Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 43/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Z., K.,

vo veci porušenia jeho základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 26. októbra 2006

č. k. VI/2 Pz 374/06-19 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. T. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2007

doručená sťažnosť Ing. T. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Z., K., vo veci

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) z 26. októbra 2006 č. k. VI/2 Pz 374/06-19 sťažovateľovi, že jeho ďalší

opakovaný podnet a podanie mimoriadneho dovolania vo veci Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -274 z 23. júna 2005 nebude vybavovaný.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa podnetmi adresovanými generálnej

prokuratúre z 20. apríla 2006, 4. augusta 2006 a 28. augusta 2006 domáhal podania

mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Prešove (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -249 z 1. decembra 2004 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

krajského súdu č. k. -274 z 23. júna 2005. V uvedenom súdnom spore

sa sťažovateľ domáhal proti Slovenskej pošte, a. s., B. určenia neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru.

Generálna prokuratúra oznámila sťažovateľovi prípisom z 26. októbra 2006

č. k. VI/2 Pz 374/06-19, že jeho ďalší opakovaný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. -274 z 23. júna 2005 nebude

s poukazom na ustanovenie o prokuratúre vybavovaný.

Tomuto oznámeniu predchádzalo „vyrozumenie o vybavení“ z 2. augusta 2006

č. Kc 2078/06-22, v ktorom mu Krajská prokuratúra v P. oznámila, že jeho podnet

na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Co 71/2005-

274 z 23. júna 2005 ako nedôvodný odkladá, lebo v predmetnej veci neboli splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania (nebolo zistené porušenie zákona)

a oznámenie generálnej prokuratúry z 15. augusta 2006 č. VI/2 Pz 374/06-9 o odložení

opakovaného podnetu sťažovateľa na postup podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil „(...)

že postupom Generálnej prokuratúry SR, oznámením pod č. k. VI/2 Pz 374/06-19 zo dňa

26. 10. 2006 o nevybavovaní podnetu bolo porušené právo sťažovateľa na mimoriadne

dovolanie a práva na súdnu ochranu“.

II.

Sťažovateľ na začiatku svojej sťažnosti uviedol „(...) porušenie základných práv

SR“, hoci v ďalšom jej texte nijakým spôsobom nekonkretizoval

uvedený a v navrhovanom petite (čoho sa sťažovateľ domáhal) uvádzal,

že „bolo porušené právo sťažovateľa na mimoriadne dovolanie a práva na súdnu ochranu“.

Výkladom takto prejavenej vôle sťažovateľa dospel ústavný súd k názoru, že čl. 48 ods. 2

(vzhľadom na jeho obsah) uviedol sťažovateľ zjavne nesprávne a v skutočnosti

vychádzajúc z navrhovaného petitu (tým, že malo byť porušené jeho právo na podanie

mimoriadneho dovolania a na súdnu ochranu) namietal a 2 .

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta sťažnosťou porušenie svojich základných práv nevyužitím práva

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať

proti označeným rozsudkom mimoriadne dovolanie.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené

v ustanoveniach a nasl. . Z týchto ustanovení

jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie

ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde

o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod a 2 .

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , ).

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,

že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného

súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených

základných práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo

(právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany

generálneho prokurátora.

Z citovaného textu § 25 ods. 2 vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti

označeným rozsudkom okresného súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo

dôjsť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, ústavný súd jeho sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že v danom

prípade sú dané dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa aj z dôvodu jej oneskoreného

podania ( v spojitosti s ), keďže sťažnosťou

namietané oznámenie generálnej prokuratúry z 26. októbra 2006 č. k. VI/2 Pz 374/06-19

nemožno (vzhľadom na predtým už dvakrát sťažovateľom požadované podanie

mimoriadneho dovolania) považovať za účinný právny prostriedok na ochranu základných

práv, ktorých porušenie namieta. Už v rámci (v poradí) druhého oznámenia z 15. augusta

2006 č. VI/2 Pz 374/06-9 generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že s poukazom

na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre bude ďalší opakovaný podnet v tejto veci

vybavovať len vtedy, ak by obsahoval nové skutočnosti; oznámenie z 26. októbra 2006

č. k. VI/2 Pz 374/06-19 (sťažnosťou namietané) nebol generálnou prokuratúrou vybavovaný

práve s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, pretože nové

skutočnosti neobsahoval. Za účinný právny prostriedok na ochranu základných práv,

ktorých porušenie sa namieta, preto treba (bez ohľadu na to, či takým v skutočnosti bol

alebo nie) považovať v poradí prvý a druhý podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho

dovolania a z toho vyplývajúce prvé a (predovšetkým) druhé oznámenie generálnej

prokuratúry z 15. augusta 2006 č. VI/2 Pz 374/06-9, ktoré bolo sťažovateľovi (podľa jeho

vlastného vyjadrenia uvedeného v opakovanom podnete z 28. augusta 2006) doručené

15. augusta 2006. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 3. januára 2007, bola

podaná očividne po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia (v poradí) druhého oznámenia

generálnej prokuratúry.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007