Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 263/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Meszárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala –

Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa

a advokáta Mgr. Petra Ďurčeka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

v spojení s porušením

Slovenskej republiky a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 3. marca 2015, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 3. marca 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. marca

2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý obchodnej spoločnosti

MAC TV, s. r. o., uhradiť trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur

a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Bugala –

Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015

faxom a 7. apríla 2015 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o.,

Brečtanová 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

v spojení s porušením a porušenie práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením

čl. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)

sp. zn. z 3. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej

len „Rada“) uložila rozhodnutím č. z 10. júna 2014 sankciu – pokutu

za porušenie povinností podľa , a

o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní“). Rozhodnutie Rady bolo sťažovateľke

doručené 7. júla 2014.

Proti rozhodnutiu Rady podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší

súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 tak, že ho odmietol ako podané oneskorene.

2

Sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd jej odňal možnosť konať pred súdom, keďže

nesprávne vyhodnotil okamih podania odvolania. Sťažovateľka uvádza, že odvolanie podala

elektronicky 22. júla 2014 a následne ho 24. júla 2014 doplnila originálom odvolania

odoslaným najvyššiemu súdu poštou. V súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľka uvádza:

«... Sťažovateľka podala dňa 22. 07. 2014 o 18:51:04 (v zákonnej 15 dňovej lehote),

prostredníctvom emailovej správy, odvolanie proti rozhodnutiu Rady vo formáte .pdf,

riadne podpísané štatutárnym zástupcom právneho zástupcu sťažovateľky a opatrené

pečiatkou advokátskej kancelárie. Uvedené odvolanie bolo prílohou emailovej správy, ktorá

bola adresovaná na emailovú adresu pre doručovanie elektronických podaní Najvyššieho

súdu SR...

... Dňa 23. 07. 2014 bola prostredníctvom automatizovaného systému emailových

správ programu „Outlook“ vo vlastníctve právneho zástupcu sťažovateľky doručená

automatická správa potvrdzujúca úspešné doručenie emailovej správy obsahujúcej

odvolanie sťažovateľky do emailového konta najvyššieho súdu.

... Nakoľko predmetné odvolanie bolo najvyššiemu súdu zaslané síce v zákonnej

15 dňovej lehote, ale vo forme, ktorá v zmysle ustanovme § 42 ods. 1 vyžaduje doplnenie,

sťažovateľka dňa 24. 07. 2014, v 3 dňovej lehote podľa ustanovenia § 42 ods. 1, doplnila

svoje podanie (odvolanie) zasielané elektronickými prostriedkami, zaslaním riadne

podpísaného originálu odvolania poštovou prepravou.

... Sťažovateľka dokladuje priloženými detailnými výpismi z elektronickej pošty,

že odvolanie proti rozhodnutiu Rady podala elektronickou poštou dňa 22. 07. 2014

o 18:51:04 hod., teda posledný deň lehoty na podanie odvolania a to na emailovú adresu

najvyššieho súdu pre doručovanie elektronických podaní. Na preukázanie tejto skutočnosti

sťažovateľka predkladá ústavnému súdu potvrdenia o odoslaní odvolania ako aj potvrdenie

automatizovaného systému doručené jej právnemu zástupcovi elektronickou poštou od

zo dňa 23. 07. 2015, kde je identifikované doručenie predmetného odvolania. Táto

potvrdenka korešponduje s podaním, ktoré bolo právnym zástupcom odoslané 22. 07. 2015

o 18:51:04 hod.

Vzhľadom na dátum a čas odoslania podania sťažovateľky, ktorý bol následne

potvrdený potvrdením o úspešnom doručení podateľni najvyššieho súdu, nie je možné

predpokladať, že by elektronické podanie nebolo doručené včas.

V posledný deň zákonnej procesnej lehoty bolo odvolanie sťažovateľky preukázateľne

odoslané najvyššiemu súdu a lehota na podanie odvolania je teda zachovaná.

Z dôvodu, ktorý sťažovateľke nie je známy, a ktorý teda ani nemohol pred

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ovplyvniť, sa pravdepodobne v súdnom spise

nenachádza potvrdenie o doručení elektronického podania s vyznačeným dátumom jeho

odoslania. Pri tomto svojom tvrdení vychádza sťažovateľky z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý včasnosť podaného opravného prostriedku vyvodzuje

výhradne z poštového podania (obálka so zreteľným odtlačkom poštovej pečiatky)

a o existencii (a tým ani včasnosti) elektronického podania sa vôbec nezmieňuje a ani

sa v súvislosti s hodnotením včasnosti odvolania elektronickým podaním nevysporiadava.

To, že k pochybeniu pravdepodobne došlo na podateľni najvyššieho súdu, však

nepotvrdzuje správnosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ani nemôže byť ústavne

konformným dôvodom na znemožnenie prístupu sťažovateľky k spravodlivosti. Zároveň

nemôžu byť uvedené pochybenia započítané na ťarchu sťažovateľky a sťažovateľka ako

účastník súdneho sporu nemôže byť postihovaná znemožnením prístupu k spravodlivosti,

nech už k pochybeniu došlo z akéhokoľvek dôvodu nemajúceho oporu v právnom predpise.»

Sťažovateľka poukazuje na relevantnú judikatúru najvyššieho súdu (sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. ), ako aj na nález ústavného

súdu sp. zn. . Uvádza tiež, že najvyšší súd svojím postupom porušil

inštrukciu 13/2012 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 29. marca 2012

č. 17594/2012 110 o postupe pri prijímaní, overovaní a evidencii elektronických podaní

na súdy podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza:

„... Sťažovateľka má za to, že bolo povinnosťou najvyššieho súdu v súlade s § 42

, ako aj s uvedenou judikatúrou prihliadať na takéto podanie

4

a náležitým spôsobom sa vysporiadať v prvom rade s otázkou, či uvedené elektronické

podanie bolo urobené včas, a ak išlo o podanie bez zaručeného elektronického podpisu,

či bolo doplnené do 3 dní písomne alebo ústne do zápisnice. Preto, pokiaľ najvyšší súd pri

posudzovaní včasnosti odvolania vychádzal len z podania urobeného písomne, ktoré bolo

doručované najvyššiemu súdu prostredníctvom pošty, dopustil sa takého procesného

pochybenia, ktoré zbavilo sťažovateľku prístupu k súdu, teda možnosti, aby najvyšší súd ako

odvolací súd preskúmal ňou podaný opravný prostriedok (odvolanie), pričom v konkrétnych

okolnostiach posudzovaného prípadu ide o také závažné pochybenie, ktoré je z ústavného

hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s. r. o... podľa článku 46 ods. 1 v spojení

s článkom 12 ods. 1 a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 1...

dohovoru... Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod

sp. zn.: zo dňa 03. 03. 2015, porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:

3 zo dňa 03. 03. 2015 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia

Najvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s. r. o...

trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR na účet Advokátskej kancelárie...

do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 23. apríla 2015 prijal sťažnosť

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku najvyššieho súdu zároveň vyzval,

aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka najvyššieho súdu ústavnému súdu oznámila,

že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca v podaní

z 11. augusta 2015 oznámil, že „netrvá na tom, aby sa v prejednávanej veci konalo ústne

pojednávanie, nakoľko od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“ , zároveň však

navrhol, aby „ústavný súd po uskutočnení ústneho pojednávania a preskúmania sťažnosti

rozhodol...“. Vzhľadom na celkový obsah vyjadrenia a jeho vonkajšiu úpravu (osobitné

zvýraznenie negatívneho vyjadrenia, pozn.) ústavný súd vyhodnotil nejednoznačný prejav

vôle sťažovateľky prostredníctvom jej právneho zástupcu ako súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky najvyššieho

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k

záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka najvyššieho súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. KP 3/2015

z 10. júna 2015, v ktorom poukázala na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

z 3. marca 2015, na tvrdenia sťažovateľky v sťažnosti a následne uviedla:

„K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že po kontrole obsahu

predmetného súdneho spisu vo veci sp. zn. najvyšší súd pri posudzovaní

včasnosti podaného odvolania vychádzal z obsahu spisu najvyššieho súdu a zo skutočnosti,

že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa

07. 07. 2014, lehota na podanie odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 08. 07. 2014

a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 22. 07. 2014 (utorok). Najvyšší súd pri

rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu, konkrétne l. č. 1 a nasl., kde sa na obálke

uvádza dátum podania opravného prostriedku na poštovú prepravu. Obsahom súdneho

spisu nebolo elektronické podanie sťažovateľa. Ak by sa v súdnom spise takéto podanie

nachádzalo, nebol by dôvod na neho neprihliadať a najvyšší súd by o podanom opravnom

prostriedku konal a rozhodol. Najvyšší súd nemal v čase rozhodovania o podanom

6

elektronickom podaní sťažovateľa vedomosť. Z dôvodu opatrnosti bolo asistentkou sudcu

dňa 07. 11. 2014 v podateľni najvyššieho súdu osobne zisťované, či sťažovateľ nezaslal

elektronické podanie s opravným prostriedkom. Výsledok preverovania bol však negatívny

a nebolo zistené žiadne elektronické podanie navrhovateľa, ktoré by bolo podané včas.

Senátu najvyššieho súdu tak nie je zrejmé, z akého dôvodu sa predmetné elektronické

podanie sťažovateľa v súdnom spise nenachádzalo.

Najvyšší súd... rozhodnutie o predmetnej sťažnosti... necháva na posúdení Ústavného

súdu Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala svoje stanovisko

k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu v podaní z 11. augusta 2015, v ktorom uviedla:

«... najvyšší súd v podstatnej časti svojho vyjadrenia len popisuje obsah spisu

v prejednávanej veci a nijakým spôsobom sa nevyjadruje k podstate prejednávanej veci,

a síce neposkytuje žiadne stanovisko k skutočnosti, či svojim konaním porušil sťažnosťou

namietané práva sťažovateľky alebo nie.

... Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť a vyjadrenie najvyššieho súdu si sťažovateľka

dovoľuje poukázať na skutočnosť, že akýkoľvek úkon všeobecného súdu, vrátane úkonov

najvyššieho súdu nie je možné voči účastníkovi konania chápať izolovane a reštriktívne

ako úkony určitej „administratívne“ oddelenej časti, ako napr. podateľňa, spisová

kancelária, súdny úradník, sudca a pod.

Najvyšší súd voči účastníkovi konania a v prejednávanej veci aj voči sťažovateľke

vystupuje vždy ako ucelený jednotný celok a úkony akejkoľvek „administratívne“ oddelenej

časti sú úkonmi súdu.

V prejednávanej veci je zrejmé, že elektronický úkon sťažovateľky bol zaslaný

a doručený najvyššiemu súdu (elektronickej podateľni), avšak bez zrejmého dôvodu, ktorý

by vedel najvyšší súd náležité objasniť sa tento elektronický úkon sťažovateľky nezaradil

do súdneho spisu odvolacieho konania.

Takúto vadu konania súdu (neprihliadnutie na včas doručené elektronické podanie)

nie je možné v žiadnom prípade pripísať na ťarchu účastníka konania (sťažovateľky),

a zodpovedá za ňu najvyšší súd a to bez ohľadu na skutočnosť akým spôsobom táto vada

vznikla (technická vada, ľudský faktor a pod.)»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podľa čl. 1 dohovoru vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha

ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I tohto Dohovoru.

8

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ) (, , , ).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom

výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať

uvedené základné právo účastníkov garantované v (,

, , ).

Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej

ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť

toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , II.

ÚS 249/2011, ).

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a )

(, , , ).

Z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , , , ).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi

konania poskytuje v konaní podľa a nasl. (ďalej

len „OSP“), v ktorom súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované

zákonom na poskytnutie ochrany v tomto type konania v systéme Správneho súdnictva,

všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia

dôvodu na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie tejto ochrany

však neznamená právo na úspech v tomto konaní (m. m. ).

10

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. To platí aj pre výklad a používanie procesnoprávnych predpisov

( a ), ktoré upravujú podmienky konania, ku ktorým patria

aj procesné podmienky konania podľa , v ktorom najvyšší súd preskúmava

zákonnosť opravným prostriedkom napadnutého neprávoplatného správneho rozhodnutia.

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu,

boli relevantné aj v danej veci.

Najvyšší súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 odmietol opravný prostriedok

sťažovateľky ako podaný oneskorene, pričom v odôvodnení uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky... skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu

napadnutého rozhodnutia, skúmal včasnosť podania opravného prostriedku, pričom zistil,

že bol podaný oneskorene.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporcu

č. zo dňa 10. 06. 2014 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa

07. 07. 2014. Uvedený dátum doručenia napadnutého rozhodnutia potvrdil aj navrhovateľ

vo svojom návrhu zo dňa 22. 07. 2014 v časti I. odsek 2. Lehota na podanie opravného

prostriedku začala navrhovateľovi v zmysle plynúť dňa

08. 07. 2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 22. 07. 2014 (utorok). Navrhovateľ

podal opravný prostriedok na poštovú prepravu dňa 24. 07. 2014, čo preukazuje odtlačok

pečiatky na obálke, v ktorej bol opravný prostriedok doručený (pripojená obálka k podaniu

č. l. spisu 1 a nasl.), teda po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty na podanie opravného

prostriedku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu v zmysle § 64 ods. 6 zákona

č.

Na základe uvedeného najvyšší súd opravný prostriedok navrhovateľa ako

oneskorene podaný podľa odmietol.“

Podľa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec

lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň.

Podľa s. 3 lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej

alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými

prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;

podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba.

Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.

Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu.

12

Podľa návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní

od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný

včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie

neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno

ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.

Podľa § 64 ods. 6 zákona o vysielaní proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa

odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení

sankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.

Podľa ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň

nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo

ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu

je prípustné.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že najvyšší súd porušil jej základné právo podľa čl.

46 ods. 1 v spojení s porušením a právo podľa

dohovoru v spojení s porušením čl. 1 dohovoru tým, že odmietol jej opravný prostriedok

podľa a nasl. ako podaný oneskorene. Sťažovateľka uvádza, že rozhodnutie

Rady jej bolo doručené 7. júla 2014 s tým, že posledný deň lehoty na podanie opravného

prostriedku pripadol na 22. júl 2014 (utorok). Najvyšší súd nezohľadnil to, že sťažovateľka

podala opravný prostriedok elektronickou poštou na emailovú adresu najvyššieho súdu

22. júla 2014 o 18:51:04 h. Vzhľadom na to, že elektronická správa nebola podpísaná

zaručeným elektronickým podpisom, 24. júla 2014 sťažovateľka odoslala na poštovú

prepravu originál opravného prostriedku. Z týchto dôvodov sa sťažovateľka domnieva,

že opravný prostriedok podala včas.

Sťažovateľka k sťažnosti priložila email, podľa ktorého z adresy

bola 22. júla 2014 o 18:51:04 h odoslaná správa na emailovú adresu

podatelnaNSSR@justice.sk s textom „v Prílohe posielam odvolanie vo veci MAC TV

ca RVR, proti rozhodnutiu č. RP_36_2014. S pozdravom, advokátsky

koncipient... Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o.“.

Zároveň sťažovateľka predložila aj kópiu obrazovky zobrazujúcej náhľad na zoznam

odoslanej pošty z aplikácie Outlook, z ktorého vyplýva, že prílohou odoslanej správy bol

súbor s označením: „Odvolanie proti Rozhodnutiu RVR_MAC TV_RVR_reklama

vs. sponzoring_RP_036_2014.“

Sťažovateľka so sťažnosťou doručila aj kópiu obrazovky zobrazujúcej náhľad

na prijatú správu od „STOnline Mail Delivery“ odoslanú 23. júla 2014 o 17:50 h na adresu

, ktorého predmetom je oznámenie o doručení „Delivery

Notification“ so správou, že doručenie bolo úspešné „Delivery has been successful“.

Predmetná kópia obrazovky obsahuje aj náhľad na internetovú hlavičku tejto elektronickej

správy obsahujúcu informácie o odosielateľovi, príjemcovi a o cestách, ktoré správa

vykonala, čo signalizuje, že sa týka elektronickej správy odoslanej utorok 22. júla 2014

o 18:51:04 h z emailovej adresy na emailovú adresu

podatelnaNSSR@justice.sk, ktorej predmetom bolo „Odvolanie RVR_RP_36_2014“.

Ústavný súd považuje za potrebné najprv uviesť, že samotná otázka, či opravný

prostriedok sťažovateľky proti rozhodnutiu Rady z 10. júna 2014 bol podaný včas, a teda

v súlade s procesnoprávnymi predpismi, je skutková otázka, ktorej preskúmavanie

ústavným súdom je vo všeobecnosti limitované jeho ústavným postavením.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že v konaní o sťažnosti podľa

v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by vykonával dokazovanie

na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových

tvrdení (, ). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza,

že aj podľa rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X.

14

v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom) sa pod spravodlivým

súdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka

súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania

včasnosti podaného opravného prostriedku podľa a nasl. .

V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považoval za vhodné poukázať

na právne názory samotného najvyššieho súdu vyjadrené v jeho doterajšej judikatúre

k problematike, ktorá tvorí podstatu sťažovateľkiných námietok. Najvyšší súd v uznesení sp.

zn. z 29. februára 2012 k elektronickým podaniam, ktoré nie sú opatrené

elektronickým zaručeným podpisom, adresovaným všeobecným súdom uviedol,

že „za urobené sa považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd,

bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením

zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.), samozrejme za predpokladu, že budú

v zákonnej lehote doplnené. Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín

denne, nie je možnosť robiť podania takouto formou obmedzená úradnými hodinami

súdov.“.

Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami

( ) je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia

ustanovenia a (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať

zachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol

by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť (m. m. rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 26. februára 2008).

Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že opravný prostriedok

sťažovateľky najvyšší súd odmietol ako oneskorene podaný, keďže mal za preukázané,

že tento opravný prostriedok bol podaný na poštovú prepravu 24. júla 2014, pričom

posledným dňom lehoty bol 22. júl 2012. O tom, či sťažovateľka podala opravný prostriedok

elektronickými prostriedkami, najvyšší súd v napadnutom uznesení nič neuvádza.

Vo svojom vyjadrení z 10. júna 2015 predsedníčka najvyššieho súdu uviedla,

že elektronické podanie sťažovateľky nebolo súčasťou súdneho spisu, pričom asistentka

sudcu 7. novembra 2014 v podateľni najvyššieho súdu zisťovala, či sťažovateľka nezaslala

elektronické podanie s opravným prostriedkom s tým, že „nebolo zistené žiadne

elektronické podanie navrhovateľa, ktoré by bolo podané včas“.

V súvislosti s preskúmavaním sťažnosti sťažovateľky ústavný súd považuje

za potrebné poukázať na to, že na internetovej stránke najvyššieho súdu

http://www.supcourt.gov.sk/kontakt/ sú uvedené emailové adresy podateľne najvyššieho

súdu podatelna@nsud.sk a info@nsud.sk. Zároveň je uvedená aj emailová adresa

podatelnaNSSR@justice.sk ako „E mail pre podania podpísané zaručeným elektronickým

podpisom“. Z argumentácie sťažovateľky vyplýva, že opravný prostriedok mala zaslať

elektronicky na adresu podatelnaNSSR@justice.sk, avšak bez zaručeného elektronického

podpisu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a s prihliadnutím na to, že ústavný súd

v konaní o sťažnosti podľa zásadne nie je súdom skutkovým, ústavný

súd dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza sťažovateľka vo svojej sťažnosti, a dôkazy,

ktoré predložila na podporu svojich tvrdení o podaní opravného prostriedku elektronicky 22.

júla 2014, sú v zásade spôsobilé spochybniť právny záver najvyššieho súdu v napadnutom

uznesení z 3. marca 2015 o tom, že sťažovateľka podala opravný prostriedok oneskorene.

Napriek tvrdeniu najvyššieho súdu vo vyjadrení z 10. júna 2015, že podateľňa najvyššieho

súdu neeviduje elektronické podanie sťažovateľky, ústavný súd vzhľadom na už uvedené

vyhodnotil uvedené skutočnosti na ťarchu najvyššieho súdu.

Skutočnosti uvádzané sťažovateľkou naznačujú, že sa najvyšší súd mohol dopustiť pri

posudzovaní včasnosti podaného opravného prostriedku sťažovateľkou takého procesného

pochybenia, ktoré mohlo zbaviť sťažovateľku prístupu k súdu, pričom v konkrétnych

okolnostiach posudzovaného prípadu môže ísť o také závažné pochybenie, ktoré je z

16

ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné. Z týchto dôvodov je zároveň potrebné

považovať záver najvyššieho súdu, že opravný prostriedok sťažovateľky bol podaný po

uplynutí lehoty, za nepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený, a preto ústavne neudržateľný.

Ústavný súd preto rozhodol, že najvyšší súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 porušil

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa v spojení s

ods. 1 , ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru v

spojení s čl. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec

vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Keďže najvyšší súd uznesením sp. zn. z 3. marca 2015 porušil

označené základné právo sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru, ústavný súd

zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto

nálezu). Povinnosťou najvyššieho súdu bude riadiť sa právnym názorom ústavného súdu

a vysporiadať sa so skutočnosťami uvedenými v tomto náleze. V okolnostiach posudzovanej

veci bude potrebné, aby si najvyšší súd zaobstaral originály elektronických správ, ktorými

sťažovateľka preukazuje podanie opravného prostriedku elektronicky 22. júla 2014. Úlohou

najvyššieho súdu bude dôsledne preskúmať obsah týchto správ a zistiť, či je možné urobiť

záver o odoslaní predmetnej elektronickej správy a tiež aj o doručení tejto správy na adresu

podatelnaNSSR@justice.sk. Rovnako tak bude najvyšší súd povinný vykonať opätovné

šetrenie o tom, či eviduje prijatú elektronickú správu sťažovateľky s opravným prostriedkom

a či negatívny výsledok doterajšieho šetrenia mohol byť ovplyvnený tým, že na adresu

podatelnaNSSR@justice.sk mala sťažovateľka odoslať podanie elektronicky bez zaručeného

elektronického podpisu. Následne bude najvyšší súd povinný opäť rozhodnúť o opravnom

prostriedku sťažovateľky a okrem iného posúdiť aj otázku, či tento opravný prostriedok

podala sťažovateľka včas.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov právneho zastúpenia v sume 789,12 €

za tri úkony právnej služby po 210,81 € „(1. Prevzatie a príprava zastupovania; 2. Písomné

podania na súd vo veci samej – ústavná sťažnosť; písomné podanie na súd vo veci samej –

písomné vyjadrenie k vyjadreniu najvyššieho súdu, a to všetko podľa § 10 Vyhlášky

č. z hodnoty veci 6.000, EUR – výška uloženej administratívnej sankcie);

3 x režijný paušál po 8,39 EUR a DPH vo výške 20 %.“.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania v sume

355,73 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

§ 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

18

s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd vychádzal zo základnej

sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2015 v sume 139,83 €

[1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky vzhľadom na to, že predmetom

konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná

peniazmi (m. m. napr. , , , ,

, )] a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál)

za každý úkon právnej služby v sume 8,39 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3

vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 296,44 €. Keďže advokátska kancelária je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (čo ústavný súd zistil zo zoznamu daňových

subjektov registrovaných pre DPH dostupného na internetovej stránke Finančnej správy

Slovenskej republiky www.financnasprava.sk)], uvedená suma bola zvýšená o DPH

vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke

úhradu trov konania za stanovisko k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu doručené

ústavnému súdu 14. augusta 2015, keďže z obsahu tohto podania nevyplývajú žiadne nové

skutkové okolnosti alebo nové právne názory.

Trovy konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015