Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/81/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S.,

narodeného X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,

so sídlom v K., bývajúceho u matky, dieťa rodičov: Mgr. V. G., bývajúcej v K., zastúpenej

JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K. a Mgr. P. S., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr.

M. H., advokátom so sídlom v K., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a iné,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní otca proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 22. marca 2013 č.k. -309:

1/ zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca,

2/ zamietol návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov,

3/ zastavil konanie o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa

za obdobie od 21. novembra 2011 do 31. decembra 2012, 4/ zastavil konanie o zmene úpravy

styku s maloletým dieťaťom, 5/ schválil rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na maloleté

dieťa a o dlžnom výživnom za obdobie od 1. januára 2013 do 31. marca 2013 v znení

uvedenom vo výrokovej časti, 6/ rozhodol, že o náhrade trov štátu rozhodne súd osobitným

uznesením 7/ žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci sa otec maloletého dieťa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu

Košice II zo 14. júla 2006 sp. zn. , ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého

rozvedené a maloletý S. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

Zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca alebo

alternatívne do striedavej starostlivosti oboch rodičov odôvodnil súd tým, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že hoci obidvaja rodičia sú schopní sa o maloletého S. postarať

a maloletý má obidvoch rodičov rád, osobnostné a emočné vlastnosti sú stabilnejšie u matky.

Súd prihliadol aj na názor maloletého S., toho času vo veku blízkom 7 rokov, ktorý inklinuje

k matke, želá si s ňou byť aj v budúcnosti a s jej osobou spája aj silno nakoncentrovanú

predstavu odchodu a života v Amerike. Otca maloletý neodmieta, ale väzbu k otcovi

neprežíva ako prioritnú a sú isté náznaky zavrhovania otca, ktorého vníma ako prekážku

svojho odchodu do Ameriky. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu

a s prihliadnutím aj na názor maloletého dieťaťa, pretože záujem maloletého dieťaťa

je prvoradý, zamietol návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti.

Z dokazovania taktiež vyplýva, že rodičia navzájom vykazujú názorové a komunikačné

rozdiely, nie sú zosúladení vo výchovnom spolupôsobení a rodičia a ani dieťa nie sú toho

času na úspešnú realizáciu striedavej starostlivosti pripravení, v dôsledku čoho súd zamietol

aj návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Keďže v priebehu

súdneho konania došlo k vzájomnej dohode rodičov o zvýšení vyživovacej povinnosti otca

zo sumy 50 € na 70 € mesačne od 1. januára 2013 a táto dohoda rodičov o zvýšení výživného

a o dlžnom výživnom za obdobie od 1. januára 2013 do 31. marca 2013 je v záujme

a v prospech maloletého dieťaťa, súd rodičovskú dohodu podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine

schválil. Vzhľadom na uzavretú rodičovskú dohodu matka maloletého vzala späť svoj

vzájomný návrh o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a zmenu úpravy styku maloletého

s otcom, preto súd v príslušných častiach konanie podľa zastavil. Rozhodnutie

o náhrade trov konania medzi účastníkmi odôvodnil Nakoľko

v čase vyhlásenia rozsudku nebolo možné rozhodnúť o náhrade trov štátu, súd vyslovil, že

o náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu otca na zverenie

maloletého do osobnej starostlivosti otca a výroku o zamietnutí návrhu otca na zverenie

maloletého do striedavej starostlivosti rodičov podal otec maloletého dieťaťa odvolanie.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. septembra 2013 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil ( ).

Odvolací súd sa celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle

na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že v konaniach o starostlivosti

súdu o maloleté deti je ústredným záujmom a predovšetkým sa prihliada na záujem

maloletého dieťaťa na zdravom fyzickom a psychickom vývoji, pričom tento pojem - záujem

maloletého dieťa, nie je možné zamieňať s individuálnymi záujmami rodičov, alebo

s ich individuálnymi predstavami o starostlivosti o maloleté dieťa. V danej veci súd prvého

stupňa popri záveroch psychologických posudkov skúmajúcich predpoklady jednotlivých

rodičov, venoval v súlade s § 43 ods. 1 Zákona o rodine náležitú pozornosť názorom

maloletého dieťa, ktoré prejavilo záujem zotrvať v starostlivosti matky a jednoznačne

odmietlo striedavú starostlivosť. Odvolací súd taktiež poukázal na veľmi pozitívny vzťah

maloletého k súčasnému manželovi matky a počínajúce negatívne naladenie maloletého

k otcovi, ktorého si spája s dôvodom nerealizácie odchodu s matkou a jej terajším manželom

do USA, ktoré sa podľa záverov znalca Dr. B. môže s vysokou pravdepodobnosťou ešte

zvýrazniť a hrozí až nenávistné zavrhnutie otca, ak by sa odchod maloletého s matkou

nerealizoval. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, pretože

žiaden z účastníkov si náhradu trov neuplatnil ( v spojitosti s

).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého dieťaťa dovolanie, prípustnosť

ktorého vyvodzoval z a namietal, že v dôsledku nedostatočného,

zmätočného a nepresvedčivého odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a následného

rozhodnutia odvolacieho súdu bola mu odňatá možnosť konať pred súdom a porušené

ústavné právo na spravodlivý súdny proces. Súdne rozhodnutia označil za zmätočné,

rozporuplné a polemizoval s dôvodmi súdov uvedených v ich rozhodnutiach. Vytýkal súdu

prvého stupňa, že nesprávne v rozhodnutí stotožňuje najlepší záujem maloletého s jeho

výslovnou vôľou ovplyvnenou pôsobením matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti

a z toho dôvodu je odôvodnenie jeho rozhodnutia nezrozumiteľné a zmätočné. Nesúhlasil

s hodnotením vykonaného dokazovania, ktoré nerešpektuje základný záujem dieťaťa, ktorým

je byť v starostlivosti oboch rodičov. Súd sa v odôvodnení nezaoberal vplyvom manžela

matky na maloletého a ani skutočnosťou, že matka prejavila jednoznačný úmysel dieťa

odviesť zo svojho prirodzeného prostredia, v ktorom vyrastalo, nezohľadnil skutočnosť, že

otec maloletého za úmyslom riadnej starostlivosti pred podaním návrhu zabezpečil

v súčinnosti so svojou manželkou bývanie vhodné na výkon osobnej starostlivosti

o maloletého a je ochotný podniknúť všetky kroky za účelom naplnenia vzťahov maloletého

so všetkými rodinnými príslušníkmi. Odvolací súd neakceptoval odvolací dôvod uplatnený

v odvolaní v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p v súvislosti s nedostatočným a zmätočným

rozhodnutím súdu prvého stupňa a bez ďalšieho sa stotožnil s jeho odôvodnením. Z dôvodu,

že rozhodnutím súdov došlo k závažnému porušeniu práva dovolateľa v zmysle čl. 48 ods. 2

, žiadal zrušiť rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Matka maloletého vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné

odmietnuť. Súdy svoje rozhodnutia vychádzajúce z rozsiahleho dokazovania náležite

odôvodnili a dovolateľovi neodňali žiadne procesné práva. Návrhy otca správne právne

posúdili, keď na podklade znaleckých posudkov a po primeranom prihliadnutí k názorom

a postojom maloletého dieťa dospeli k záveru, že nie je v jeho záujme zmena v osobnej

starostlivosti a ani zavedenie striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal,

či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu upravuje v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Prípustnosť dovolania otca maloletého dieťaťa z až 3 nevyplýva,

pretože dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky žiadneho z rozsudkov uvedených

v tomto ustanovení.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je potrebné uviesť,

že ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný (viď napríklad uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998). Na druhej strane ale treba zdôrazniť, že prípustnosť

dovolania v zmysle nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej

z uvedených procesných vád; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ich procesným

postupom nebola otcovi maloletého odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Otec maloletého tvrdí, že odvolací súd mu odňal možnosť konať v zmysle § 237

písm. f/ tým, že prevzal všetky v jeho odvolaní vytýkané vady proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa, nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, vôbec sa nezaoberal jeho

odvolacími námietkami v súvislosti s nedostatočným a zmätočným odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu

predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať

sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky). Dovolací súd

z obsahu spisu nezistil, že by v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej

vade, ktorá by otcovi znemožnila realizáciu jeho procesných oprávnení.

Dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady

konania v zmysle (porovnaj R 111/1998), teda nie procesnej vady

v zmysle Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti ako dôvodu

zakladajúceho (iba) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (viď rozhodnutia sp. zn. , ,

, , , , ,

, , a ).

Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej

judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. Pre úplnosť – na doloženie pretrvávajúcej aktuálnosti

právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujatých v preskúmavanej veci –

dovolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2014

sp. zn. odmietol sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho súdu z 10. januára

2013 sp. zn. (založenému aj na závere, že nepreskúmateľnosť nezakladá

procesnú vadu v zmysle ) s tým, že „nezistil žiadne skutočnosti,

na základe ktorých by bolo možné toto rozhodnutie označiť za nezlučiteľné s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou ustanovenými princípmi súdneho rozhodovania“.

V súvislosti s predmetnou námietkou dovolateľa je potrebné uviesť, že odvolací súd

rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne ( ). Ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219

ods. 2 ). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (str. 5 ) vyplýva, že odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,

preto obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho rozhodnutia len na konštatovanie

správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Aplikáciou odvolací

súd vyjadruje nielen svoj záver, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje

za vecne správne, ale zároveň (i keď prípadne aj bez výslovného vyjadrenia) tiež záver, že

námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo

spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Postup odvolacieho súdu, ktorý je v súlade s uvedeným ustanovením, nevykazuje

znaky procesnej vady v zmysle

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že podľa názoru dovolateľa mu možnosť pred

súdom konať ( ) bola odňatá tiež tým, že súd prvého stupňa sa nezaoberal

písomnými dôkazmi, ktoré súdu predložil a nevykonal dokazovanie ich oboznámením, súdy

nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie a rozhodli bez toho, aby mali k dispozícii úplné

a správne skutkové zistenia.

K uvedenej argumentácii dovolací súd uvádza nasledovné:

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané,

je vždy vecou súdu ( ), a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, a ). Nevykonanie určitého dôkazu

(nevyhovenie návrhu účastníka, aby súd vykonal ten – ktorý dôkaz) môže mať za následok

neúplnosť skutkových zistení vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, nie však

procesnú vadu zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že

súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutkového stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu je prípustné (viď R 125/1999, R 6/2000). V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo

nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi

najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania (viď viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, a ).

Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, to ale samo o sebe nezakladá prípustnosť dovolania

(porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ).

Keďže prípustnosť dovolania otca maloletého dieťaťa nemožno vyvodiť z ustanovení

ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia

dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková