Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 435/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Hanáčkovou, Záhradnícka 41,

Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. z 3. júla 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 31. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca

2017 doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 3. júla 2015 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. mája 2016 (ďalej

spolu aj „namietané rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol navrhovateľom (po tom, ako

okresný súd uznesením z 10. marca 2014 pripustil zámenu účastníkov na mieste pôvodného

navrhovateľa správcu konkurznej podstaty úpadcu – ,

) v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

o určenie, že „uznanie záväzku a dohoda o zaplatení pohľadávky“ uzatvorená 10. augusta

2009 je v časti „dohoda o zaplatení pohľadávky“ absolútne neplatná, a určenie, že uvedená

pohľadávka prihlásená do konkurzného konania sp. zn. je, čo sa týka rozsahu

prihlásenej sumy, vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku, právne odôvodnená.

Okresný súd namietaným rozsudkom sp. zn. z 3. júla 2015 návrh

sťažovateľa zamietol. Ako sťažovateľ uvádza, „odôvodnenie rozsudku je síce vyhotovené

na skoro na 12 stranách, avšak vôbec sa nezaoberá v odôvodnení vážnymi právnymi

otázkami sťažovateľa“.

Krajský súd následne 31. mája 2016 namietaným rozsudkom sp. zn.

prvostupňový rozsudok potvrdil s tým, že odvolanie nie je dôvodné. Vo vzťahu k tomuto

rozhodnutiu sťažovateľ tvrdí, že „súd druhej inštancie sa však vo svojom rozsudku vôbec

nezaoberal a žiadnym spôsobom sa nevyjadril k právnym otázkam namietaným

navrhovateľom v odvolaní voči prvostupňovému súdu.“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že „v preskúmavanej veci uplatnil svoje práva

riadne a včas. Jedinou obranou veriteľa v konkurznom konaní proti odporovateľnému

úkonu je incidenčná žaloba. Počas celého konania na prvostupňovom súde a v odvolaní

proti tomuto rozhodnutiu namietal, že v incidenčných sporoch nie je nutné preukazovať

naliehavý právny záujem. Krajský súd v Bratislave v spojení Okresný súd Bratislava I

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného SR. a preto sťažovateľ má za to, že došlo

porušeniu jeho základného práva na prerokovanie predmetnej veci na súdnu ochranu

v a práva v Dohovoru nakoľko, rozhodnutie súdu ako

orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníkov

konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(v zmysle účinného v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie, ktorý má aktuálne tiež vyjadrenie v ), pričom účastníkom konania

musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery

namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosti súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z

potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

rozhodnutia.“.

Zároveň sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že využil aj „inštitút obrátenia sa so svojím

podnetom na Generálnu prokuratúru na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom avšak jeho podnetu opakovane nebolo vyhovené“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd do skončenia konania

na ústavnom súde rozhodol:

„Ústavný súd SR odkladá vykonateľnosť napádaného rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. č. k.:

(pozn. správne ) do skončenia konania na tunajšom súde.“

a zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa nálezom

takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. v spojitosti Okresného

súdu Bratislava I. č. k.: (pozn. správne 9Cbi 16/2013)porušil základné právo

, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Vracia vec Krajskému súdu v Bratislave v konaní sp. zn. na

ďalšie konanie.

3. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2.000,- Euro (slovom dvetisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na č.ú.: IBAN: SK60

0900 0Ó00 0002 61628584.

4. priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 312,34,- eur (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú

je Krajský súd povinný vyplatiť na č. ú.: IBAN: 61628584 do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. “

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

10. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského

súdu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy. Ako okresný súd, tak ani krajský súd sa podľa

tvrdenia sťažovateľa nevyjadrili k právnym otázkam namietaným sťažovateľom, nesprávne

vyhodnotili potrebu preukazovať naliehavý právny záujem žalobcu v konaní a svoje

rozhodnutia nedostatočne odôvodnili.

11. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota

je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( , podobne aj , , ,

, ).

12. Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných práv rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 3. júla 2015 v spojení s rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 31. mája 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. júla 2016.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 1. marca 2017. Z týchto časových

údajov je teda celkom nesporné, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v značnom

časovom odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti rozsudku

krajského súdu, teda oneskorene (obdobne napr. , ,

).

13. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

14. Sťažovateľ v sťažnosti neuvádza, z čoho pri počítaní plynutia lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu vychádza. Zo sťažnosti a z jej príloh však vyplýva, že

po doručení napadnutého rozsudku krajského súdu podal podnet na Generálnu prokuratúru

Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“). Ak sťažovateľ počítal začatie

plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu od momentu, keď mu bolo doručené

oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení jeho podnetu, ústavný

súd takúto úvahu nemôže akceptovať. Ústavný súd v týchto prípadoch vychádza

z podstatného právneho rozdielu medzi dovolaním podaným stranou sporu a dovolaním,

ktoré môže podať generálny prokurátor. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na

vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho

dovolania (od 1. júla 2016 ide o dovolanie generálneho prokurátora vzhľadom na účinnosť

) neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet

podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor

nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť a je na jeho voľnej úvahe rozhodnúť o tom,

či podá alebo nepodá dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že

oprávnenie na podanie dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (, , , ,

).

15. Vzhľadom na to, že podanie dovolania generálneho prokurátora je jeho

výhradným právom, a teda nie je pre stranu súdneho konania právne nárokovateľným

opravným prostriedkom, a teda ani iným účinným prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ

mohol domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (v zmysle

), zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti z dôvodu, že sťažovateľ využil podnet na podanie dovolania generálneho

prokurátora, neprichádza do úvahy.

16. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (bod 11) a sťažovateľovi táto lehota

do dňa podania jeho sťažnosti zjavne uplynula, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa

z dôvodu jej oneskoreného podania.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v nej už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2017