorenými so žalovanými. Žalobcovia s týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili. Podstatou odvolacích námietok žalobcov je teda posúdenie skutočnosti, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti Vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlasu povinnej osoby s exekúciou obsiahnuté v predmetnej Notárskej zápisnici. Žalobcovia považujú tieto právne úkony za absolútne neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 OZ. Uvádzajú, že finančné prostriedky zo zmlúv o pôžičkách uzatvorených medzi stranami sporu im reálne neboli žalovanými nikdy poskytnuté. Keďže nie je naplnený základný predpoklad vzniku pôžičky (skutočné odovzdanie peňazí), právny vzťah z peňažnej pôžičky medzi stranami nikdy nevznikol a všetky uvedené pôžičky sú podľa § 39 OZ neplatnými právnymi úkonmi. Z uvedených dôvodov je neplatné aj vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou uskutočnené v notárskej zápisnici.
12. Inštitút uznania dlhu (záväzku) nie je novým právnym titulom (dôvodom) záväzku, ale je samostatným zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu (záväzku) v čase jeho uznania tak. Uznaním dlhu teda nezaniká pôvodný záväzok dlžníka ani nevzniká nový záväzok. V procesnej rovine uznanie dlhu znamená, že skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného dlhu vyvrátená, súd musí považovať skutočnosť za preukázanú so zreteľom na § 133 O.s.p., resp. § 192C.s.p. Pre platnosť právneho úkonu uznania nie je rozhodujúce,
či záväzok v čase uznania skutočne existoval, a preto nemôže byť neplatné uznanie záväzku z toho dôvodu, že bol uznaný neexistujúci záväzok. V dôsledku uznania záväzku zakladajúceho vyvrátiteľnú právnu domnienku jeho existencie v čase uznania, je dlžník povinný preukázať neexistenciu záväzku a povinnosti plniť resp. neexistenciu samotného dlhu.
13. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu, exekučné konanie vo veci oprávnených (žalovaných) proti povinným (žalobcom) bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9Er/3167/2021 na podklade notárskej zápisnice N 219/2010, Nz 43506/2010, NCRIs 44170/2010 zo dňa 12. 11. 2010, spísanej v Notárskom úrade v Bratislave na Budatínskej 1, notárom JUDr. Irenou Bošanskou, ktorá obsahuje aj uznanie dlhu žalobcami a súhlas žalobcov s jej vykonateľnosťou, uznesením zo dňa 23.05.2014 č.k. 9Er/3167/12-59 v spojení s uznesením KS Bratislava zo dňa 28.01.2015 č.k. 22CoE/33/2014-127. Exekučný súd povolil odklad predmetnej exekúcie a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vednej na OS Bratislava III pod sp. zn. 12C/140/2014 z dôvodu, že začalo konanie ktorým sa povinný v exekučnom konaní domáhajú vyslovenia neplatnosti právneho úkonu vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou, ktorého výsledkom môže byť dôvodom zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2015. Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní odôvodňovali tým, že je voči ním na podklade notárskej zápisnice vedené predmetné exekučné konania a hrozí im strata obydlia. Z uznesenia Okresného súdu Pezinok pod zo dňa 24.09.2020 č.k. 9Er/3167/2012-166, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2020 vyplýva, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia taktiež vyplýva, že na majetok povinného v 1.rade (žalobcu v 1. rade) a povinnej v 2.rade (žalobkyňa v 2.rade) bol vyhlásený konkurz, čo je tiež dôvodom na zastavenie starej exekúcie ex lege. Z oznámenia konkurzného súdu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8OdK/403/18 bol dňa 05.11.2018 vyhlásený konkurz na majetok žalobcu v 1.rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2018. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8OdK/417/18 bol dňa 15.11.2018 na majetok žalobkyne v 2.rade vyhlásený konkurz. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2018. Zároveň boli dlžníci zbavení všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze (§ 166a ZKR). Pohľadávky žalovaných v 1. a 2. rade boli prihlásené do konkurzu. Podľa § 166e ods. 2 ZKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§166a) bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. S poukazom na vyššie uvedené pokiaľ žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu v notárskej zápisnici v konaní odôvodňovali skutočnosťou, že na jej podklade je voči ním vedené exekučné konanie, tak vzhľadom na zastavenie exekučného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcov existencia naliehavého právneho záujmu v konaní na požadovanom určení už nie je z tohto dôvodu daná, a to ani v prípade, kedy by naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyhlásenia uznania dlhu v čase začatia konania existoval. Nemožno totiž opomenúť, že existencia naliehavého právneho záujmu musí byť daná počas celého konania. Prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok, pričom niet pochybností o tom, že v priebehu konania bola exekúcia vedená voči žalobcom zastavená a na ich majetok bol vyhlásený konkurz s oddlžením. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, v dôsledku uvedenej skutočnosti existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe ďalej netrvá.
14. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ sa v spore žalobcovia domáhali určenia neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorej obsahom je aj právny úkon uznania dlhu (alebo iný hmotnoprávny úkon), tak ustálená súdna prax je jednotná v tom, že súhlas povinného v notárskej zápisnici je právnym úkonom, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13. 07. 2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.5Cdo/49/2013 zo dňa 28. 11. 2013 a sp. zn. 5Oboer/41/2013 z 21.10. 2013). Samotnú povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009 zo dňa 25.11.2010). Pri procesných úkonoch však nie je namieste uvažovať o ich platnosti alebo neplatnosti z hľadiska hmotného práva tak, ako je to pri hmotnoprávnych úkonoch. Z tohto hľadiska súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je len jednou z náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je verejnou listinou vyhotovenou v rámci notárskej činnosti, ak spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Samotný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie
je právnym úkonom povinnej osoby, t. j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností podľa hmotného práva. Určenie neplatnosti takéhoto súhlasu preto neprichádza do úvahy (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011). Notárska zápisnica totiž nie je takým exekučným titulom, ktorý sám osebe oprávnenému zakladá hmotnoprávny dôvod pre prijatie vymáhaného plnenia, a preto ak oprávnený nemá hmotnoprávny nárok prijať vymáhané plnenie, je povinný ho z titulu bezdôvodného obohatenia povinnému vrátiť. V prípade, ak notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti, je vykonateľná bez ohľadu na to, či došlo v notárskej zápisnici súčasne k uznaniu záväzku. Uznanie záväzku nie je materiálnou (obsahovou)náležitosťou notárskej zápisnice, je to hmotnoprávny úkon, ktorý zakladá právne následky v podobe vyvrátiteľnej domnienky o trvaní dlhu v čase jeho uznania. Tieto právne následky uznania dlhu, spolu so skutočnosťou, že uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, nemajú význam z hľadiska posúdenia, či skutočne existuje hmotnoprávny nárok oprávneného na plnenie a jemu korešpondujúci hmotnoprávny záväzok povinného a či v exekučnom konaní oprávneným prijaté plnenie zakladá jeho bezdôvodné obohatenie na úkor povinného.
15. S poukazom na vyššie uvedené závery a právny názor, ktorý zaujal Najvyšší súd SR v uznesení z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 a na ktorý poukázali aj žalobcovia v odvolaní, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyhlásenia povinného o súhlase s exekúciou v notárskej zápisnici, nakoľko ich súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie je ako náležitosť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice takým právnym úkonom, ktorého neplatnosti by sa bolo možné domáhať a preto nemôže byť ani daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pričom existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutným predpokladom vecného prejednania určovacej žaloby súdom. Nejedná sa teda o nedostatok právomoci súdu v určovacích sporoch požadujúcich vyslovenie neplatnosti procesných úkonov, ako sa mylne domnievajú žalobcovia v podanom odvolaní. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či zamietol ich žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, alebo z dôvodu, že nemá právomoc preskúmať notársku zápisnicu ako procesnoprávny úkon k tomu odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia je zrejmé, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti vyhlásenia povinného o súhlase s exekúciou, ktorý vedie k zamietnutiu žaloby žalobcov v tejto časti.
16. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov vecne správne a odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im proti neúspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý im odvolací súd priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).