Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 586/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., vo veci namietaného porušenia

základného práva na ochranu vlastníctva podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 15. júna

2010 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1

a základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 15. júna 2010 (ďalej len „napadnutý rozsudok

krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 28. júna 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu“).

2. Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnej pozícii

žalovanej účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. v právnej veci určenia predmetu dedičstva. Súd

prvej inštancie rozsudkom určil, že do dedičstva po nebohej patria aj

nehnuteľnosti bližšie označené vo výroku rozsudku. Krajský súd napadnutým rozsudkom

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že do dedičstva po nebohej

patria aj nehnuteľnosti bližšie označené vo výroku rozsudku (de facto išlo

o potvrdzujúci rozsudok, pozn.). Krajský súd zároveň vyslovil prípustnosť dovolania proti

tomuto rozsudku. Najvyšší súd po predchádzajúcom zrušení jeho skoršieho rozsudku

o zamietnutí dovolania ústavným súdom () napadnutým rozsudkom opätovne

dovolanie zamietol pre nedôvodnosť podľa .

3. Porušenie označených práv (bod 1) vidí sťažovateľka v nesprávnom posúdení

otázky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním žalovanými a ich právnymi

predchodcami krajským súdom, ako aj najvyšším súdom. Sťažovateľka vytýka najvyššiemu

súdu skutočnosť, že sa nevysporiadal nielen s otázkou dobromyseľnej držby a vydržania, ale

aj s otázkou ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Podľa sťažovateľky si najvyšší súd

nesplnil svoju povinnosť uloženú mu nálezom ústavného súdu zo 16. júla 2015 vysporiadať

sa s jej dovolacími námietkami, čo zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených práv (bod 1) napadnutými rozsudkami krajského súdu a najvyššieho

súdu, tieto rozsudky zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a zaviazal krajský

súd a najvyšší súd každého v jednej polovici uhradiť sťažovateľke trovy konania.

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( ) (napr. , , ,

, ).

8. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť nemožno považovať za

časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti (napr. ), pričom

ústavný súd rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je

zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej

(), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani

nemožno odpustiť jej zmeškanie (, ). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je vigilantibus iuris, teda bdelým

patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane zachovania lehoty na podanie

sťažnosti pred ústavným súdom. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že sťažnosť

sťažovateľky bola podaná oneskorene, a preto ju ústavný súd uznesením odmietol (§ 25

ods. 2 .)

9. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie označených

práv (bod 1) napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým rozsudkom

najvyššieho súdu.

Ústavný súd lustráciou na okresnom súde zistil, že napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu z 28. júna 2017 nadobudol právoplatnosť 27. júla 2017.

Posledný deň 2-mesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti pripadol na

27. september 2017.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola na poštovú prepravu podaná 17. októbra 2017

(ústavnému súdu doručená 20. októbra 2017, pozn.), je zjavné, že bola podaná po uplynutí

lehoty dvoch mesiacov uvedenej v .

10. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku

najvyššieho súdu (pozri bod 9), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (pozri bod 9) ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. ,

, ). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2

).

11. Nad rámec ústavný súd na margo splnomocnenia, ktoré sťažovateľka predložila

spolu so sťažnosťou, iba stručne dodáva, že predloženie kvalifikovaného splnomocnenia je

zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z , v zmysle

ktorého sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí

výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd v zhode

so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu

splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom splnomocniteľom,

pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho

splnomocnená osoba zastupuje.

Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia

konštatuje, že hoci sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom

doručila aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,

predmetné splnomocnenie nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia

sťažovateľkou označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého rozsudku najvyššieho

súdu, čo zakladá dôvod pre odmietnutie sťažnosti v tejto časti aj pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí podľa .

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017