Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 333/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, Advokátska kancelária,

Prievozská 2/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Senec, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality v konaní

vedenom pod ČVS: ORP 533/OVK SC 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Senec, odboru kriminálnej polície, 1. oddelenia všeobecnej kriminality (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP 533/OVK SC 2013 (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na podklade oznámenia

bývalej manželky sťažovateľa bolo uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva pod

ČVS: ORP 533/OVK SC 2013 z 8. júla 2013 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) začaté trestné

stíhanie vo veci pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) z dôvodu podozrenia z týrania maloletého syna sťažovateľa

. Z vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, že „Hoci podnet údajne

podala na neznámu osobu páchateľa, následne uviedla, že páchateľom je, resp. bol

sťažovateľ, o čom informovala nielen OČTK, ale aj súd v návrhu na vydanie predbežného

opatrenia zo dňa 01.08.2013. Napriek tomu, že nedošlo k vzneseniu obvinenia OČTK voči

osobe sťažovateľa, ale voči neznámemu páchateľovi, bol mu z dôvodu začatia trestného

konania uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.08.2013, č. k.:

16 predbežným opatrením zakázaný styk s jeho jediným synom

, ktorý návrh zdôvodnila týraním maloletého samotným

sťažovateľom.“. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie akcentoval skutočnosť, že

vyšetrovanie v predmetnej veci nie je dosiaľ skončené, a to pre nespoluprácu jeho bývalej

manželky s orgánmi činnými v trestnom konaní, v dôsledku čoho sa do času podania

ústavnej sťažnosti nepodarilo znalecky vyšetriť maloletého syna sťažovateľa .

Vykonanie tohto dôkazného prostriedku je pre ďalší postup vo vyšetrovaní kľúčové.

2.2 V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukázal na to, že využil všetky dostupné

prostriedky nápravy, ktorými bolo možné urgovať, resp. namietať pomalý postup vo

vyšetrovaní, keď dôvodil, že „Nakoľko OČTK vo veci ďalej nekonal, ignoroval vzniknuté

prieťahy v čoho konečnom dôsledku súdy odmietali zrušiť z tohto dôvodu na opakované

návrhy sťažovateľa predbežné opatrenie na zákaz styku, sťažovateľ sa dňa 27.01.2015

rozhodol podať sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní na Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru v Bratislave III... a zároveň na Okresnú prokuratúru Bratislava III... Jeho sťažnosť

bola zároveň zaslaná na vedomie Ministerstvu vnútra SR odbor kontroly prezídia

policajného zboru a Úřadu pro medzinárodně právní ochranu dětí v Českej republike.

ORPZ BA III upovedomilo sťažovateľa o tom, že predmetná trestná vec bola dňa 17.09.2013

z vecnej a miestnej príslušnosti odovzdaná na realizáciu na Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru Senec... OP BA III odpovedala sťažovateľovi listom zo dňa 03.02.2015,

kde okrem iného uviedla, že sťažnosť na prieťahy a ním avizovaná nečinnosť vyšetrovateľa

nie je dôvodná. Napriek tomu, že údajne zdĺhavosť je spôsobená predovšetkým charakterom

objasňovaného zločinu a potrebou vykonania úkonov vyšetrovania s nevyhnutnosťou

zabezpečiť potrebnú súčinnosť zo strany matky maloletého, ktorá však túto odmieta, OČTK

nevykonal úkony potrebné k tomu, aby prieťahy v konaní odstránil a riadne zabezpečil

vykonanie znaleckého dokazovania a následne riadne ukončil objasňovanie údajne

spáchaného skutku týrania blízkej a zverenej osoby.

K sťažnosti na prieťahy v trestnom konaní sa vyjadrila aj Krajská prokurátora

v Bratislave dňa 06.02.2015, ktorá skonštatovala, že o časti podnetu týkajúcej sa

preskúmania postupu vyšetrovateľa a postupu dozorujúceho prokurátora sťažovateľa bude

informovať prokurátor trestného oddelenia Krajskej prokuratúry Bratislava. Zvyšnú časť

podnetu týkajúcu sa vstupových oprávnení prokurátora do súdnych konaní č. k.:

a č. k.: vedených na Okresnom súde Bratislava III malo podľa

uvedeného listu riešiť netrestné oddelenie Krajskej prokuratúry Bratislava. Napriek

uvedenému však sťažovateľa žiaden z uvedených úsekov Krajskej prokuratúry o spôsobe

vybavenia jeho sťažnosti už neskôr neinformoval.“.

3. Meritom argumentácie sťažovateľa je jeho právny názor, v zmysle ktorého

«Primeranosť dĺžky trestného konania je... pri rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské

práva chápaná striktnejšie a prísnejšie ako v prípadoch občianskoprávneho konania.

Článok 6 prikazuje rýchlosť súdneho konania, ale zároveň zakotvuje aj všeobecnejší princíp

riadneho chodu spravodlivosti. Rozhodné obdobie sa začína v deň, keď bola osoba oficiálne

obvinená z trestného činu. Pojem „obvinenie“ v článku 6 ods. 1 Dohovoru rovnako ako

pojem „občianskoprávny spor“ má menej formálny obsah ako vo vnútroštátnom práve.

„Obvinením“ je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva aj „oficiálne oznámenie

príslušného orgánu danej osobe, že údajne spáchala trestný čin“, ale v určitých prípadoch

môže ísť aj o „iný akt, ktorý má takýto obsah a ktorý podstatne ovplyvňuje situáciu

podozrivého“. Takéto menej formálne chápanie obvinenia je odvodené z viacerých

rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý prijal za určitých okolností za

rozhodujúci pre začiatok plynutia rozhodného obdobia aj dátum, ktorým bolo začaté trestné

vyšetrovanie, dátum, kedy bol vydaný príkaz na zatknutie, dátum zadržania alebo zatknutia

obvineného, dátum oznámenia obvinenia, dátum, keď sa obvinený dozvedel o trestnom

stíhaní, dátum, keď si obvinený zvolil obhajcu...

Sme toho názoru, že za začiatok rozhodného obdobia v sťažovateľovom prípade pre

potreby posudzovania primeranosti dĺžky trestného konania treba pokladať dátum, kedy

orgány činné v trestnom konaní začali preverovať oznámenie o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, t. j. podnet na trestné stíhanie

a obstarávať potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia, t. j. dátum, kedy orgány činné

v trestnom konaní začali s prešetrovaním predmetného trestného oznámenia ešte

v predprípravnom štádiu trestného konania. Nakoľko matka maloletého tvrdila orgánom

činným v trestnom konaní, ako i súdom v konaní o nariadenie predbežného opatrenia č. k.:

, o rozvod manželstva účastníkov konania č. k:. a tiež v konaní

o úprave práv a povinností rodičov k mal. synovi na čas do rozvodu manželstva č. k.:

, všetky vedené na Okresnom súde Bratislava III, že otec maloletého syna

psychicky ako i fyzicky týral, bol to preto práve on kto bol od počiatku

vyšetrovania postavený do pozície hlavného podozrivého.

Vzhľadom na túto skutočnosť je sťažovateľ presvedčený, že napriek tomu, že nebolo

voči nemu doposiaľ vznesené obvinenie pre trestný čin, zločin týrania blízkej a zverenej

osoby, bol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva už v postavení

„obvineného“, s čím sa spájali aj následky v jeho súkromnom, rodinnom živote, ktoré

vyústili do súdneho zákazu styku sťažovateľa ako otca s jeho jediným synom, ktorá situácia

trvá doposiaľ, a to napriek tomu, že nie je relevantný dôvod na to, aby predbežné opatrenie

bolo v účinnosti už takmer dva roky, nakoľko žiadne týranie mal. syna nebolo nikdy

preukázané.». Inými slovami, sťažovateľ akcentuje skutočnosť, že „Súdy odmietajú

z dôvodu vedenia trestného stíhania zrušiť... predbežné opatrenie. Oponujú tým, že doposiaľ

nebolo riadne vyvrátené tvrdenie matky o tom, že sťažovateľ svojho syna skutočne týral.

Hoci v danej veci bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi a sťažovateľ by

tak mal v danom prípade zákonom stále chránený, OČTK, no najmä súdy porušujú princíp

prezumpcie neviny, k sťažovateľovi sa správajú ako k osobe, ktorá sa dopustila týrania

svojho syna, hoci voči nemu nikdy nebolo vznesené žiadne obvinenie a neexistuje jediný

objektívny dôkaz o jeho vine. Sťažovateľovi je nepochybne závažným spôsobom zasahované

do jeho práva na rodinný a súkromný život, najmä tým, že sa nemôže s vlastným synom

stretávať už od 07.08.2013, t. j. 22 mesiacov.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa , ... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného

riaditeľstva PZ v Senci, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie všeobecnej kriminality,

v konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS:ORP 533/OVK SC 2013 porušené.

Okresnému riaditeľstvu PZ v Senci... v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP

533/OVK SC 2013 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi ... sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie, a to vo výške 15.000, €...

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci... je povinné uhradiť sťažovateľovi

trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Ústavný súd si pri výklade „práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

8. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Ťažiskovým pojmom a komponentom práv podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci

účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto

základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom

alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prerokovanie a rozhodnutie je zahrnuté do

účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní

veci účastníka, a teda domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická

osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (,

, , ). Inými slovami, z vyplýva,

že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich práv podľa a podľa

ods. 1 dohovoru v spojitosti s trestným konaním v štádiu konania prípravného len vtedy, ak

je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom (presnejšie stranou v trestnom

konaní podľa ) tohto konania (,

).

9. Ústavný súd už stabilne judikoval, že základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa sa v prípade konania pred orgánmi činnými

v trestnom konaní chráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, keď sa

dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako obvinený, alebo poškodený

(, , ). Z konštantnej judikatúry ESĽP taktiež vplýva,

že v súvislosti s ochranou práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru primeraná lehota na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia,

ku ktorému spravidla dochádza v prípravnom konaní (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff

c. Spolková republika Nemecko z 27. 6. 1968, séria A, č. 7, s. 26  27, bod 19).

10. V širších okolnostiach veci je vhodné poukázať aj na právny názor ústavného

súdu vyjadrený napríklad v jeho ostatnom uznesení č. k. 11 z 28. marca

2012, z ktorého vyplýva, že «V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov

vo veciach trestného obvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v trestnom konaní

prípravnom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná

na základe uznesenia o vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný

v prípravnom konaní navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov

dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad

zastavenie trestného stíhania (, , ).

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ) týkajúca sa

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku

protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci

trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať

vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. , ,

). Až vznesenie obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému

v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi

svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných

prieťahov má nárok v zmysle (aj v zmysle dohovoru).».

11. Z obsahu argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že orgán činný v trestnom konaní,

ktorým bol vyšetrovateľ okresného riaditeľstva, rozhodol uznesením ČVS: ORP 533/OVK

SC 2013 z 8. júla 2013 o začatí trestného stíhania vo veci pre skutok kvalifikovaný ako

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa .

Sťažovateľ bol v tejto trestnej veci vypočutý ako svedok, ktorý v súlade so svojimi

povinnosťami vyplývajúcimi z a nasl. k veci vypovedal, resp. sa

podriaďoval nariadeným vyšetrovacím úkonom. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu nebolo voči sťažovateľovi vznesené žiadne obvinenie a taktiež

nevystupoval v predmetnej veci ako poškodený, ale ako svedok, a teda (pozri body 8, 9,

a 10) sa nachádzal v takom procesnom postavení v tomto konaní, v ktorom primárne

nevystupoval na ochranu svojich práv, ale plnil zákonom uloženú povinnosť vypovedať ako

svedok, resp. s možnosťou využitia aj práva nevypovedať. V dôsledku uvedeného ústavný

súd odmietol sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

12. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva...

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť

splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Podľa musí sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie..., (i) ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,... (ii) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo

iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,... (iii) proti komu sťažnosť

smeruje.

13. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v

ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za

porušovateľa svojich práv ( ). Inými slovami, ústavný súd opakovane

vyslovil, že návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v

súlade s a 3 a v spojení s a ),

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci

(, , ). Text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť

odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (, , II. ÚS

103/08, , , , ).

14. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ v rámci

svojej argumentácie poukázal na civilnoprávnu vec vedenú pred Okresným súdom

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v rámci ktorej okresný

súd svojím uznesením č. k. 16 zo 7. augusta 2013 nariadil predbežné

opatrenie, ktorým zakázal styk sťažovateľa s jeho maloletým synom .

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v petite podanej sťažnosti nenapáda konanie vedené pred

okresným súdom pod sp. zn. vrátane citovaného rozhodnutia o predbežnom

opatrení, nemohol sa ústavný súd zaoberať touto/uvedenou poručenskou vecou. Táto

skutočnosť je dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvej vety ).

16. Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015