Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/137/2016

Identifikačné číslo spisu: 5713208397 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5713208397.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, proti žalovanému G., bývajúcemu v X. zastúpenému JUDr. Romanom Juríkom, PhD., advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, o zaplatenie 1.987,26 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. júna 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. januára 2015, č. k. -204 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.842,31 Eur spolu s príslušenstvom, vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti vo veci samej.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. júna 2015, sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.842,31 Eur s príslušenstvom potvrdil, v odvolaním nenapadnutej časti (pokiaľ bolo konanie zastavené) ponechal rozhodnutie nedotknuté. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s v spojení s Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

3. Rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej napadol žalovaný dovolaním, ktoré odôvodnil , že rozhodnutie trpí inou vadou, ktorá má za následok nesprávne právne rozhodnutie vo

veci, , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ako aj že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Dovolateľ obe rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dovolateľ je toho názoru, že odvolací súd sa nezaoberal otázkou dostatočného zistenia skutkového stavu veci, pretože ani neskúmal všeobecné obchodné podmienky, ktoré by v prípade množstva neprijateľných zmluvných podmienok mohli skutočne spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Inou vadou v konaní pred súdmi oboch inštancií, ktorá má za následok dôvodnosť podaného dovolania žalovaný vidí v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, arbitrárnosti a porušenia zásad dokazovania v civilnom konaní, pričom poukazuje na Doplnením dovolania žalovaný namietal, že konaním súdov bolo odopreté právo účastníka konania konať vo veci, čím došlo k vade konania v zmysle , ako aj, že neprihliadli ani na absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, čím namieta dôvody dovolania podľa a

4. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

5. Podľa prechodného ustanovenia , (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) vec preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

7. Dovolanie je potrebné považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , a ).

8. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadruje záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (, , , ).

9. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ). V súlade s tým aj odborná právnická literatúra konštatuje, že „narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných

prostriedkoch“.

10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. ).

11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, preto na odôvodnenie svojich záverov dovolací súd v zmysle stručne uvádza nasledovné. Vzhľadom na to, že dovolaním je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu a nejde o rozsudok, ktorý by mal znaky uvedené v ustanoveniach a účinného do 30. júna 2016, dovolanie žalovaného by bolo prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v až g/ uvedeného poriadku. Žalovaný namietal vady konania v zmysle , a

12. Dovolateľ v dovolaní namietal vadu v zmysle a Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a Z obsahu dovolania (a jeho doplnenia) je zrejmé, že dovolateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou, spôsobilosťou byť účastníkom konania a procesnou spôsobilosťou. Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka vecnej legitimácie účastníkov konania nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania ( ) a procesnú spôsobilosť (t. j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania - ). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá K vade takejto povahy v danom prípade nedošlo. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje žalobcu a žalovaného ( ); žalobcom je ten, kto podal žalobu, a to bez ohľadu na to, či je nositeľom hmotnoprávneho práva (t. j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna legitimácia). Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle a (t. j. právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony). Ak by aj prípadne žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaný (nebol by nositeľom práva), nespôsobovala by táto okolnosť nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Dovolací súd poznamenáva, že ani o uvedený prípad však v prejednávanej veci nejde. Z uvedených dôvodov konanie vadou podľa a netrpí.

13. Dovolateľ zastáva názor, v zmysle ktorého mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania (v zmysle ustanovenia mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ).

14. K dovolateľom namietanému nevykonaniu navrhovaných dôkazov dovolací súd uvádza, že uvedené nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ). Taktiež (prípadné)

nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle (porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ) ako aj (prípadná) nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , a ).

15. Pokiaľ je v dovolaní namietané, že rozhodnutia súdu obsahujú vadu nesprávneho výkladu a aplikácie zákonov, poukazuje týmto dovolateľ v podstate na nesprávne právne posúdenie veci ( ). Tu dovolací súd opätovne uvádza, že ani nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v alebo ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

16. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia ani z , nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie v dovolaní o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolaní podľa , a a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v , dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné ( ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.