Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Darinou Komárovou, 1. mája 2053, Snina, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. februára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenia svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 11. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím v časti potvrdil

a v časti zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktorého predmetom bolo posúdenie nároku

sťažovateľky na náhradu škody na zdraví.

3. Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza, kedy jej bolo napadnuté rozhodnutie doručené,

avšak z priložených príloh vyplýva, že 11. apríla 2014 sťažovateľka doručila Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorému bolo opakovane nevyhovené.

4. Sťažovateľka k sťažnosti nepripojila napadnuté rozhodnutie krajského súdu ani

splnomocnenie pre advokátku na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

5. Sťažovateľka žiadala ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených

práv a zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a priznal jej náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie v bode 1

označených práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu z 11. februára 2014.

9. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( ) (napr. , , ,

, ).

10. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

11. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutia

krajského súdu strane sťažovateľky (pozri bod 3), ako aj so zreteľom na deň doručenia

sťažnosti ústavnému súdu (5. decembra 2014), ústavný súd považoval za dostatočne

preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty

(obdobne napr. , , ). Keďže zmeškanie lehoty

na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú

oneskorene ( ).

12. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ani podanie podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania adresované generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) nezakladá podnecovateľovi (v danom prípade

sťažovateľke) právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom,

a preto takýto podnet nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za právny

prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa ,

ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že

lehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu začala plynúť

nadobudnutím jeho právoplatnosti (k tomu pozri bod 3).

13. Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola skutočnosť, že sťažovateľka –

kvalifikovane zastúpená advokátkou, ktorá aj koncipovala a podpísala samotnú sťažnosť –

k sťažnosti nepriložila, a to ani do času rozhodovania ústavného súdu, napadnuté

rozhodnutie krajského súdu ani splnomocnenie pre advokátku na svoje zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom. Uvedená skutočnosť je sama osebe (napr. ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ) ďalším dôvodom

na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015