Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)I. ÚS 43/07
PDF · 142.6 KB
No categories available
I. ÚS 43/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Z., K.,
vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 26. októbra 2006
č. k. VI/2 Pz 374/06-19 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. T. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2007
doručená sťažnosť Ing. T. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Z., K., vo veci
porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) z 26. októbra 2006 č. k. VI/2 Pz 374/06-19 sťažovateľovi, že jeho ďalší
opakovaný podnet a podanie mimoriadneho dovolania vo veci Krajského súdu v Prešove
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 71/2005-274 z 23. júna 2005 nebude vybavovaný.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa podnetmi adresovanými generálnej
prokuratúre z 20. apríla 2006, 4. augusta 2006 a 28. augusta 2006 domáhal podania
mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Prešove (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 16 C 6/01-249 z 1. decembra 2004 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
krajského súdu č. k. 4 Co 71/2005-274 z 23. júna 2005. V uvedenom súdnom spore
sa sťažovateľ domáhal proti Slovenskej pošte, a. s., B. určenia neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru.
Generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi prípisom z 26. októbra 2006
č. k. VI/2 Pz 374/06-19, že jeho ďalší opakovaný podnet na podanie mimoriadneho
dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Co 71/2005-274 z 23. júna 2005 nebude
s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vybavovaný.
Tomuto oznámeniu predchádzalo „vyrozumenie o vybavení“ z 2. augusta 2006
č. Kc 2078/06-22, v ktorom mu Krajská prokuratúra v P. oznámila, že jeho podnet
na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Co 71/2005-
274 z 23. júna 2005 ako nedôvodný odkladá, lebo v predmetnej veci neboli splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania (nebolo zistené porušenie zákona)
a oznámenie generálnej prokuratúry z 15. augusta 2006 č. VI/2 Pz 374/06-9 o odložení
opakovaného podnetu sťažovateľa na postup podľa § 243e OSP.
Sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil „(...)
že postupom Generálnej prokuratúry SR, oznámením pod č. k. VI/2 Pz 374/06-19 zo dňa
26. 10. 2006 o nevybavovaní podnetu bolo porušené právo sťažovateľa na mimoriadne
dovolanie a práva na súdnu ochranu“.
II.
Sťažovateľ na začiatku svojej sťažnosti uviedol „(...) porušenie základných práv
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR“, hoci v ďalšom jej texte nijakým spôsobom nekonkretizoval
uvedený čl. 48 ods. 2 ústavy a v navrhovanom petite (čoho sa sťažovateľ domáhal) uvádzal,
že „bolo porušené právo sťažovateľa na mimoriadne dovolanie a práva na súdnu ochranu“.
Výkladom takto prejavenej vôle sťažovateľa dospel ústavný súd k názoru, že čl. 48 ods. 2
ústavy (vzhľadom na jeho obsah) uviedol sťažovateľ zjavne nesprávne a v skutočnosti
vychádzajúc z navrhovaného petitu (tým, že malo byť porušené jeho právo na podanie
mimoriadneho dovolania a na súdnu ochranu) namietal čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta sťažnosťou porušenie svojich základných práv nevyužitím práva
generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať
proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.
Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené
v ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie
ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde
o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických
osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,
t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,
a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne
dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).
Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,
že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného
súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených
základných práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo
(právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany
generálneho prokurátora.
Z citovaného textu § 25 ods. 2 vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom
prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade
s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu
hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh
je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti
označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo
dôjsť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, ústavný súd jeho sťažnosť pri
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v danom
prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj z dôvodu jej oneskoreného
podania (§ 25 ods. 2 v spojitosti s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), keďže sťažnosťou
namietané oznámenie generálnej prokuratúry z 26. októbra 2006 č. k. VI/2 Pz 374/06-19
nemožno (vzhľadom na predtým už dvakrát sťažovateľom požadované podanie
mimoriadneho dovolania) považovať za účinný právny prostriedok na ochranu základných
práv, ktorých porušenie namieta. Už v rámci (v poradí) druhého oznámenia z 15. augusta
2006 č. VI/2 Pz 374/06-9 generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že s poukazom
na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre bude ďalší opakovaný podnet v tejto veci
vybavovať len vtedy, ak by obsahoval nové skutočnosti; oznámenie z 26. októbra 2006
č. k. VI/2 Pz 374/06-19 (sťažnosťou namietané) nebol generálnou prokuratúrou vybavovaný
práve s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, pretože nové
skutočnosti neobsahoval. Za účinný právny prostriedok na ochranu základných práv,
ktorých porušenie sa namieta, preto treba (bez ohľadu na to, či takým v skutočnosti bol
alebo nie) považovať v poradí prvý a druhý podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho
dovolania a z toho vyplývajúce prvé a (predovšetkým) druhé oznámenie generálnej
prokuratúry z 15. augusta 2006 č. VI/2 Pz 374/06-9, ktoré bolo sťažovateľovi (podľa jeho
vlastného vyjadrenia uvedeného v opakovanom podnete z 28. augusta 2006) doručené
15. augusta 2006. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 3. januára 2007, bola
podaná očividne po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia (v poradí) druhého oznámenia
generálnej prokuratúry.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2007