Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 109/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2006

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ž., bytom B., prechodne bytom T., zastúpeného

advokátom JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l

Sťažnosť J. Ž. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2006

doručená sťažnosť J. Ž., bytom B., prechodne bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 03. 06. 1997 mi bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania

PZ v Trenčíne (ČVS:OUV-203-TN/97 Bk) vznesené obvinenie za pokus trestného činu

podvodu podľa ust. § 8 ods. 1 Tr. zák. k ust. § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase

spáchania skutku a za trestný čin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate

a úradnej uzávery podľa ust. § 176 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák účinného v čase spáchania

skutku. (...)

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, č. k.: zo dňa 05. 03. 2002, som

bol uznaný vinným z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej

pečate a úradnej uzávery podľa ust. §176 ods. 1 Tr. zák. a z pokusu trestného činu podvodu

podľa ust. § 8 ods. 1 Tr. zák. k ust. § 250 ods. 1 a 3 Tr. zák.

Okresný súd mi v zmysle ust. § 250 ods. 3 a § 35 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom jeho výkon podmienečne odložil a určil

v zmysle ust. § 59 ods. 1 Tr. zák. skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. (...)

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v môj neprospech

odvolanie Okresný prokurátor. Ja som voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu

opravný prostriedok nepodával.

Súd prvého stupňa, predmetný spisový materiál, odvolaciemu súdu predložil dňa

10. 05. 2002.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací v tejto trestnej veci, vytýčil prvý termín

konania verejného zasadnutia až na deň 12. 05. 2005, čo je od doručenia spisového

materiálu od Okresného súdu viac ako tri roky, čo považujem za prieťahy v predmetnom

trestnom konaní. Verejné zasadnutie, naplánované na tento deň, sa však napriek tomu

nekonalo z dôvodu, že som nemal vykázané doručenie predvolania, čo však opätovne

považujem za pochybenie zo strany odvolacieho súdu. (...)

Verejné zasadnutie v tejto trestnej veci sa napokon na Krajskom súde v Trenčíne

uskutočnilo až dňa 04. 01. 2006, no následne po jeho otvorení, zástupca Krajského

prokurátora v T., ako nadriadený prokurátor Okresného prokurátora, ktorý podal v tejto

veci odvolanie, toto odvolanie zobral späť, čo Krajský súd v zmysle ust. § 250 ods. 4 Tr.

por. zobral svojím uznesením na vedomie. (...)

S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že k uskutočneniu verejného zasadnutia

a zároveň k právoplatnému skončeniu tejto trestnej veci došlo až po takmer štyroch rokoch

(bez dvoch mesiacov) od rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Mám zato, že sa Krajský súd v Trenčíne svojím nekonaním dopustil zbytočných

prieťahov v tomto trestnom konaní, čo považujem za hrubé porušenie práva na spravodlivý

súdny proces. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že týmto nedbalým postupom

a nečinnosťou Krajského súdu v Trenčíne, boli porušené moje základné ľudské práva

a slobody a to právo na spravodlivý súdny proces, predovšetkým právo na konanie bez

zbytočných prieťahov, priznané mi SR, resp. právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, priznané mi čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd vyhláseným pod č. (...)

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nečinnosťou, resp. zdĺhavosťou konania

Krajského súdu v Trenčíne došlo ku zbytočným prieťahom, čím došlo k porušovaniu mojich

ústavných práv a to najmä právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, priznané mi SR, ako aj právo každého, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, čo garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, vyhlásený pod č. (...)

Aj s prihliadnutím na tieto okolnosti požadujem primerané finančné zadosťučinenie

(...).“

Sťažovateľ na základe týchto skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„(...) v trestnom konaní č.: u odsúdeného J. Ž. (...) odsúdeného

rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, č. k.: zo dňa 05. 03. 2002, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2006 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č. k.: zo dňa 04. 01. 2006, bolo porušené právo

odsúdeného na konanie bez zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, zaručené článkom

48 ods. 2 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

vyhláseného pod č.

Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Trenčíne, je povinná vyplatiť J. Ž.

finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Trenčíne, je povinná zaplatiť J. Ž.

trovy konania a právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru postupom krajského súdu ako

odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to

kogentné ustanovenie nedovoľuje (napr. ,

, , ).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, ).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že konanie pred krajským súdom

ako druhostupňovým súdom bolo právoplatne skončené 4. januára 2006 vydaním uznesenia

sp. zn. . Vydaním tohto rozhodnutia, proti ktorému zákon sťažnosť

nepripúšťa, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť aj rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 5. marca 2002.

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 13. marca 2006 (podaná na

poštovú prepravu 10. marca 2006). Od 4. januára 2006, kedy bola táto trestná vec

právoplatne skončená, bez akýchkoľvek pochybností uplynula sťažovateľovi lehota na

podanie sťažnosti skôr, než ju podal ústavnému súdu ( ).

Ústavný súd so zreteľom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že lehota

stanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom nebola zachovaná, a preto ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa mohol odmietnuť aj ako

zjavne neopodstatnenú, pretože podľa svojej judikatúry v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už krajským súdom nedochádzalo k namietanému porušeniu sťažovateľom

označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006