Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 1/2014
PDF · 219.24 KB
No categories available
II. ÚS 1/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť V. M., zastúpeného advokátkou
JUDr. Zuzanou Tomášovou, Advokátska kancelária, Železničná 90/12, Považská Bystrica,
vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Er 762/2008 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní
vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. M. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013
doručená sťažnosť V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Er 762/2008 a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len
„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013. Sťažnosť bola podaná
na poštovú prepravu 7. augusta 2013.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postavení
povinného účastníkom namietaného exekučného konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 11 Er 762/2008 pre vymoženie pohľadávky R. M. (ďalej len „oprávnený“) v sume
16 596,96 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Sťažovateľovi bolo 7. novembra 2008
doručené upovedomenie o začatí exekúcie č. k. EX 40/2008-8 vydané súdnou exekútorkou
JUDr. Andreou Krasňanovou, v ktorom vyčíslila predbežné trovy exekúcie v sume
51 250 Sk, trovy právneho zastúpenia v sume 11 863,50 Sk a trovy oprávneného v sume
500 Sk. Sťažovateľ podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, ako aj námietky proti
trovám exekúcie, v ktorých namietal, že vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom uhradil
26. augusta 2008 na základe dohody uzatvorenej s oprávneným, a preto právo priznané
exekučným titulom zaniklo. Okresný súd o námietkach sťažovateľa proti exekúcii a proti
trovám exekúcie rozhodol uznesením sp. zn. 11 Er 762/2008 z 25. marca 2011 vydaným
vyšším súdnym úradníkom tak, že námietky sťažovateľa zamietol. Proti uvedenému
rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, v dôsledku čoho bolo toto rozhodnutie ex offo
zrušené a o námietkach sťažovateľa opätovne rozhodla sudkyňa okresného súdu uznesením
sp. zn. 11 Er 762/2008 zo 16. apríla 2012 tak, že tieto zamietla. Predmetné uznesenie
okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 9. mája 2012.
Proti právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí námietok proti
exekúcii a proti trovám exekúcie podal sťažovateľ 23. apríla 2013 generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie
mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) listom č. k. VI/2 Pz 398/13-5 z 26. apríla 2013 sťažovateľovi oznámila, že
o vybavení podnetu bude vyrozumený krajskou prokuratúrou. Dňa 10. júna 2013 krajská
prokuratúra prípisom č. k. Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013 sťažovateľovi oznámila, že jeho
podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá, „nakoľko v predmetnej veci absentujú
zákonné predpoklady a zákonom určené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania“.
Dôvodom odloženia podnetu bola skutočnosť, že sťažovateľ napriek zákonom ustanovenej
lehote podľa § 243g Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) doručil generálnemu
prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania až v lehote posledných štrnástich
pracovných dní pred jej uplynutím, preto nebolo zo strany krajskej prokuratúry možné
v zákonnej lehote vykonať ani nevyhnutné úkony smerujúce k vybaveniu podnetu.
Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:
„... vyšší súdny úradník Okresného súdu Dunajská Streda v rozpore s ustanovením
§ 50 ods. 2 EP rozhodol o námietkach po viac ako dvoch rokoch, kedy tieto námietky
v celom rozsahu zamietol bez toho aby svoje rozhodnutie dostatočne právne a skutkovo
odôvodnil... Po podanom odvolaní v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. o podaných
námietkach a podanom odvolaní opätovne konal zákonný sudca Okresného súdu..., ktorý
nekriticky prevzal zistenia vyššieho súdneho úradníka a rozhodol rovnako.
Sťažovateľ opakovane namietal a vo svojich vyjadreniach tvrdil, že exekúciu je
potrebné zastaviť pretože nebol dôvod na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a na
vymáhanie trov konania od povinného a že v tomto prípade ide o šikanózny výkon práva,
ktorý nemôže požívať súdnu ochranu. Ďalej namietal že súdna exekútorka sa žiadnym
spôsobom nepričinila o vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného, povinný splnil dlh
bez toho aby bol na to vyzvaný a bez toho aby mal vôbec vedomosť o začatí exekučného
konania...
Exekúcia vedená proti majetku sťažovateľa je (a bola) vedená v rozpore so zákonom
a nedôvodne, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku. Po vydaní exekučného titulu sa povinný s oprávneným dohodli
na novej splatnosti pohľadávky, povinný dlh riadne splnil a nie je a nebol dôvod na nútený
výkon rozhodnutia.
Konaním, resp. nekonaním oprávneného a nesplnením si oznamovacej povinnosti
voči súdu, ktorý poverenie vydal a nesplnením si povinnosti voči súdnemu exekútorovi má
dôjsť k nedôvodnému zásahu do práv sťažovateľa, ktorý pohľadávku riadne splnil v zmysle
dohody s oprávneným, ktorý konal bez toho aby o svojej činnosti a dohode s povinným
oboznámil ním zvolenú súdnu exekútorku. Súdna exekútorka vo veci nevykonala žiaden
procesný úkon a nemá teda nárok na žiadnu odmenu. V danom prípade nedošlo vôbec
k samotnej exekučnej činnosti a samotnému výkonu exekúcie, súdnej exekútorke nevznikli
žiadne trovy...
Je nepochybné a v konaní nebolo sporným, že po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a pred vydaním (dva mesiace) Upovedomenia o začatí exekúcie, došlo
k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného a k splneniu povinnosti došlo bez toho, aby
povinný o exekučnom konaní a obsahu upovedomenia vedel...
Súdny exekútor žiada uhradenie trov exekúcie vo výške 1701,90 eur a to bez
akéhokoľvek právneho základu. Takto uplatnená odmena je neopodstatnená, pretože
exekúcia mala byť, v prípade zákonného, riadneho a včasného postupu súdu (rozhodovanie
o námietkach proti trovám exekúcie a exekúcii samotnej viac ako tri roky!!!) zastavená.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je dôvod na ďalšie vedenie exekúcie a nie je a nebol
dôvod na zamietnutie námietok proti exekúcii...“
V súvislosti s konaním o podnete sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania
sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol, že „Zákon (Občiansky súdny poriadok a ani iný
zákon) v žiadnom ustanovení nedáva lehotu podávateľovi podnetu, kedy najneskôr môže
podať podnet na podanie mimoriadneho dovolania tak, aby si generálna prokuratúra mohla
zabezpečiť podklady na rozhodnutie a spracovanie podania mimoriadneho dovolania...
Právo na podanie mimoriadneho dovolania je zakotvené v Občianskom súdnom
poriadku a je súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle ust. čl. 46 Ústavy SR. Konaním
prokurátora Krajskej prokuratúry bolo porušené ústavou garantované právo účastníka
konania na riadny proces, pretože jeho podnet nebol vôbec preskúmaný v zmysle
predpokladov podľa § 243e O. s. p. a to aj napriek tomu, že bolo podané v lehote na jeho
podanie...
Podľa ust. § 243h ods. 3 O. s. p. 3 je v zákone možnosť podať mimoriadny opravný
prostriedok generálnym prokurátorom aj tak, že nebude náležite odôvodnené (t. j. aj bez
oboznámenia sa obsahu celého spisového materiálu, najmä ak sú všetky dôvody riadne
opísané a listinnými dôkazmi doložené pri podaní podnetu na podanie mimoriadneho
opravného prostriedku) ak Generálny prokurátor zistí, že hrozí vážny nenapraviteľný
následok. Dôvody potom musí doplniť v lehote 60 dní. ...
Orgány prokuratúry mali dostatok času na oboznámenie sa s podnetom ktorého
súčasťou boli aj všetky relevantné podklady pre posúdenie tvrdených skutočností a vôbec
nebolo nutné vyžiadať spis od Okresného súdu Dunajská Streda. ...
Vyjadrenie prokurátora je len výsledkom nečinnosti a nekonania v zmysle ust. § 3
ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. a neuskutočnenia všetkých prípustných úkonov a postupov
ktorými orgány verejnej moci disponujú. Orgány prokuratúry sa vôbec nezaoberali meritom
veci a sťažovateľovi vôbec nie je známa okolnosť, z akého dôvodu o jeho podnete
rozhodoval, resp. ho odložil prokurátor krajskej prokuratúry Trnava, ktorý nemal žiadne
oprávnenie v zmysle OSP vo veci konať...
Je zrejmé, že prokuratúra vo veci sťažovateľa nekonala tak ako mala, zanedbala
svoju povinnosť, pretože je zrejmé, že všetky predpoklady na podanie mimoriadneho
dovolania boli splnené.“.
Z uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné práv na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/762/2008 a Krajská
prokuratúra Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Kc/105/13 porušené bolo.
2/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 eur, ktoré je
Krajská prokuratúra Trnava povinná vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti Nálezu.
3/ Sťažovateľovi priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,95 eur...
ktoré je Krajská prokuratúra Trnava povinná vyplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 762/2008 a postupom krajskej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013.
1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 762/2008
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny záver,
že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 29/02,
III. ÚS 62/02), pretože jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie
je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa
počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti
po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré
sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky
nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný
účastník konania priamo k dispozícii (môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho
dovolania je oprávnený iba generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet
na podanie mimoriadneho dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je
sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu
svojich základných práv alebo slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m.
Na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemá vplyv doručenie
oznámenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale rozhodujúci je
dátum nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu
(II. ÚS 357/06). Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. augusta 2013
namietal porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 Er 762/2008, ktoré právoplatne skončilo 9. mája 2012. Ústavný súd preto
konštatuje, že sťažnosť bola nepochybne podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) generálny prokurátor je oprávnený podávať
najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi
aj mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom
súdnom konaní.
Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť
uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných
prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 243e ods. 1 OSP ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu
zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 OSP mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa § 243g OSP mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor
na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Ústavný súd v nadväznosti na citované právne normy v prvom rade zdôrazňuje, že
samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade
s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jeho ústavou
garantovaného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v už citovanom § 243e a nasl.
OSP. Z označených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že ide
o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne
generálnemu prokurátorovi, t. j. závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie
podá, alebo nepodá. To zároveň znamená, že sťažovateľ nemá ústavou garantované právo,
prostredníctvom ktorého by si mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jeho
podnetu, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho dovolania.
Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa
ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie
mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,
nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom
sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 147/2010 atď.).
Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013 vyplýva, že sa
podnetom sťažovateľa zaoberala, pričom ho vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie
mimoriadneho dovolania odložila.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho
prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie odložením podnetu
sťažovateľa prípisom krajskej prokuratúry č. k. Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013 nie je v priamej
príčinnej súvislosti so žiadnym ústavou garantovaným právom, a preto namietaným
postupom krajskej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
3. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva
na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 105/2013 v súvislosti s vybavením jeho
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.
Dňa 23. apríla 2013 podal sťažovateľ generálnej prokuratúre podnet na podanie
mimoriadneho dovolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 11 Er 762/2008
zo 16. apríla 2012. Generálna prokuratúra 26. apríla 2013 postúpila podnet sťažovateľa
na vybavenie krajskej prokuratúre a zároveň o uvedenom postupe vyrozumela právnu
zástupkyňu sťažovateľa. Krajská prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa prípisom č. k.
Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013, ktorý bol sťažovateľovi doručený 10. júna 2013.
Podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ak na vybavenie podnetu je príslušný iný
prokurátor alebo iný orgán, prokurátor, ktorý prijal podnet, bez zbytočného odkladu,
najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu
alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi
podnetu.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet
do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).
Z príslušnej právnej úpravy a z prípisu krajskej prokuratúry, ktorým vybavila podnet
sťažovateľa, vyplýva, že ho vybavila v zákonom ustanovenej lehote (§ 33 ods. 1 a § 33
ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre).
Keďže podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na už uvedené skutočnosti neexistuje
priama príčinná súvislosť medzi namietaným postupom krajskej prokuratúry v súvislosti
s vybavením podnetu sťažovateľa a namietaným porušením jeho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2014