Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 1/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť V. M., zastúpeného advokátkou

JUDr. Zuzanou Tomášovou, Advokátska kancelária, Železničná 90/12, Považská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013

doručená sťažnosť V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013. Sťažnosť bola podaná

na poštovú prepravu 7. augusta 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

povinného účastníkom namietaného exekučného konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. pre vymoženie pohľadávky R. M. (ďalej len „oprávnený“) v sume

16 596,96 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Sťažovateľovi bolo 7. novembra 2008

doručené upovedomenie o začatí exekúcie č. k. EX 40/2008-8 vydané súdnou exekútorkou

JUDr. Andreou Krasňanovou, v ktorom vyčíslila predbežné trovy exekúcie v sume

51 250 Sk, trovy právneho zastúpenia v sume 11 863,50 Sk a trovy oprávneného v sume

500 Sk. Sťažovateľ podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, ako aj námietky proti

trovám exekúcie, v ktorých namietal, že vymáhanú pohľadávku s príslušenstvom uhradil

26. augusta 2008 na základe dohody uzatvorenej s oprávneným, a preto právo priznané

exekučným titulom zaniklo. Okresný súd o námietkach sťažovateľa proti exekúcii a proti

trovám exekúcie rozhodol uznesením sp. zn. z 25. marca 2011 vydaným

vyšším súdnym úradníkom tak, že námietky sťažovateľa zamietol. Proti uvedenému

rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, v dôsledku čoho bolo toto rozhodnutie ex offo

zrušené a o námietkach sťažovateľa opätovne rozhodla sudkyňa okresného súdu uznesením

sp. zn. zo 16. apríla 2012 tak, že tieto zamietla. Predmetné uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 9. mája 2012.

Proti právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí námietok proti

exekúcii a proti trovám exekúcie podal sťažovateľ 23. apríla 2013 generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie

mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) listom č. k. VI/2 Pz 398/13-5 z 26. apríla 2013 sťažovateľovi oznámila, že

o vybavení podnetu bude vyrozumený krajskou prokuratúrou. Dňa 10. júna 2013 krajská

prokuratúra prípisom č. k. Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013 sťažovateľovi oznámila, že jeho

podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá, „nakoľko v predmetnej veci absentujú

zákonné predpoklady a zákonom určené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania“.

Dôvodom odloženia podnetu bola skutočnosť, že sťažovateľ napriek zákonom ustanovenej

lehote podľa (ďalej aj „OSP“) doručil generálnemu

prokurátorovi podnet na podanie mimoriadneho dovolania až v lehote posledných štrnástich

pracovných dní pred jej uplynutím, preto nebolo zo strany krajskej prokuratúry možné

v zákonnej lehote vykonať ani nevyhnutné úkony smerujúce k vybaveniu podnetu.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:

„... vyšší súdny úradník Okresného súdu Dunajská Streda v rozpore s ustanovením

§ 50 ods. 2 EP rozhodol o námietkach po viac ako dvoch rokoch, kedy tieto námietky

v celom rozsahu zamietol bez toho aby svoje rozhodnutie dostatočne právne a skutkovo

odôvodnil... Po podanom odvolaní v zmysle ust. o podaných

námietkach a podanom odvolaní opätovne konal zákonný sudca Okresného súdu..., ktorý

nekriticky prevzal zistenia vyššieho súdneho úradníka a rozhodol rovnako.

Sťažovateľ opakovane namietal a vo svojich vyjadreniach tvrdil, že exekúciu je

potrebné zastaviť pretože nebol dôvod na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie a na

vymáhanie trov konania od povinného a že v tomto prípade ide o šikanózny výkon práva,

ktorý nemôže požívať súdnu ochranu. Ďalej namietal že súdna exekútorka sa žiadnym

spôsobom nepričinila o vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného, povinný splnil dlh

bez toho aby bol na to vyzvaný a bez toho aby mal vôbec vedomosť o začatí exekučného

konania...

Exekúcia vedená proti majetku sťažovateľa je (a bola) vedená v rozpore so zákonom

a nedôvodne, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku. Po vydaní exekučného titulu sa povinný s oprávneným dohodli

na novej splatnosti pohľadávky, povinný dlh riadne splnil a nie je a nebol dôvod na nútený

výkon rozhodnutia.

Konaním, resp. nekonaním oprávneného a nesplnením si oznamovacej povinnosti

voči súdu, ktorý poverenie vydal a nesplnením si povinnosti voči súdnemu exekútorovi má

dôjsť k nedôvodnému zásahu do práv sťažovateľa, ktorý pohľadávku riadne splnil v zmysle

dohody s oprávneným, ktorý konal bez toho aby o svojej činnosti a dohode s povinným

oboznámil ním zvolenú súdnu exekútorku. Súdna exekútorka vo veci nevykonala žiaden

procesný úkon a nemá teda nárok na žiadnu odmenu. V danom prípade nedošlo vôbec

k samotnej exekučnej činnosti a samotnému výkonu exekúcie, súdnej exekútorke nevznikli

žiadne trovy...

Je nepochybné a v konaní nebolo sporným, že po vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie a pred vydaním (dva mesiace) Upovedomenia o začatí exekúcie, došlo

k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného a k splneniu povinnosti došlo bez toho, aby

povinný o exekučnom konaní a obsahu upovedomenia vedel...

Súdny exekútor žiada uhradenie trov exekúcie vo výške 1701,90 eur a to bez

akéhokoľvek právneho základu. Takto uplatnená odmena je neopodstatnená, pretože

exekúcia mala byť, v prípade zákonného, riadneho a včasného postupu súdu (rozhodovanie

o námietkach proti trovám exekúcie a exekúcii samotnej viac ako tri roky!!!) zastavená.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je dôvod na ďalšie vedenie exekúcie a nie je a nebol

dôvod na zamietnutie námietok proti exekúcii...“

V súvislosti s konaním o podnete sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania

sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol, že „Zákon ( a ani iný

zákon) v žiadnom ustanovení nedáva lehotu podávateľovi podnetu, kedy najneskôr môže

podať podnet na podanie mimoriadneho dovolania tak, aby si generálna prokuratúra mohla

zabezpečiť podklady na rozhodnutie a spracovanie podania mimoriadneho dovolania...

Právo na podanie mimoriadneho dovolania je zakotvené v Občianskom súdnom

poriadku a je súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle ust. SR. Konaním

prokurátora Krajskej prokuratúry bolo porušené garantované právo účastníka

konania na riadny proces, pretože jeho podnet nebol vôbec preskúmaný v zmysle

predpokladov podľa a to aj napriek tomu, že bolo podané v lehote na jeho

podanie...

Podľa ust. 3 je v zákone možnosť podať mimoriadny opravný

prostriedok generálnym prokurátorom aj tak, že nebude náležite odôvodnené (t. j. aj bez

oboznámenia sa obsahu celého spisového materiálu, najmä ak sú všetky dôvody riadne

opísané a listinnými dôkazmi doložené pri podaní podnetu na podanie mimoriadneho

opravného prostriedku) ak Generálny prokurátor zistí, že hrozí vážny nenapraviteľný

následok. Dôvody potom musí doplniť v lehote 60 dní. ...

Orgány prokuratúry mali dostatok času na oboznámenie sa s podnetom ktorého

súčasťou boli aj všetky relevantné podklady pre posúdenie tvrdených skutočností a vôbec

nebolo nutné vyžiadať spis od Okresného súdu Dunajská Streda. ...

Vyjadrenie prokurátora je len výsledkom nečinnosti a nekonania v zmysle ust. § 3

ods. 1 a neuskutočnenia všetkých prípustných úkonov a postupov

ktorými orgány verejnej moci disponujú. Orgány prokuratúry sa vôbec nezaoberali meritom

veci a sťažovateľovi vôbec nie je známa okolnosť, z akého dôvodu o jeho podnete

rozhodoval, resp. ho odložil prokurátor krajskej prokuratúry Trnava, ktorý nemal žiadne

oprávnenie v zmysle vo veci konať...

Je zrejmé, že prokuratúra vo veci sťažovateľa nekonala tak ako mala, zanedbala

svoju povinnosť, pretože je zrejmé, že všetky predpoklady na podanie mimoriadneho

dovolania boli splnené.“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a základné práv na súdnu ochranu podľa

a a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajská

prokuratúra Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 eur, ktoré je

Krajská prokuratúra Trnava povinná vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti Nálezu.

3/ Sťažovateľovi priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,95 eur...

ktoré je Krajská prokuratúra Trnava povinná vyplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny záver,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

), pretože jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle .

Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť ( ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný

účastník konania priamo k dispozícii (môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho

dovolania je oprávnený iba generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet

na podanie mimoriadneho dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je

sťažovateľ v zmysle povinný vyčerpať na ochranu

svojich základných práv alebo slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m.

).

Na plynutie lehoty podľa nemá vplyv doručenie

oznámenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale rozhodujúci je

dátum nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu

(). Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. augusta 2013

namietal porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktoré právoplatne skončilo 9. mája 2012. Ústavný súd preto

konštatuje, že sťažnosť bola nepochybne podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53

ods. 3 .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) generálny prokurátor je oprávnený podávať

najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi

aj mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom

súdnom konaní.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť

uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných

prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu

zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor

na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Ústavný súd v nadväznosti na citované právne normy v prvom rade zdôrazňuje, že

samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade

s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jeho

garantovaného základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v už citovanom § 243e a nasl.

. Z označených ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi, t. j. závisí len od jeho rozhodnutia, či mimoriadne dovolanie

podá, alebo nepodá. To zároveň znamená, že sťažovateľ nemá garantované právo,

prostredníctvom ktorého by si mohol „vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jeho

podnetu, ktorým sa domáhal podania mimoriadneho dovolania.

Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa

ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom

sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , atď.).

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013 vyplýva, že sa

podnetom sťažovateľa zaoberala, pričom ho vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie

mimoriadneho dovolania odložila.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že nevyužitie práva generálneho

prokurátora podať vo veci sťažovateľa mimoriadne dovolanie odložením podnetu

sťažovateľa prípisom krajskej prokuratúry č. k. Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013 nie je v priamej

príčinnej súvislosti so žiadnym garantovaným právom, a preto namietaným

postupom krajskej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného

základného práva podľa a ani k porušeniu práva podľa

dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

3. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 105/2013

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva

na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 105/2013 v súvislosti s vybavením jeho

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Dňa 23. apríla 2013 podal sťažovateľ generálnej prokuratúre podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2012. Generálna prokuratúra 26. apríla 2013 postúpila podnet sťažovateľa

na vybavenie krajskej prokuratúre a zároveň o uvedenom postupe vyrozumela právnu

zástupkyňu sťažovateľa. Krajská prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa prípisom č. k.

Kc 105/13-4 zo 4. júna 2013, ktorý bol sťažovateľovi doručený 10. júna 2013.

Podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ak na vybavenie podnetu je príslušný iný

prokurátor alebo iný orgán, prokurátor, ktorý prijal podnet, bez zbytočného odkladu,

najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu

alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi

podnetu.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Z príslušnej právnej úpravy a z prípisu krajskej prokuratúry, ktorým vybavila podnet

sťažovateľa, vyplýva, že ho vybavila v zákonom ustanovenej lehote (§ 33 ods. 1 a § 33

ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Keďže podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na už uvedené skutočnosti neexistuje

priama príčinná súvislosť medzi namietaným postupom krajskej prokuratúry v súvislosti

s vybavením podnetu sťažovateľa a namietaným porušením jeho základného práva

zaručeného , ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2014