Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 560/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť súdneho exekútora ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom,

Kukorelliho 1505/50, Humenné, vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť

majetok podľa a 4 a na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Kežmarok sp. zn. z 25. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2015 doručená sťažnosť súdneho exekútora (ďalej len „sťažovateľ“

alebo „súdny exekútor“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv vlastniť

majetok podľa a 4 (ďalej len „“) a na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. júna 2015

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že 28. júna 2012 podala

oprávnená Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad na exekútorskom úrade

sťažovateľa návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Body Style, s. r. o., Spišská

Belá. Okresný súd následne 21. augusta 2012 poveril vykonaním exekúcie sťažovateľa. Dňa

10. júna 2015 sťažovateľ podal na okresnom súde návrh na zastavenie exekúcie a priznanie

náhrady trov exekúcie v sume 151,10 € z dôvodu, že Okresný súd Prešov 7. januára 2014

povolil reštrukturalizáciu na majetok povinného podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze“). Okresný súd napadnutým uznesením nepriznal

sťažovateľovi požadované trovy exekúcie.

3. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že trovy exekúcie by mal podľa novej právnej úpravy

účinnej od 1. januára 2012 platného zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zavedená do

praxe na základe , znášať oprávnený. Na podporu svojho právneho

názoru uvádza aj odlišnú judikatúru všeobecných súdov (uznesenia Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 29. marca 2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 31. januára 2014 a Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 30. augusta 2013) a v závere zdôrazňuje: „Ak však normotvorca v novele zákona

nevytvoril prechodné ustanovenie na spolupôsobenie prechádzajúcej právnej úpravy a tej

súčasnej, jeho úmyslom jednoznačne bolo, aby bola súčasná norma okamžite aplikovaná.

Okresný súd Kežmarok sa v napadnutom uznesení odchýlil od právnych zásad

a právoplatných rozhodnutí v rovnakých veciach tak diametrálne odlišne, že považujeme

napadnuté rozhodnutia za arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, ktoré zároveň má za následok porušenie základného práva alebo slobody.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo - súdneho exekútora, na súdnu ochranu

podľa ..., právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru... a právo vlastniť majetok podľa a 4 ... uznesením Okresného

súdu Kežmarok zo dňa 25.06.2015, sp. zn.: -17, porušené bolo.

... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.06.2015, sp. zn.:

-17 a vec vracia Okresnému súdu v Kežmarku na ďalšie konanie..

... - súdnemu exekútorovi sa priznáva náhrada trov

konania vo výške 355,73 €, ktorú je Okresný súd Kežmarok povinný zaplatiť na účet

advokáta JUDr. Miroslava Korcha...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

9. Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd v jeho veci nesprávne

rozhodol o tom, že mu v predmetnom exekučnom konaní neprináleží náhrada trov

exekučného konania, keďže podľa jeho názoru by mal znášať trovy oprávnený (§ 203 ods. 3

Exekučného poriadku).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v je umožniť každému reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze

zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov, či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti (obdobne napr. , , ). Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia

zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo záväznou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba

v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do

takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam

zákonného predpisu (, , , ).

11. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu platí, že rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi patrí v zásade do výlučnej kompetencie týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika súvisiaca s konaním a rozhodovaním o náhrade trov konania by

mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, ak by vo veci konajúci všeobecný

súd extrémne vybočil z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť

v zásade len na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Vychádzajúc z uvedených ústavne

relevantných úvah, ústavný súd pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní.

12. Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky

súdny poriadok v § 238 ods. 5 upravuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

nie je prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce

trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva

zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide

o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, a bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje

ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť

signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom

rozsahu [intenzite (, , )]. Vo veci

sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu nejde.

13. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ (súdny exekútor) sa svojou

sťažnosťou domáha ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (pozri bod

2), ústavný súd na základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na

poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú (obdobne ).

14. Ústavný súd k tomu ešte poznamenáva, že po preskúmaní napadnutého uznesenia

okresného súdu ani nezistil, že by bolo prípadne neodôvodnené alebo arbitrárne. Ani názor

kontroverzný, s ktorým možno aj nesúhlasiť, ak je riadne odôvodnený, nemá intenzitu

ústavného porušenia. Ústavný súd v danej veci nemá teda žiaden dôvod a ani oprávnenie na

prehodnocovanie právnych a skutkových záverov tohto súdu, ktoré sú opísané na s. 1 a s. 2

v napadnutom uznesení, pretože jednak vychádzajú z príslušných ustanovení Exekučného

poriadku, ako aj zákona o konkurze, ale aj o ustanovení .

Odôvodnenie napadnutého uznesenia predstavuje dostatočný základ na jeho výrok, prečo

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Tvrdenia sťažovateľa podľa názoru

ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny súdneho rozhodnutia, ktoré skončilo pre

neho nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno spájať s porušením jeho základného práva

garantovaného v , práva garantovaného dohovoru a následne

ani s porušením základného práva vlastniť majetok.

15. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, že v iných prípadoch týkajúcich sa

totožnej problematiky použili všeobecné súdy rozdielnu interpretáciu všeobecne záväzných

právnych predpisov, ústavný súd zastáva názor, že nie je úlohou ústavného súdu

zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej

praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(, ). Predmetom ústavnej sťažnosti je navyše posúdenie bagateľnej

veci, ktorá sa netýka rozhodnutia vo veci samej, ale iba náhrady trov konania (obdobne

).

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti sťažovateľa

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015