Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 344/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc., bytom N. Z., ktorou

namieta porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepodaním mimoriadneho

dovolania, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2004

doručená sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) nepodaním mimoriadneho dovolania proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 15. marca 2004 podal generálnemu prokurátorovi

podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn.

zo 17. septembra 2003. Sťažovateľovi bolo 30. apríla 2004 doručené

stanovisko Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. Kc 2020/01-14 (správne Kc 2020/04-14,

pozn.) z 27. apríla 2004, ktorým bolo sťažovateľovi oznámené, že nie sú splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania, a preto bol podnet na jeho podanie

odložený.

Podľa názoru sťažovateľa boli dôvody na podanie mimoriadneho dovolania, pretože

v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. došlo k vadám, ktoré

mali za následok porušenie zákona, a preto bol generálny prokurátor povinný podať

mimoriadne dovolanie.

Preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že „Nepodaním mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo dňa 17. 9. 2003, č. k. -94 (-94) na základe podnetu

sťažovateľa zn. 04/Pc/O/01-1 zo dňa 15. 3. 2004 a odložením podnetu sťažovateľa

z dôvodov uvedených v liste Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 27. 4. 2004, číslo konania

Kc 2020/01-14 (správne Kc 2020/04-14, pozn.), bolo porušené právo sťažovateľa na

spravodlivú súdnu ochranu podľa a/alebo právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“.

Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na

jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne

skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Sťažovateľ namieta, že postupom generálneho prokurátora došlo k porušeniu jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie vidí v rozhodnutí

generálneho prokurátora, ktorým nevyhovel jeho podnetu a nepodal mimoriadne dovolanie

proti rozsudku krajského súdu sp. zn. .

Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. . Z týchto ustanovení je nad všetky

pochybnosti zrejmé, že ide o mimoriadny opravný prostriedok ako procesný inštitút,

využitie ktorého patrí generálnemu prokurátorovi. Nejde teda o základné právo sťažovateľa,

ktoré by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie , resp. o právo podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd stabilne judikoval, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu

na podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor

nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Ústavný súd vyslovil, že oprávnenie

na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ochrana

(, ). Z tohto dôvodu generálny prokurátor nemôže odložením

takéhoto podania, t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv

sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú. Zároveň

bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ústavný súd

odmietol sťažnosť v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004