Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 64/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci

namietaného porušenia a základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline z 30. septembra 2015

v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Čadca

z 13. apríla 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

23. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie (ďalej len ,a“),

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“), ako aj práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a zákazu

diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len ,,krajský

súd“) z 30. septembra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

,,uznesenie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) z 13. apríla 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„uznesenie okresného súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že je účastníkom konania

(žalovaným) v spore „o náhradu škody z vád výrobkov...“, ktoré je vedené na okresnom

súde pod sp. zn. . V priebehu konania okresný súd ustanovil znalca, ktorý

vypracoval znalecký posudok a sťažovateľ podal proti znaleckému posudku námietky.

Okresný súd uznesením z 13. apríla 2015 rozhodol o trovách znalečného, s ktorého závermi

však sťažovateľ nesúhlasil, preto podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Uznesením

krajského súdu z 30. septembra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 13. apríla 2015 potvrdené.

3. Sťažovateľ považuje uznesenia krajského súdu a okresného súdu o trovách

znalečného za nespravodlivé a diskriminačné, porušujúce jeho označené práva podľa

a dohovoru (pozri bod 1), pričom poukazuje na to, že uznesenia okresného súdu a krajského

súdu boli vydané predčasne, pretože znalec sa ešte nevyjadril k jeho námietkam podaným

k vypracovanému znaleckému posudku a okresný súd ho predtým ešte nevypočul

(poukazuje pritom na iné uznesenie toho istého krajského súdu sp. zn.

z 25. augusta 2014, podľa ktorého by o znalečnom mal okresný súd rozhodnúť až po

výsluchu znalca).

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho

základné právo „na spravodlivý súdny proces, právo na súdnu ochranu, právo na účinný

opravný prostriedok, zákaz diskriminácie zaručené v a

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo v konaní na Krajskom súde v Žiline - uznesením zo dňa

30.09.2015, sp. zn.: -524 porušené...

... bolo v konaní na Okresnom súde Čadca – uznesením zo dňa 13.04.2015, sp. zn.:

-502 porušené...“.

5. Ďalej sťažovateľ žiada, aby ústavný súd uznesenie krajského súdu a okresného

súdu zrušil, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 13 dohovoru (právo

na účinný prostriedok nápravy) každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. Podľa čl. 14 dohovoru

(zákaz diskriminácie) užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

skúmal, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

sťažovateľ označil, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS. 140/03, ,

, , , ).

10. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich

do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. , ).

11. V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa namietajúceho porušenie základných práv

a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho

úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie

a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských

právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú

dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných práv a slobôd (napr. , , , ).

12. Jediná námietka sťažovateľa v sťažnosti tkvie v tom, že považuje uznesenia

okresného súdu a krajského súdu o trovách znaleckého dokazovania (znalečnom) za

predčasne vydané a nespravodlivé, pretože voči znaleckému posudku podal námietky

a všeobecné súdy o znalečnom rozhodli pred vypočutím znalca. Tieto uznesenia považuje

za diskriminačné voči nemu (bližšie pozri bod 3 a tam uvádzané iné rozhodnutie krajského

súdu). Iné konkrétne a vecné dôvody však k jednotlivým označeným právam podľa

a dohovoru a ani k prípadnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uznesení okresného súdu

a krajského súdu v sťažnosti bližšie neuviedol (chýba teda riadne odôvodnenie sťažnosti

v zmysle ).

13. Podľa jej skutočného obsahu sťažnosť možno vyhodnotiť v podstate iba ako ďalší

opravný prostriedok vo veci priznania znalečného znalcovi, pričom sťažovateľ vystupuje

v tomto konaní ako žalovaný. Argumentácia sťažovateľa, ktorý namieta predčasnosť

a rýchlosť rozhodovania o znalečnom, ktoré navyše nie je konečným meritórnym

rozhodnutím, je bez ústavného rozmeru, pretože smeruje proti takým uzneseniam okresného

súdu a krajského súdu, ktorými tieto súdy posudzovali, či predložené vyúčtovanie

znalečného znalcom bolo v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách, náhradách, výdavkov a náhradách za stratu času

pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, teda ide o aplikáciu

práva v rovine podústavného práva, a dokonca podzákonného práva. V tomto smere ústavný

súd poukazuje  vo vzťahu k čiastkovému rozhodovaniu o znalečnom  na režim § 139

ods. 2 , podľa ktorého „o znalečnom súd rozhodne do 30 dní

od vykonania tohto dôkazu“ [pozri aj judikatúru v ASPI, komentár IURA a komentár C. H.

BECK „O odmene znalca a o náhradách vzniknutých nákladov má súd rozhodnúť bez

prieťahov po podanom vyúčtovaní, a to nezávisle od skončenia veci, v ktorých bol posudok

urobený. Po právoplatnosti rozhodnutia o nárokoch znalca sa priznaná odmena a náhrada

nákladov znalca bez meškania vyplatí“ (R 20/1980)].

14. V tejto veci rozsah sťažovateľovho vkladu na úhradu znalečného (záloha v sume

150 €) je navyše sumou celkom zjavne bagateľnou, teda to by bol sám osebe dôvod na

odmietnutie jeho sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr.

). O účelovosti tvrdenia sťažovateľa svedčí aj fakt, že kým v tejto veci

namieta neprimeranú rýchlosť rozhodovania o priznaní znalečného (napriek zákonnej dikcii

), v inom konaní pred ústavným súdom

() napáda aj prieťahy v konaní okresného súdu v tej istej veci.

II.A K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

15. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou napadol uznesenie

okresného súdu. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného súdu, keďže proti nemu bol

prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ využil, a o jeho odvolaní proti nemu

rozhodol krajský súd uznesením z 30. septembra 2015 v konaní vedenom pod sp. zn.

. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

II.B K namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu

16. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa v sťažnosti, ktorá je nedostatočná a bez

ústavného významu (pozri body 12 až 14), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej

predbežnom prerokovaní podľa vo vzťahu ku

krajskému súdu odmietol jednak pre zjavnú neopodstatnenosť, keďže nezistil žiadnu

príčinnú súvislosť medzi označenými základnými právami podľa a dohovoru

a uznesením krajského súdu [podľa judikatúry ústavného súdu alebo judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) a tiež právo

na spravodlivé súdne konanie „sú práva výsledkové“ (m. m. , ,

, alebo (Komanický c. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. 6. 2002)], ale tiež aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (pozri bod 12).

Na tomto konštatovaní nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že sťažovateľovi krajský

súd nedal odpoveď na jeho návrh na prerušenie konania (k tomu ústavný súd uvádza, že

týmto návrhom by sa iba zbytočne predĺžil jeho spor a rozhodnutie vo veci samej, v ktorom

sťažovateľ navyše namieta aj prieťahy na ústavnom súde).

17. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už nezaoberal prípadne aj ďalšími

nedostatkami sťažnosti [bod 3 petitu na s. 5 sťažnosti je neúplný, pretože neobsahuje okrem

požiadavky zrušenia uznesení okresného súdu a krajského súdu aj návrh na vrátenie veci na

ďalšie konanie v zmysle ].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016