Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 385/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19, Nové

Zámky, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 23. septembra 2014, postupom Krajského súdu v Žiline v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a jeho

rozsudkom sp. zn. zo 16. apríla 2015 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola doručená

18. júla 2017 elektronicky a 21. júla 2017 poštou a 24. júla 2017 doplnená sťažnosť

a , obaja bytom (spolu ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 23. septembra 2014, postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

zo 16. apríla 2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že okresný súd rozsudkom z 23. septembra 2014

rozhodol, že sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne spoločnosti (ďalej aj

„žalobca“) sumu 19 916,35 € s príslušenstvom, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a prikázal

sťažovateľom uhradiť žalobcovi trovy konania (spolu vo výške 3 182,23 €). Sťažovatelia

podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom

zo 16. apríla 2015 tak, že ponechal nedotknutý výrok rozsudku okresného súdu v časti,

v ktorej žalobu zamietol, vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil a uložil

sťažovateľom povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 433,90 €. Sťažovatelia

podali proti obom rozsudkom dovolanie. Najvyšší súd prípisom sp. zn.

z 29. septembra 2015 vrátil spis okresnému súdu z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,

pričom v prípise sa konštatuje, že sťažovatelia neboli vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľmi,

„preto im neprislúcha oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle vtedajšieho ustanovenia

a/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov“.

3. Okresný súd následne vyrubil sťažovateľom súdny poplatok vo výške 2 389 €.

Príjmové a majetkové pomery sťažovateľov im neumožnili zaplatiť súdny poplatok

v určenej výške, a preto okresný súd uznesením sp. zn. z 5. novembra 2015

dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Proti uzneseniu okresného

súdu podali sťažovatelia odvolanie. Sťažovatelia sa nestotožnili s názorom, že nie sú

vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľmi, a súčasne požiadali aj o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. z 22. decembra 2015 priznal

sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 26. februára 2016 rozhodol tak, že uznesenie okresného

súdu o polovičnom oslobodení od súdnych príplatkov potvrdil a žiadnej strane nepriznal

náhradu trov konania.

5. Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 25. mája 2016 druhýkrát

zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. V tom čase už žalobca

neexistoval a jeho právnym nástupcom bol (je) spoločnosť Sťažovatelia

podali proti uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania odvolanie. Krajský

súd o odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. z 30. marca 2017 tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil a stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Právnemu zástupcovi sťažovateľov bolo uznesenie doručené 15. mája 2017.

6. Sťažovatelia ďalej uviedli, že medzitým začalo exekučné konanie na okresnom

súde vedené pod sp. zn. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 23. septembra 2014 v spojení s rozsudkom krajského

súdu sp. zn. zo 16. apríla 2015.

7. Uvedenému postupu všeobecných súdov predchádzalo konanie sťažovateľov, ktorí

si «v roku 2008, s cieľom preklenúť zložitú finančnú situáciu, „požičali“ od spoločnosti

sumu 600 000 Sk. Urobili to tak, že so spoločnosťou

uzatvorili kúpnu zmluvu na svoj vlastný byt a súčasne uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve,

na základe ktorej mali po splatení čiastky 600 000 Sk kúpiť svoj vlastný byt naspäť

od spoločnosti V roku 2010, keď bolo jasné, že „kúpnu cenu“ za svoj

vlastný byt vo výške 600 000 Sk nebudú vedieť spoločnosti zaplatiť,

uzatvorili sériu ďalších zmlúv. Išlo o zmluvu o úvere so spoločnosťou

na sumu 30 000 eur, kúpnu zmluvu na svoj byt so spoločnosťou

(čím získali byt naspäť do vlastníctva) a zároveň záložnú zmluvu

so spoločnosťou , ktorou zabezpečili pohľadávku zo zmluvy

z úveru, pričom zálohom bol opäť ten istý byt...

... V roku 2012 podali sťažovatelia žalobu proti spoločnostiam

a , ktorou sa domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy

uzatvorenej medzi nimi a spoločnosťou a záložnej zmluvy

uzatvorenej medzi spoločnosťou ako záložným veriteľom,

spoločnosťou ako záložcom a sťažovateľmi ako dlžníkmi. Konanie sa viedlo

na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. .

si uplatnila aj vzájomnú žalobu proti sťažovateľom, ktorou sa domáhala

zaplatenia sumy 30 00 eur.

... Okresný súd Dolný Kubín rozhodol rozsudkom z 23. júna 2013. sp. zn. 4 C 2/2012-

565, ktorým 1. určil úverovú zmluvu č. 3336 z 26. 1. 2010 uzatvorenú medzi sťažovateľmi

na jednej strane a spoločnosťou za neplatnú, 2. určil záložnú

zmluvu z 26. 1. 2010 uzatvorenú medzi spoločnosťou ako

veriteľom, spoločnosťou ako záložcom a sťažovateľmi ako veriteľmi

za neplatnú. 3. vzájomnú žalobu spoločnosti na zaplatenie

30 000 eur zamietol a 4. ostatnými výrokmi rozhodol o súdnom poplatku a trovách

konania...

Zo skutkových zistení v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín -565

vyplýva okrem iného, že právne vzťahy medzi sťažovateľmi na jednej strane

a spoločnosťami a sú spotrebiteľskými

právnymi vzťahmi...».

8. Sťažovatelia ďalej uviedli, že podľa ich názoru „značne problematické je aj

odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín a Krajského súdu v Žiline

...

Neakceptovateľná je najmä úplná ignorancia Okresného súdu Dolný Kubín v konaní

a Krajského súdu v Žiline v konaní k dôležitým skutkovým

zisteniam Okresného súdu Dolný Kubín v konaní spočívajúcich v tom, že

sťažovatelia sa vo vzťahu k bývalej spoločnosti vôbec neobohatili, naopak,

bývalá spoločnosť získala už pred vyhlásením rozsudku viac od

bývalej spoločnosti (o viac ako 10 000 eur viac). Krajský súd

v Žiline sa týmito skutočnosťami nezaoberal vôbec.“.

9. Sťažovatelia súčasne navrhli, aby ústavný súd na základe skutočností uvedených

v sťažnosti odložil vykonateľnosť rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 23. septembra 2014 , ako aj rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2015.

10. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo vlastniť majetok podľa ,

čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1 dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Dolný Kubín z 23. 9. 2014, sp. zn. -134, postupom Okresného súdu Dolný

Kubín v konaní , rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 16. 4. 2015, sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní porušené

bolo.

II. Právo na súdnu ochranu podľa ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

a základných slobodách rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z Okresného súdu Dolný

Kubín z 23. 9. 2014, sp. zn. -134, postupom Okresného súdu Dolný Kubín

v konaní , rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 16. 4. 2015, sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Žiline v konaniach ,

a , a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní porušené bolo.

III. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. 4. 2015, sp. zn. sa

zrušuje.

IV. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 23. 9. 2014, sp. zn. -134 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na nové konanie.

V. Okresný súd Dolný Kubín je povinný zaplatiť sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie spoločne a nerozdielne vo výške 5 000 eur do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. Okresný súd Dolný Kubín je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

11. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných

a osobitných náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona

o ústavnom súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

12. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( , podobne aj , , ,

, ).

13. Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietajú najmä porušenie

označených práv rozsudkom okresného súdu z 23. septembra 2014 a rozsudkom krajského

súdu zo 16. apríla 2015, ktoré navrhujú zrušiť a ktoré v odôvodnení sťažnosti hodnotia ako

arbitrárne. Uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 13. novembra 2014 (výrok 2) a 4. júna 2015 (výroky 1 a 3).

Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená mailom 18. júla 2017, poštou 21. júla

2017 a doplnená 24. júla 2017. Na prvý pohľad je teda zrejmé, že bola ústavnému súdu

doručená v značnom časovom odstupe po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty

od právoplatnosti rozsudku krajského súdu, teda oneskorene (obdobne napr. ,

, ).

14. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

15. Pokiaľ sťažovatelia v sťažnosti vychádzajú v prípade plynutia lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti zo skutočnosti, že ich právnemu zástupcovi bolo uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 30. marca 2017, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 25. mája 2016, ktorým bolo dovolacie konanie zastavené pre

nezaplatenie súdneho poplatku, doručené 15. mája 2017, ústavný súd takúto úvahu

vzhľadom na petit sťažnosti (v ktorom sťažovatelia tieto rozhodnutia ako dôvod porušenia

nimi označených práv neuvádzajú), ktorým je v zmysle

viazaný, nemôže akceptovať.

16. Keďže zmeškanie lehoty nemožno odpustiť a sťažovateľom táto lehota do dňa

podania ich sťažnosti zjavne uplynula, ústavný súd odmietol ich sťažnosť v časti

namietaného porušenia označených práv rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 23. septembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj rozsudkom krajského súdu

sp. zn. zo 16. apríla 2015 a jemu predchádzajúcim postupom podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej oneskoreného podania.

17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , krajského súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. , ako aj postupom najvyššieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. pri vyrubovaní súdneho poplatku

sťažovateľom ústavný súd konštatuje, že v tejto časti je zásadným nedostatkom sťažnosti

nejasný, nezrozumiteľný a nevykonateľný petit. Sťažovatelia v druhom bode petitu žiadajú

vysloviť porušenie označených práv uvedenými postupmi okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu, ale neoznačujú konkrétne rozhodnutia, ktorými malo byť do ich práv

zasiahnuté, a žiadne rozhodnutia vydané v týchto konaniach v ďalších bodoch petitu ani

nežiadajú zrušiť. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že v odôvodnení sťažnosti

sťažovatelia vo vzťahu k týmto namietaným postupom všeobecných súdov uviedli, že

„Právo na spravodlivý proces porušili všeobecné súdy viacerými spôsobmi. V súvislosti

s vyrubovaním súdneho poplatku to boli všetky tri súdy, teda Najvyšší súd Slovenskej

republiky, Krajský súd v Žiline aj Okresný súd Dolný Kubín“, čo nemožno vzhľadom na ich

kvalifikované právne zastúpenie považovať za riadne odôvodnenie sťažnosti.

18. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

19. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

20. Keďže predmetná sťažnosť v predloženej podobe v tejto časti neobsahuje

náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a zákon

o ústavnom súde, a síce jasný a vykonateľný petit a s ním zosúladené odôvodnenie

sťažnosti, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov ich

sťažnosť v tejto časti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017