Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 185/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti S., P., zastúpeného advokátkou JUDr. E. H., S.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € [slovom

tritisícpäťstoeur (105 441Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť S. trovy konania v sume

245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. E. H., S., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 21. septembra 1998 Okresnému súdu

Bratislava I žalobu, ktorou uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na

jeho lietadle. Dňa 21. októbra 1998 bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená

okresnému súdu.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal,

aby mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 16 597 € (500 001,22 Sk)

a náhrada trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 23. marca 2009 vyjadril

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3248/09 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2009

a následne na základe výzvy ústavného súdu zo 4. júna 2009 doplňujúcim podaním

doručeným ústavnému súdu 6. júla 2009, v ktorých sa okrem iného uvádza:

„Z obsahu spisu ako i z vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že zo strany súdu došlo

k prieťahom v konaní v období rokov 2003 - 2007 a to z dôvodu zmeny zákonného sudcu

a množstva prerozdelených spisov, ktoré musel zákonný sudca naštudovať.

V prílohe Vám pripájam vyjadrenie zákonného sudcu... s tým, že vo veci bol

vyhlásený rozsudok dňa 20. 04. 2009...

... konštatujem prieťahy v konaní v období od apríla 2003 do októbra 2007

spôsobené objektívnymi príčinami - nedostatočné personálne obsadenie súdu, neprimerané

množstvo vecí v jednotlivých oddeleniach civilných sudcov vzhľadom na možnosť zabezpečiť

bezprieťahové konanie avšak aj subjektívne dôvody na strane sudcu - neodôvodnená

nečinnosť.“

Vo vyjadrení zákonného sudcu je uvedená táto chronológia procesných úkonov

priebehu napadnutého konania:

„Predmetná vec pôvodne napadla na OS BA I 21. 09. 1998, na tunajší súd bola

postúpená 21. 10. 1998. Po zaplatení SP za návrh na výzvu súdu 29. 04. 1999 bol návrh

doručovaný odporcovi na vyjadrenie, ktorý sa k nemu písomne vyjadril v júli 1999. bol

stanovený na jún 2000, bol žiadaný a pripojený spis OR PZ M., boli žiadané doklady od

navrhovateľa, vyjadrenie Ministerstva vnútra SR. Pojednávanie v júni 2000 bolo z dôvodu

PN PZN odročené. Vo veci bolo pojednávanie v septembri 2000. Boli doložené doklady zo

strany účastníkov. Pojednávanie stanovené na december 2000, február 2001 - súd

uznesením vyhlásil zmenu návrhu - rozšírenie o úroky z omeškania, - apríl 2001, jún

2001, október 2001 - doloženie dokladov odporcom, december 2001, február 2002. V apríli

2003 vec spolu s ďalšími 400 nerozhodnutými vecami pridelená na vybavenie do môjho

oddelenia. Vo februári 2005 predloženie VSÚ na prípravu pojednávania, doplnenie

dokazovania, v októbri 2007 stanovený na január 2008, marec 2008, apríl 2008 -

výsluch svedka navrhnutého navrhovateľom, jún 2008 - výsluch svedka - navrhovateľa,

august 2008, september 2008 doklady navrhovateľ, október 2008, november 2008,

január 2009, marec 2009 - výsluch zástupcov navrhovateľov vzhľadom na námietku

premlčania vznesenú odporcom. - apríl 2009 výsluch svedka - navrhovateľom,

odporcom. V období, kedy som reálne prevzal 400 nerozhodnutých vecí - v priebehu

mesiaca máj 2003 do vytýčenia október 2007 vznikol prieťah v konaní spôsobený

z objektívnych dôvodov, nakoľko trvalo určitý čas, kým som naštudoval takéto množstvo

spisov. V súčasnosti z tohto množstva spisov je cca 15 nerozhodnutých. Pri určovaní

poradia prejednávania pridelených vecí som uprednostňoval veci so zrýchleným režimom

prejednania - rozvody, výživné, sťažnostné veci, náhrady škody na zdraví. Po znížení stavu

oddelenia na únosnú mieru som začal vo veci riadne konať, viaceré boli odročené

na žiadosť PZN, z dôvodu jej PN. V súčasnosti je vec pred rozhodnutím. Na pojednávaní

20. 04. 2009 bolo rozhodnuté vo veci.“

K vyjadreniam okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 6. októbra 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Okresný súd Bratislava III vo svojich vyjadreniach... v podstate potvrdil dôvody

sťažovateľa, uvedené v sťažnosti zo dňa 6. 3. 2009 najmä v tom, že sa jednalo o prieťahové

konanie v danej veci a to najmä v rokoch 2003 až 2007.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho už

spomínanom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 12. mája 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že jeho ostatným úkonom bolo pojednávanie

uskutočnené 20. apríla 2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorý okresný súd následne

doručoval účastníkom konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť

súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom

prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich

práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom bolo rozhodovanie o sťažovateľom

uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej na jeho lietadle proti odporcovi... Spory

o náhradu škody tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade

ich nemožno hodnotiť po právnej ani skutkovej stránke ako zložité. Preto ústavný súd

z hľadiska uvedeného kritéria nepovažoval právnu ani skutkovú zložitosť veci za relevantný

dôvod, ktorý by mohol mať výraznejší vplyv na priebeh preskúmavaného konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako jeho účastníka v postavení

navrhovateľa. Ústavný súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, ktoré by v súvislosti

s priebehom napadnutého konania mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľa. Na takéto

skutočnosti nepoukázal ani okresný súd vo svojich vyjadreniach k sťažnosti.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

existencie zbytočných prieťahov, pričom v jeho priebehu zistil tieto obdobia dlhodobejšie

nečinnosti:

- od 13. februára 2002 (uskutočnené pojednávanie vo veci) do 23. apríla 2003

(opatrenie predsedu okresného súdu, ktorým bol súdny spis pridelený inému zákonnému

sudcovi), t. j. v trvaní viac ako 1 rok,

- od 23. apríla 2003 do 30. októbra 2007 (okresný súd nariadil termín pojednávania),

t. j. v trvaní 4 a pol roka.

Takáto nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná ani dôvodmi,

na ktoré poukázal okresný súd vo svojich už spomínaných vyjadreniach k sťažnosti, keď

okrem iného uviedol, že „zo strany súdu došlo k prieťahom v konaní v období rokov

2003 – 2007 a to z dôvodu zmeny zákonného sudcu a množstva prerozdelených spisov, ktoré

musel zákonný sudca naštudovať...

... konštatujem prieťahy v konaní v období od apríla 2003 do októbra 2007

spôsobené objektívnymi príčinami - nedostatočné personálne obsadenie súdu, neprimerané

množstvo vecí v jednotlivých oddeleniach civilných sudcov vzhľadom na možnosť zabezpečiť

bezprieťahové konanie avšak aj subjektívne pôvody na strane sudcu - neodôvodnená

nečinnosť.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už vyslovil, že nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že

v žiadnom prípade nemožno prenášať technicko-organizačné problémy orgánov verejnej

moci na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie ich

základných práv alebo slobôd ().

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou taktiež konštatuje, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľa nebola

odstránená ani po takmer 11 rokoch od začatia napadnutého konania (m. m. napr.

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom z 20. apríla 2009

(t. j. po podaní sťažnosti ústavnému súdu ) rozhodol v merite veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 16 597 €

(500 001,22 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného poukázal na to, že

„žaloba o zaplatenie sumy 883 661,- Sk s prísl. je na súde už viac ako 10 rokov, teda súd

spôsobil prieťahy v konaní“, a ďalej poukázal na to, „že súdy a sudcovia majú povinnosť

byť aktívnymi a vyvíjať činnosť na odstránenie stavu právnej neistoty“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä rozsah úplnej

nečinnosti okresného súdu v priebehu konania, ústavný súd považoval priznanie sumy

3 500 € (105 441Sk)] za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

advokátkou JUDr. E. H. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 € (20 949,92 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby)

a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume

245,70 € (7 401, 96 Sk).

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred

ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred

ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi

(). Ústavný súd vzhľadom na to pri rozhodovaní o úhrade trov konania

nemohol vychádzať z hodnoty veci, ktorá je predmetom napadnutého konania, ako to

požadovala právna zástupkyňa sťažovateľa.

Preto ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009