Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 225/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Daňovým, Námestie

Martina Benku 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

a slobôd, konkrétne práva na súdnu ochranu a práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde uznesením Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. zo 4. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2018

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Daňovým,

Námestie Martina Benku 15, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

a slobôd, konkrétne práva na súdnu ochranu a práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde uznesením Okresného súdu

Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. mája 2018 (ďalej

len „uznesenie okresného súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva:

«... dňa 1.12. 2017 som na Okresný súd v Dunajskej Strede podal návrh na vydanie

platobného rozkazu ako splnomocnený zástupca môjho mandanta ... proti

žalovanému ... o zaplatenie sumy 2 403,60 EUR ku ktorému návrhu

som pripojil všetky potrebné doklady... a plnú moc udelenú mi na zastupovanie, kde ako

neskôr som zistil až po upozornení sudcom na pojednávaní dňa 4. 5. 2018, že tu absentuje

môj podpis a pečiatka, hoci plná moc mi udelené mojim mandantom bola riadne ním

podpísaná... Paradoxné na veci je to, že toto moje pochybenie si nevšimol ani konajúci súd,

ktorý mi zaslal výzvu zo dňa 5.12. 2017 na zaplatenie súdneho poplatku... sudca

vydal dňa 24.1. 2018 platobný rozkaz, kde konal vo veci s p.

a so mnou, hoci som nemal riadne plnomocenstvo... konajúci sudca vo veci... platobný

rozkaz uznesením dňa 20.3. 2018 zrušil a nariadil vo veci pojednávanie. Teda ten istý sudca

, ktorý mi uložil poriadkovú pokutu vydal dňa 20.3. 2018 uznesenie 16Cb

159/2017 OS D. Streda kde zrušil platobný rozkaz a uložil advokátovi

, aby sa k odporu podanému žalovaným vyjadril. Konajúci sudca teda vydal

2 rozhodnutia /platobný rozkaz a jeho zrušenie/, kde žalobca podľa neho nebol riadne

zastúpený a konal so žalobcom a jeho advokátom... konajúci sudca pojednávanie vytýčil,

ale nevyzval advokáta, aby predložil riadne plnomocenstvo, čo urobiť mal. jednoznačne z

toho vyplýva, že konajúci sudca toto obišiel bez povšimnutia a buď konal ako nepripravený

alebo to bol zámer z jeho strany... 4. 5. 2018 som sa dostavil riadne na pojednávanie na OS

D. Streda, žalobca ani žalovaný sa nedostavili... Sudca... otvoril pojednávanie. Otvoril teda

pojednávanie vo veci, napriek tomu, že z mojej strany bolo predložené plnomocenstvo, ktoré

trpelo vadami. Predniesol som návrh a žiadal som sudcu o rozhodnutie rozsudkom pre

zmeškanie... Zrazu sudca potom ako zrejme uvažoval že rozhodne rozsudkom pre zmeškanie

spýtal sa ma, z čoho vyplýva, že ja zastupujem žalobcu. Ja som bol prekvapený a uviedol

som, že predsa na základe udeleného mi plnomocenstva. Na to mi konajúci sudca podal

splnomocnenie, ktoré bolo riadne podpísané mojim mandantom a ja som zistil, že na

plnomocenstve absentuje môj podpis a pečiatka. Konal som úplne automaticky,

ospravedlnil som sa konajúcemu sudcovi za formálne pochybenie a opomenutie dať

pečiatku a podpis na plnomocenstve slovom prepáčte a dal som na splnomocnenie moju

pečiatku a podpis. Nato sudca mi povedal, prečo som dával na splnomocnenie pečiatku a

podpis a povedal mi, aby som to tam nedával. Odpovedal som, že už sa stalo... Konajúci

sudca však bez toho, že by so mnou o tomto diskutoval, alebo našiel iné riešenie, v mojom

domnení, že ide rozhodovať, poslal ma von z pojednávacej miestnosti, kde som čakal asi 20

minút, čo mi bolo čudné a následne mi uložil pokutu, že vraj som neuposlúchol jeho príkaz

a opatril som splnomocnenie mojim podpisom a pečiatkou až na pojednávaní dňa 4. 5.

2018...

Uznesenie zo dňa 4. 5. 2018 /uloženie mi poriadkovej pokuty/ je

Rozhodnutím sudcu , ktorým mohol zneužiť právomoc verejného činiteľa. Ak

podľa jeho úvah nezastupujem p. nemohol ma označiť v záhlaví rozhodnutia za jeho

zástupcu a nemohol mi ani uložiť poriadkovú pokutu ako jeho zástupcovi... Pravdou je iba

to, že súd až na pojednávaní /nie však po vyvolaní veci/ ale až po otvorení pojednávania

zistil, že absentuje riadne plnomocenstvo. Vyplýva to jednoznačne zo zápisnice

z pojednávania. Až do tejto chvíle, teda až do otvorenia pojednávania konajúci sudca nemal

vedomosť o vade plnomocenstva, teda buď konal tak, že bol absolútne nepripravený na

pojednávanie, alebo si jednoducho vadu plnomocenstva nevšimol ako ja /ľudské zlyhanie/...

V bode 2 odôvodnenia uznesenia súdu o uložení poriadkovej pokuty konajúci sudca píše, že

„tento po nahliadnutí do spisu vyhlásil, že nedostatok možno odstrániť“ a „očakávanie

súdu že bude nasledovať predloženie riadneho plnomocenstva sa však nenaplnilo“. V

prvom rade, pre sudcu nie som žiaden „tento“, ak ja som „tento! tak on je „tamten“. Sme si

absolútne rovní, sudca je sudcom, advokát je advokátom, obaja máme vysokoškolské

právnické vzdelanie a bude platiť „rovný s rovným“ a nie „rovný s rovnejším“. V druhom

rade, sudca nemohol v žiadnom prípade odo mňa očakávať, že predložím riadne

plnomocenstvo, veď so mnou riadne konal a predtým 2x vydal rozhodnutie, kde mu

plnomocenstvo založené v spise nevadilo. Začalo mu vadiť až po otvorení pojednávania.

Mňa konajúci sudca vôbec neupozorňoval že počkať, jednoducho to nestihol a začal niečo

vykrikovať až potom, ako som podpísané plnomocenstvo vrátil. Ako a na čo som mal potom

čakať.

V bode 4. Odôvodnenia rozhodnutia sa ma sudca snaží zosmiešňovať a znevažovať

ma ako advokáta. Robí tu zo mňa doslova bezprizorného človeka, ktorý nie je schopný

pochopiť jednoduché veci. K tomuto iba poznamenávam, že konajúceho sudcu budem

žalovať na ochranu osobnosti ak sa preukáže /o čom nepochybujem/, že jeho rozhodnutie

o uložení pokuty je nezákonné.

K bodu 5 odôvodnenia uznesenia o uložení pokuty uvádzam, že pokuta je nedôvodná,

žiadny príkaz od sudcu som nedostal, ani som ho nepotreboval a teda nič som nemohol

porušiť. K bodu 6 uvádzam, že nič som neporušil. V bode 7 sú právne konštrukcie sudcu,

ku ktorým sa nebudem vyjadrovať, pričom iba poznamenávam, že žiadne predpisy

advokátskej komory som neporušil... V tomto štáte bol žiaľ prijatý Civilný sporový

poriadok, kde je stanovené, že proti uzneseniu súdu o uložení poriadkovej pokuty nie je

prípustné odvolanie. Ja osobne zastávam právny názor, že v každom demokratickom štáte je

neprípustné, aby takéto rozhodnutie súdu nebolo možné kontrolovať, čo sa týka jeho

formálnej správnosti a zákonnosti odvolacím orgánom. Ak je to tak v našom právnom

poriadku potom platí možnosť zneužívania svojho postavenia a práva a nemožnosť proti

neprávosti sa brániť. Platiť pokutu, cítiac že bezdôvodne uloženú človeku iným človekom

/sudcom/ bez možnosti použiť riadny opravný prostriedok je niečo neuveriteľné. Prajem

preto tým, čo takéto ustanovenie zákona navrhli a prijali aby sa im stalo niečo obdobné ako

mne.»

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„... žiadam aby ústavný súd začal konať o mojej ústavnej sťažnosti z dôvodu, že

konaním sudcu boli porušené moje základné práva a slobody, konkrétne

právo na súdnu ochranu /právo každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Žiadam, aby Ústavný súd SR vyslovil, že sťažnosťou napádané uznesenie 16Cb

159/2017 OS D. Streda zo dňa 4.5. 2018 je nezákonné, že ním bol porušený zákon a žiadam

toto uznesenie zrušiť.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia , , , , ,

).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nie je

súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim

o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je

oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych

záveroch všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom

prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. , ). Úlohou

ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov ().

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ) a tiež by mali za následok porušenie

niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom

(opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd tiež konštatuje, že všeobecný súd je povinný organizovať procesný

postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, a zodpovedá za adekvátne

a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu zákon na tento účel zveruje, vrátane

poriadkových opatrení.

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia (procesného rozhodnutia) všeobecného

súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Opodstatnenosť sťažnosti

podľa v takýchto prípadoch prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv

a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia

všeobecným súdom (napr. ).

V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľa

považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že vec, v súvislosti s ktorou sa sťažovateľ uchádza

o ústavnú ochranu, sa týka jeho povinnosti zaplatiť sumu 250 € z titulu poriadkovej pokuty,

ktorá mu bola uložená ako advokátovi zastupujúcemu žalovanú okresným súdom v konaní

o zaplatenie 2 403,60 € s prísl. z dôvodu, že nerešpektoval príkaz súdu nedoplniť do

splnomocnenia na zastupovanie, ktoré bolo založené v súdnom spise, žiadne údaje.

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Civilný sporový

poriadok prostredníctvom § 422 vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby prieskum rozhodnutí

týkajúci sa bagateľných vecí mohol byť predmetom prieskumu ústavným súdom (m. m.

, , , , ). Aj

preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti orgánu verejnej moci, v ktorom

ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (,

, , ). Vo veci sťažovateľa o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu zjavne nejde.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ústavnej ochrany

v spore o sume, ktorá je zjavne bagateľná, ktorá sa netýka rozhodnutia vo veci samej, ale

iba poriadkového opatrenia (obdobne , , ),

ústavný súd na základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na

poskytnutie súdnej ochrany, a preto sťažnosť, ktorou napáda porušenie v záhlaví

označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu, odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2018