Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 440/2018
PDF · 193.22 KB
No categories available
IV. ÚS 440/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Veselou,
Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018,
ktorým bol odložený podnet na podanie dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 417/2016
z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 16 C 185/2015 z 23. júna 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2018
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k.
VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018, ktorým bol odložený podnet na podanie dovolania
Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 417/2016
z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 16 C 185/2015 z 23. júna 2016.
2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu
o náhradu škody vo výške 160 000 € s prísl. proti Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, Bratislava,
a to z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.). Sťažovateľ odvodzoval svoj nárok na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z nesprávneho úradného postupu
Inšpektorátu práce Banská Bystrica (ďalej len „inšpektorát práce“) v súvislosti s vybavením
jeho podnetu na prešetrenie nevyplatenia mzdy za obdobie od 1. mája 2010
do 1. apríla 2011 a odstupného jeho bývalým zamestnávateľom obchodnou spoločnosťou
z 9. apríla 2011, ktorý inšpektorátu práce doručil 28. apríla 2014.
Okresný súd sťažovateľov žalobný návrh svojím rozsudkom sp. zn. 16 C 185/2015
z 23. júna 2016 v celom rozsahu zamietol. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa svojím
rozsudkom sp. zn. 8 Co 417/2016 z 19. decembra 2017 rozsudok okresného súdu
sp. zn. 16 C 185/2015 z 23. júna 2016 potvrdil ako vecne správny. V ďalšom podal
sťažovateľ na generálnej prokuratúre podnet na podanie dovolania podľa § 458 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“). Generálna prokuratúra sťažovateľovi nevyhovela, o čom ho
písomne upovedomila svojím listom č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018. Následne
podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.
3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ skonštatoval, že „... Generálna
prokuratúra SR porušila jeho ústavné práva tým, že nepodala dovolanie, nesprávne
vyhodnotila podmienky prípustnosti podania dovolania, a z toho dôvodu nesprávne
rozhodla, keď odložila podnet sťažovateľov ako nedôvodný.“. Z názorovej preferencie
sťažovateľa je čitateľná úvaha, podľa ktorej „... dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 19.12.2017, č.k. 8Co/417/2016-141 bolo prípustné podľa ustanovenia
§ 458 ods. 2 C.s.p. Tým, že generálna prokuratúra odložila podnet na podanie dovolania
ako nedôvodný, odoprela sťažovateľovi prístup k dovolaciemu súdu, ktorý sa mal
vysporiadať so všetkými jeho námietkami týkajúcimi sa nezákonného a protiústavného
rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.“. Sťažovateľ dospieva
k záveru o porušení ním označených práv úvahou, podľa ktorej „... generálna prokuratúra
nesprávne interpretovala a aplikovala ustanovenie § 458 ods. 2 C.s.p. o prípustnosti
dovolania v predmetnej právnej veci.“. V dôsledku tohto postupu „... došlo k odloženiu
podnetu na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu napriek tomu, že podľa
sťažovateľa označené rozhodnutia porušujú jeho právo na spravodlivý proces a trpia
takými vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych
záveroch, ktoré sú svojvoľné a neudržateľné a postupom a rozhodnutím generálnej
prokuratúry mu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred dovolacím súdom.“.
4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením Generálnej
prokuratúry SR o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 20.042018, VI/1 Pz 42/18/1000-6 proti
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. 16C/185/2015 zo dňa 23.06.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 8Co/417/2016 zo dňa 19.12.2017 porušené
bolo.
2. Právny akt Generálnej prokuratúry SR. sp.zn. VI/1 Pz 42/8/1000-6 zo dňa
20.04.2018, ktorým bol bez prijatia opatrenia odložený podnet žiadateľa na podanie
dovolania generálneho prokurátora proti rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.
č.k. 16C/185/2015 zo dňa 23.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
č.k. 8Co/417/2016 zo dňa 19.12.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre SR
na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 2.000,- €, ktoré je Generálna prokuratúra
SR povinná zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania
v sume 1.522,20 €...“
II.
5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
6. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7.2 Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00,
9. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6
z 20. apríla 2018 v podstatnom vyplýva:
„V konaní pred okresným súdom bola preukázaná existencia nesprávneho úradného
postupu, avšak súčasne bolo poukázané na zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a to nielen existencia nesprávneho úradného postupu, ale
aj vznik škody ako majetkovej a nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná
súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V danom prípade neboli splnené
ďalšie dva zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a to vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá Vám mala vzniknúť
v súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom, t. j. neinformovaním Vás o výsledku
prešetrenia podnetu v zákonom stanovenej lehote. Vami uplatnená majetková ujma
predstavujúca Vami vyčíslenú minimálnu mzdu Vám vznikla nevyplatením tejto mzdy Vašim
zamestnávateľom a nie nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce Banská
Bystrica. Samotným nedodržaním zákonom stanovenej lehoty Inšpektorátom práce Banská
Bystrica neboli žiadnym spôsobom dotknuté Vaše prípadné mzdové nároky vyplývajúce
z Vášho pracovnoprávneho vzťahu s Vašim bývalým zamestnávateľom a toto pochybenie ani
nemalo vplyv na výsledok inšpekcie práce.
Rovnako ste v konaní pred okresným súdom nepreukázali splnenie zákonom
stanovených podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma
predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, a to vznik tejto nemajetkovej
ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto ujmy.
Vy ste v konaní nepreukázali existenciu ani rozsah konkrétnych nepriaznivých následkov,
ktoré Vám mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce
Banská Bystrica. Vašu zlú finančnú situáciu a nemožnosť nájsť si zamestnanie nemožno
považovať za následok nesprávneho úradného postupom Inšpektorátu práce Banská
Bystrica, keďže s týmto nesprávnym úradným postupom priamo nesúvisia.
Pokiaľ ide o nevykonanie Vami navrhnutého dôkazu okresným súdom výsluchom
, ktoré posúdil okresný súd ako nadbytočné, s týmto záverom okresného
súdu súhlasím, nakoľko existencia nesprávneho úradného postupu Inšpektorátu práce
Banská Bystrica , na preukázanie ktorého mal byť svedok vypočutý, nebola sporná.“
10. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
11. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (obdobne aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je teda právo účastníka konania na také
odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).
12.1 Pri posúdení obsahu upovedomenia generálnej prokuratúry č. k.
VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018, ktorým bol odložený podnet na podanie dovolania
generálneho prokurátora proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 Co 417/2016
z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 C 185/2015
z 23. júna 2016, ústavný súd v prvom rade poukazuje na podstatný právny rozdiel medzi
dovolaním podaným stranou sporu a dovolaním, ktoré môže podať generálny prokurátor.
12.2 Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu
fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania
(od 1. júla 2016 ide o dovolanie generálneho prokurátora vzhľadom na účinnosť Civilného
sporového poriadku) neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.
12.3 Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana
(I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07, I. ÚS 147/2010,
II. ÚS 1/2014, z ostatnej judikatúry napr. III. ÚS 225/2017). Keďže platná zákonná úprava
nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora, generálny prokurátor nemôže
odložením takéhoto podania (t. j. jeho neakceptovaním) spôsobiť porušenie základných práv
sťažovateľa.
13.1 V ďalšom ústavný súd konštatuje, že z písomného upovedomenia generálnej
prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018 vyplýva, že sa podnetom
sťažovateľa zaoberala, pričom vo svojich právnych záveroch vychádzala z účelu a podstaty
podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. a zhodne aj s právnym názorom
vyplývajúcim z rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 Co 417/2016 z 19. decembra 2017
v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. 16 C 185/2015 z 23. júna 2016 správne
poukázala na splnenie troch predpokladov k materiálnemu naplneniu podmienok
potrebných na priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorých
bol v sťažovateľovom prípade splnený len jeden, a to preukázanie nesprávneho úradného
postupu.
13.2 Navyše sťažovateľ sa v písomných dôvodoch ním podanej sťažnosti ani len
nepokúsil predostrieť argumenty (okrem len vo všeobecnej rovine deklarovanej
nespokojnosti s právnym posúdením merita jeho právnej veci), ktoré by podporili ním
požadovaný záver o arbitrárnosti právnych záverov vyplývajúcich z písomného
upovedomenia generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018,
prípadne aj z predmetných rozhodnutí všeobecných súdov.
13.3. Naostatok, aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) nesúhlas s právnym posúdením prípadu odvolacím súdom nie je sám osebe
mimoriadnou okolnosťou odôvodňujúcou zrušenie právoplatného rozhodnutia (rozsudok
ESĽP Kot proti Rusku z 18. 1. 2007, bod 39).
13.4 Ústavný súd teda konštatuje, že generálna prokuratúra konala v posudzovanej
veci v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci
interpretovala a aplikovala v súlade s ich obsahom a účelom, jej úvahy sú legitímne, právne
akceptovateľné a ústavne konformné.
14. Nad rámec uvedeného ústavný poukazuje aj na obsah sťažovateľom podanej
sťažnosti, z ktorej vyplýva, že podľa jeho právneho názoru dovolanie podľa § 421 ods. 1
Civilného sporového poriadku nebolo prípustné, a preto sa proti rozsudku krajského súdu
sp. zn. 8 Co 417/2016 z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 16 C 185/2015 z 23. júna 2016 bránil podaním podnetu na podanie dovolania
generálnym prokurátorom podľa § 458 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
15. V konfrontácii s uvedeným právnym názorom sťažovateľa ústavný súd v prvom
rade odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej mimoriadne opravné
prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné
právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich vyčerpanie teda nie je
podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti (II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07, IV. ÚS 277/08,
III. ÚS 214/2010, rovnako tak rozsudok ESĽP Hučko proti Slovenskej republike
z 23. 4. 2014).
16. S poukazom na už uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že
nevyužitie práva generálneho prokurátora podať v právnej veci sťažovateľa mimoriadne
dovolanie odložením jeho podnetu (o čom bol sťažovateľ písomne upovedomený listom
generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018) nie je v priamej
príčinnej súvislosti so žiadnym ústavou garantovaným právom, a preto namietaným
postupom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
17. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2018