Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 102 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (107)IV. ÚS 344/04
PDF · 125.82 KB
No categories available
IV. ÚS 344/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2004
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc., bytom N. Z., ktorou
namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepodaním mimoriadneho
dovolania, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2004
doručená sťažnosť Ing. Mikuláša Práznovszkého, CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom generálneho prokurátora Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) nepodaním mimoriadneho dovolania proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 15. marca 2004 podal generálnemu prokurátorovi
podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn.
15 Cob 101/2003 zo 17. septembra 2003. Sťažovateľovi bolo 30. apríla 2004 doručené
stanovisko Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. Kc 2020/01-14 (správne Kc 2020/04-14,
pozn.) z 27. apríla 2004, ktorým bolo sťažovateľovi oznámené, že nie sú splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania, a preto bol podnet na jeho podanie
odložený.
Podľa názoru sťažovateľa boli dôvody na podanie mimoriadneho dovolania, pretože
v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 15 Cob 101/2003 došlo k vadám, ktoré
mali za následok porušenie zákona, a preto bol generálny prokurátor povinný podať
mimoriadne dovolanie.
Preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že „Nepodaním mimoriadneho
dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo dňa 17. 9. 2003, č. k. 15 Cb 245-94 (15 Cob 101/2003-94) na základe podnetu
sťažovateľa zn. 04/Pc/O/01-1 zo dňa 15. 3. 2004 a odložením podnetu sťažovateľa
z dôvodov uvedených v liste Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 27. 4. 2004, číslo konania
Kc 2020/01-14 (správne Kc 2020/04-14, pozn.), bolo porušené právo sťažovateľa na
spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a/alebo právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd“.
Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
vo výške 100 000 Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti
sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na
jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne
skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).
Sťažovateľ namieta, že postupom generálneho prokurátora došlo k porušeniu jeho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie vidí v rozhodnutí
generálneho prokurátora, ktorým nevyhovel jeho podnetu a nepodal mimoriadne dovolanie
proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 15 Cob 101/2003.
Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach
§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je nad všetky
pochybnosti zrejmé, že ide o mimoriadny opravný prostriedok ako procesný inštitút,
využitie ktorého patrí generálnemu prokurátorovi. Nejde teda o základné právo sťažovateľa,
ktoré by bolo možné zahrnúť pod ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. o právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd stabilne judikoval, že na akceptovanie, resp. vyhovenie podnetu
na podanie návrhu na podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. osobe,
ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny prokurátor
nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Ústavný súd vyslovil, že oprávnenie
na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ochrana
(I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03). Z tohto dôvodu generálny prokurátor nemôže odložením
takéhoto podania, t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv
sťažovateľa.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Zároveň
bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže ústavný súd
odmietol sťažnosť v celom rozsahu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2004