Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 435/2017
PDF · 158.61 KB
No categories available
III. ÚS 435/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Hanáčkovou, Záhradnícka 41,
Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 9 Cbi 16/2013 z 3. júla 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1 CoKR 95/2015 z 31. mája 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a ako podanú
oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca
2017 doručená sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) sp. zn. 9 Cbi 16/2013 z 3. júla 2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 CoKR 95/2015 z 31. mája 2016 (ďalej
spolu aj „namietané rozhodnutia“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol navrhovateľom (po tom, ako
okresný súd uznesením z 10. marca 2014 pripustil zámenu účastníkov na mieste pôvodného
navrhovateľa správcu konkurznej podstaty úpadcu – ,
) v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 9 Cbi 16/2013
o určenie, že „uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky“ uzatvorená 10. augusta
2009 je v časti „dohoda o zaplatení pohľadávky“ absolútne neplatná, a určenie, že uvedená
pohľadávka prihlásená do konkurzného konania sp. zn. 2 K/47/2016 je, čo sa týka rozsahu
prihlásenej sumy, vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku, právne odôvodnená.
Okresný súd namietaným rozsudkom sp. zn. 9 Cbi 16/2013 z 3. júla 2015 návrh
sťažovateľa zamietol. Ako sťažovateľ uvádza, „odôvodnenie rozsudku je síce vyhotovené
na skoro na 12 stranách, avšak vôbec sa nezaoberá v odôvodnení vážnymi právnymi
otázkami sťažovateľa“.
Krajský súd následne 31. mája 2016 namietaným rozsudkom sp. zn. 1 CoKR 5/2015
prvostupňový rozsudok potvrdil s tým, že odvolanie nie je dôvodné. Vo vzťahu k tomuto
rozhodnutiu sťažovateľ tvrdí, že „súd druhej inštancie sa však vo svojom rozsudku vôbec
nezaoberal a žiadnym spôsobom sa nevyjadril k právnym otázkam namietaným
navrhovateľom v odvolaní voči prvostupňovému súdu.“.
3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že „v preskúmavanej veci uplatnil svoje práva
riadne a včas. Jedinou obranou veriteľa v konkurznom konaní proti odporovateľnému
úkonu je incidenčná žaloba. Počas celého konania na prvostupňovom súde a v odvolaní
proti tomuto rozhodnutiu namietal, že v incidenčných sporoch nie je nutné preukazovať
naliehavý právny záujem. Krajský súd v Bratislave v spojení Okresný súd Bratislava I
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného Ústavou SR. a preto sťažovateľ má za to, že došlo
porušeniu jeho základného práva na prerokovanie predmetnej veci na súdnu ochranu
v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva v čl. 6 ods. 1 Dohovoru nakoľko, rozhodnutie súdu ako
orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníkov
konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(v zmysle § 157 ods. 22 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, ktorý má aktuálne tiež vyjadrenie v §220 CSP), pričom účastníkom konania
musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery
namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Právo účastníka a povinnosti súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z
potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého
rozhodnutia.“.
Zároveň sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že využil aj „inštitút obrátenia sa so svojím
podnetom na Generálnu prokuratúru na podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom avšak jeho podnetu opakovane nebolo vyhovené“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd do skončenia konania
na ústavnom súde rozhodol:
„Ústavný súd SR odkladá vykonateľnosť napádaného rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave 1 CoKR/95/2015 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. č. k.:
6Cbi/16/2013 (pozn. správne 9Cbi 16/2013) do skončenia konania na tunajšom súde.“
a zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa nálezom
takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 1 CoKR/95/2015 v spojitosti Okresného
súdu Bratislava I. č. k.: 6Cbi/16/2013 (pozn. správne 9Cbi 16/2013)porušil základné právo
, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Vracia vec Krajskému súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 1 CoKR/95/2015 na
ďalšie konanie.
3. priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2.000,- Euro (slovom dvetisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave
povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na č.ú.: IBAN: SK60
0900 0Ó00 0002 61628584.
4. priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 312,34,- eur (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú
je Krajský súd povinný vyplatiť na č. ú.: IBAN: SK60 0900 0000 0002 61628584 do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. “
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
10. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského
súdu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy. Ako okresný súd, tak ani krajský súd sa podľa
tvrdenia sťažovateľa nevyjadrili k právnym otázkam namietaným sťažovateľom, nesprávne
vyhodnotili potrebu preukazovať naliehavý právny záujem žalobcu v konaní a svoje
rozhodnutia nedostatočne odôvodnili.
11. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota
je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podobne aj I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,
12. Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných práv rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 9 Cbi 16/2013 z 3. júla 2015 v spojení s rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 1 CoKR 95/2015 z 31. mája 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. júla 2016.
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 1. marca 2017. Z týchto časových
údajov je teda celkom nesporné, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v značnom
časovom odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku
krajského súdu, teda oneskorene (obdobne napr. III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06,
13. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
14. Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza, z čoho pri počítaní plynutia lehoty na podanie
sťažnosti ústavnému súdu vychádza. Zo sťažnosti a z jej príloh však vyplýva, že
po doručení napadnutého rozsudku krajského súdu podal podnet na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“). Ak sťažovateľ počítal začatie
plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu od momentu, keď mu bolo doručené
oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení jeho podnetu, ústavný
súd takúto úvahu nemôže akceptovať. Ústavný súd v týchto prípadoch vychádza
z podstatného právneho rozdielu medzi dovolaním podaným stranou sporu a dovolaním,
ktoré môže podať generálny prokurátor. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na
vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho
dovolania (od 1. júla 2016 ide o dovolanie generálneho prokurátora vzhľadom na účinnosť
Civilného sporového poriadku) neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet
podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor
nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť a je na jeho voľnej úvahe rozhodnúť o tom,
či podá alebo nepodá dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že
oprávnenie na podanie dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná
ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05,
15. Vzhľadom na to, že podanie dovolania generálneho prokurátora je jeho
výhradným právom, a teda nie je pre stranu súdneho konania právne nárokovateľným
opravným prostriedkom, a teda ani iným účinným prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ
mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ využil podnet na podanie dovolania generálneho
prokurátora, neprichádza do úvahy.
16. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (bod 11) a sťažovateľovi táto lehota
do dňa podania jeho sťažnosti zjavne uplynula, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej oneskoreného podania.
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľa uplatnených v nej už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2017