Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 440/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Veselou,

Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018,

ktorým bol odložený podnet na podanie dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 23. júna 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k.

VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018, ktorým bol odložený podnet na podanie dovolania

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 23. júna 2016.

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu

o náhradu škody vo výške 160 000 € s prísl. proti Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, Bratislava,

a to z titulu náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „). Sťažovateľ odvodzoval svoj nárok na

náhradu škody podľa z nesprávneho úradného postupu

Inšpektorátu práce Banská Bystrica (ďalej len „inšpektorát práce“) v súvislosti s vybavením

jeho podnetu na prešetrenie nevyplatenia mzdy za obdobie od 1. mája 2010

do 1. apríla 2011 a odstupného jeho bývalým zamestnávateľom obchodnou spoločnosťou

z 9. apríla 2011, ktorý inšpektorátu práce doručil 28. apríla 2014.

Okresný súd sťažovateľov žalobný návrh svojím rozsudkom sp. zn.

z 23. júna 2016 v celom rozsahu zamietol. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa svojím

rozsudkom sp. zn. z 19. decembra 2017 rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 23. júna 2016 potvrdil ako vecne správny. V ďalšom podal

sťažovateľ na generálnej prokuratúre podnet na podanie dovolania podľa § 458 a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Generálna prokuratúra sťažovateľovi nevyhovela, o čom ho

písomne upovedomila svojím listom č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018. Následne

podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ skonštatoval, že „... Generálna

prokuratúra SR porušila jeho ústavné práva tým, že nepodala dovolanie, nesprávne

vyhodnotila podmienky prípustnosti podania dovolania, a z toho dôvodu nesprávne

rozhodla, keď odložila podnet sťažovateľov ako nedôvodný.“. Z názorovej preferencie

sťažovateľa je čitateľná úvaha, podľa ktorej „... dovolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 19.12.2017, č.k. -141 bolo prípustné podľa ustanovenia

Tým, že generálna prokuratúra odložila podnet na podanie dovolania

ako nedôvodný, odoprela sťažovateľovi prístup k dovolaciemu súdu, ktorý sa mal

vysporiadať so všetkými jeho námietkami týkajúcimi sa nezákonného a protiústavného

rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.“. Sťažovateľ dospieva

k záveru o porušení ním označených práv úvahou, podľa ktorej „... generálna prokuratúra

nesprávne interpretovala a aplikovala ustanovenie o prípustnosti

dovolania v predmetnej právnej veci.“. V dôsledku tohto postupu „... došlo k odloženiu

podnetu na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu napriek tomu, že podľa

sťažovateľa označené rozhodnutia porušujú jeho právo na spravodlivý proces a trpia

takými vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych

záveroch, ktoré sú svojvoľné a neudržateľné a postupom a rozhodnutím generálnej

prokuratúry mu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred dovolacím súdom.“.

4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením Generálnej

prokuratúry SR o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 20.042018, VI/1 Pz 42/18/1000-6 proti

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. zo dňa 23.06.2016 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. zo dňa 19.12.2017 porušené

bolo.

2. Právny akt Generálnej prokuratúry SR. sp.zn. VI/1 Pz 42/8/1000-6 zo dňa

20.04.2018, ktorým bol bez prijatia opatrenia odložený podnet žiadateľa na podanie

dovolania generálneho prokurátora proti rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.

č.k. zo dňa 23.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava

č.k. zo dňa 19.12.2017 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre SR

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 2.000,- €, ktoré je Generálna prokuratúra

SR povinná zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť sťažovateľom trovy konania

v sume 1.522,20 €...“

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.1 Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7.2 Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

9. Z písomného upovedomenia generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6

z 20. apríla 2018 v podstatnom vyplýva:

„V konaní pred okresným súdom bola preukázaná existencia nesprávneho úradného

postupu, avšak súčasne bolo poukázané na zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu

v zmysle , a to nielen existencia nesprávneho úradného postupu, ale

aj vznik škody ako majetkovej a nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná

súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V danom prípade neboli splnené

ďalšie dva zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, a to vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá Vám mala vzniknúť

v súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom, t. j. neinformovaním Vás o výsledku

prešetrenia podnetu v zákonom stanovenej lehote. Vami uplatnená majetková ujma

predstavujúca Vami vyčíslenú minimálnu mzdu Vám vznikla nevyplatením tejto mzdy Vašim

zamestnávateľom a nie nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce Banská

Bystrica. Samotným nedodržaním zákonom stanovenej lehoty Inšpektorátom práce Banská

Bystrica neboli žiadnym spôsobom dotknuté Vaše prípadné mzdové nároky vyplývajúce

z Vášho pracovnoprávneho vzťahu s Vašim bývalým zamestnávateľom a toto pochybenie ani

nemalo vplyv na výsledok inšpekcie práce.

Rovnako ste v konaní pred okresným súdom nepreukázali splnenie zákonom

stanovených podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma

predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, a to vznik tejto nemajetkovej

ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto ujmy.

Vy ste v konaní nepreukázali existenciu ani rozsah konkrétnych nepriaznivých následkov,

ktoré Vám mali vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce

Banská Bystrica. Vašu zlú finančnú situáciu a nemožnosť nájsť si zamestnanie nemožno

považovať za následok nesprávneho úradného postupom Inšpektorátu práce Banská

Bystrica, keďže s týmto nesprávnym úradným postupom priamo nesúvisia.

Pokiaľ ide o nevykonanie Vami navrhnutého dôkazu okresným súdom výsluchom

, ktoré posúdil okresný súd ako nadbytočné, s týmto záverom okresného

súdu súhlasím, nakoľko existencia nesprávneho úradného postupu Inšpektorátu práce

Banská Bystrica , na preukázanie ktorého mal byť svedok vypočutý, nebola sporná.“

10. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, , ).

11. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(obdobne aj podľa dohovoru) je teda právo účastníka konania na také

odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany (,

, , , a iné).

12.1 Pri posúdení obsahu upovedomenia generálnej prokuratúry č. k.

VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018, ktorým bol odložený podnet na podanie dovolania

generálneho prokurátora proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 23. júna 2016, ústavný súd v prvom rade poukazuje na podstatný právny rozdiel medzi

dovolaním podaným stranou sporu a dovolaním, ktoré môže podať generálny prokurátor.

12.2 Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu

fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania

(od 1. júla 2016 ide o dovolanie generálneho prokurátora vzhľadom na účinnosť Civilného

sporového poriadku) neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

12.3 Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(, , , , , ,

, z ostatnej judikatúry napr. ). Keďže platná zákonná úprava

nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora, generálny prokurátor nemôže

odložením takéhoto podania (t. j. jeho neakceptovaním) spôsobiť porušenie základných práv

sťažovateľa.

13.1 V ďalšom ústavný súd konštatuje, že z písomného upovedomenia generálnej

prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018 vyplýva, že sa podnetom

sťažovateľa zaoberala, pričom vo svojich právnych záveroch vychádzala z účelu a podstaty

podmienok vyplývajúcich zo a zhodne aj s právnym názorom

vyplývajúcim z rozsudku krajského súdu sp. zn. z 19. decembra 2017

v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 23. júna 2016 správne

poukázala na splnenie troch predpokladov k materiálnemu naplneniu podmienok

potrebných na priznanie nároku na náhradu škody podľa , z ktorých

bol v sťažovateľovom prípade splnený len jeden, a to preukázanie nesprávneho úradného

postupu.

13.2 Navyše sťažovateľ sa v písomných dôvodoch ním podanej sťažnosti ani len

nepokúsil predostrieť argumenty (okrem len vo všeobecnej rovine deklarovanej

nespokojnosti s právnym posúdením merita jeho právnej veci), ktoré by podporili ním

požadovaný záver o arbitrárnosti právnych záverov vyplývajúcich z písomného

upovedomenia generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018,

prípadne aj z predmetných rozhodnutí všeobecných súdov.

13.3. Naostatok, aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) nesúhlas s právnym posúdením prípadu odvolacím súdom nie je sám osebe

mimoriadnou okolnosťou odôvodňujúcou zrušenie právoplatného rozhodnutia (rozsudok

ESĽP Kot proti Rusku z 18. 1. 2007, bod 39).

13.4 Ústavný súd teda konštatuje, že generálna prokuratúra konala v posudzovanej

veci v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

interpretovala a aplikovala v súlade s ich obsahom a účelom, jej úvahy sú legitímne, právne

akceptovateľné a ústavne konformné.

14. Nad rámec uvedeného ústavný poukazuje aj na obsah sťažovateľom podanej

sťažnosti, z ktorej vyplýva, že podľa jeho právneho názoru dovolanie podľa § 421 ods. 1

nebolo prípustné, a preto sa proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 19. decembra 2017 v spojení s rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 23. júna 2016 bránil podaním podnetu na podanie dovolania

generálnym prokurátorom podľa .

15. V konfrontácii s uvedeným právnym názorom sťažovateľa ústavný súd v prvom

rade odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné

právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich vyčerpanie teda nie je

podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti (, , ,

, rovnako tak rozsudok ESĽP Hučko proti Slovenskej republike

z 23. 4. 2014).

16. S poukazom na už uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že

nevyužitie práva generálneho prokurátora podať v právnej veci sťažovateľa mimoriadne

dovolanie odložením jeho podnetu (o čom bol sťažovateľ písomne upovedomený listom

generálnej prokuratúry č. k. VI/1 Pz 42/18/1000-6 z 20. apríla 2018) nie je v priamej

príčinnej súvislosti so žiadnym garantovaným právom, a preto namietaným

postupom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného

základného práva podľa a ani k porušeniu práva podľa

dohovoru. Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

17. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2018