Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 173/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda

sp. zn. z 19. januára 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla

2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. januára 2018

(ďalej len „uznesenie okresného súdu“ alebo „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je advokát zastupujúci

fyzickú osobu v procesnom postavení žalovanej v civilnom sporovom konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom okresný súd nariadil termín

pojednávania na 19. január 2018 o 13.00 h, ktorý sťažovateľ vzal na vedomie pri

predchádzajúcom pojednávaní. Dňa 15. januára 2018 zastupoval sťažovateľ na Okresnom

súde Poprad ako obhajca iného klienta vo väzobnej trestnej veci vedenej pod sp. zn.

, kde predseda senátu o 15.00 h hlavné pojednávanie prerušil do 19. januára

2018 o 9.00 h, čím na tento deň vznikla kolízia medzi pojednávaním v trestnej veci na

Okresnom súde Poprad a pojednávaním v civilnej veci na okresnom súde.

3. Sťažovateľ bol vzhľadom na situáciu povinný kolíziu pojednávaní riešiť buď

substitúciou alebo návrhom na odročenie civilného pojednávania (uprednostniac účasť na

trestnom konaní). Vzhľadom na to, že v lehote troch pracovných dní nebolo možné

zabezpečiť a riadne pripraviť zástupcu na pojednávanie v civilnej veci, rozhodol sa v ten

istý deň vo večerných hodinách zaslať mailom na elektronickú adresu podateľne okresného

súdu návrh na odročenie pojednávania v zmysle

(ďalej aj „CSP“).

4. Okresný súd v zmysle na návrh nereagoval, a preto sťažovateľ,

vedomý si kompetencie súdu urobiť záver o „dôležitosti“ dôvodu na odročenie

pojednávania, deň pred pojednávaním sa telefonicky spojil so zamestnankyňou okresného

súdu zo spisovej kancelárie „14C“, ktorá sťažovateľovi v telefonickom rozhovore uviedla,

že návrhu na odročenie pojednávania bude vyhovené. Uznesením okresného súdu bola

sťažovateľovi napriek uvedenému uložená poriadková pokuta vo výške 250 € z dôvodu, že

sa nedostavil na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

5. Podľa môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto...

sťažuje postup konania najmä tým, že sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas

predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami...

Z namietaného uznesenia podľa sťažovateľa nevyplýva:

«a) či sťažovateľ svojou neprítomnosťou na pojednávaní sťažil postup konania a ak

áno, tak ako... teda, či bol naplnený tento kumulatívny znak hypotézy právnej normy ...

b) aký má význam záver Súdu (bod 10. odôvodnenia Uznesenia) o tom, že kolízia nie

je dôvod dôležitý pre odročenie pojednávania, ak Súd pojednávanie odročil, pričom Súd

obsah e-mailového návrhu sťažovateľa na odročenie pojednávania nijako nevyhodnotil

vo vzťahu k predpokladom definovaným v bode 9. písm. a/ až d/ odôvodnenia Uznesenia

a relevantným pre záver o otázke, či kolízia sťažovateľa bola alebo nebola „dôležitým

dôvodom“ ...

c) na základe čoho Súd dospel k záveru o povinnosti sťažovateľa ospravedlňovať

neúčasť na pojednávaní a prečo nepovažuje zdôvodnený návrh na odročenie pojednávania

urobený v ten istý deň, v ktorom sa sťažovateľ o prekážke dozvedel, za ospravedlnenie

včasné a odôvodnené vážnymi okolnosťami...

d) prečo súd nepostupoval podľa / , ak dospel k záveru, že dôvod na

odročenie nebol dôležitý...

e) na základe akej úvahy určil výšku pokuty 250,- €.».

6. Sťažovateľ ďalej uviedol, že si je vedomý kompetencie konajúceho súdu vynútiť si

plnenie procesných povinností a zabezpečiť riadny priebeh konania aj uložením poriadkovej

pokuty. Zákonným predpokladom pre takýto postup je, že sankcionovaný subjekt sťažuje

postup konania, čo však v odôvodnení uznesenia okresného súdu zostalo absolútne

nepovšimnuté. Sťažovateľ okrem toho tvrdí, že svojou neprítomnosťou postup súdneho

konania nijako nesťažil, keďže vydaniu uznesenia okresného súdu predchádzali tieto

skutočnosti:

- strany boli v konaní riadne vypočuté a dokazovanie bolo ukončené,

- okresný súd rozhodol rozsudkom, proti ktorému podala žalovaná zastúpená

sťažovateľom odvolanie, a v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo úlohou

okresného súdu v ďalšom konaní rozhodnúť o spojení veci (ktoré predtým nedôvodne

vylúčil na samostatné konanie) a opätovne rozhodnúť tak, aby rozsudok netrpel vadou

absencie riadneho zdôvodnenia,

- okresný súd nariadil pôvodne pojednávanie na 6. október 2017 a predvolanie na

pojednávanie doručil sťažovateľovi spolu s uznesením o spojení veci tak, že ku dňu

pojednávania nebola dodržaná lehota na prípravu a súčasne neuplynula ani lehota na

podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o spojení vecí. Sťažovateľ sa na

pojednávanie riadne dostavil, ale upozornil na procesné nedostatky brániace pojednávaniu,

a preto bolo pojednávanie odročené na 19. január 2018.

7. Sťažovateľ argumentoval, že podľa platnej procesnej úpravy sa predvolanie strán,

resp. zástupcov spája s realizáciou ich procesných práv a účasť na takom úkone súdu, kde sa

nevykonáva dôkaz výsluchom strany, resp. jej zástupcu, nemožno považovať za

nevyhnutnú, pretože neprítomnosť strany, resp. jej zástupcu má procesné dôsledky, ktoré

súdu nijako nebránia konať a rozhodnúť. Uloženie poriadkovej pokuty má preto význam

vtedy, ak je účasť sankcionovanej osoby nevyhnutná z dôvodu jej výsluchu alebo vykonania

iného dôkazu, čo však celkom určite nebol prípad sťažovateľa, a ak áno, bolo povinnosťou

okresného súdu túto skutočnosť ako zákonný predpoklad na uloženie sankcie v odôvodnení

namietaného uznesenia uviesť a rozumne zdôvodniť.

8. Sťažovateľ v mailovom návrhu na odročenie pojednávania uviedol, kedy sa

o kolízii pojednávaní dozvedel (15. januára 2018), čo bránilo substitúcii (krátkosť času, t. j.

3 pracovné dni), prečo žiadal o odročenie civilného pojednávania (kolidujúca vec je trestné

konanie s väzobne stíhaným klientom). Skutočnosť, že žalovaná trvala na zastúpení

advokátom, preukázal sťažovateľ svojím tvrdením, pretože pre krátkosť času iný dôkaz

neprichádzal do úvahy a taktiež bolo okresnému súdu známe z jeho vlastnej činnosti, že

sťažovateľ zastupoval žalovanú od počiatku nepretržite počas celého súdneho konania

trvajúceho štyri roky. Okresný súd uvedené fakty vo vzťahu ku kritériám, ktoré definoval

v bode 9 odôvodnenia namietaného uznesenia, nijako nevyhodnotil a nevysvetlil, prečo

pojednávanie nariadené na 19. január 2018 odročil, pokiaľ v bode 10 odôvodnenia dospel

k záveru, že dôvody na odročenie pojednávania neboli naplnené. Ku konštatovaniu

okresného súdu, že sťažovateľ nepripojil k „svojej žiadosti“ žiadne dôkazy preukazujúce

ním tvrdené skutočnosti, sťažovateľ uviedol, že „urobil čo urobiť v danej situácii pre

krátkosť času mohol a síce, že uviedol meno obžalovaného klienta, uviedol číslo súdneho

konania a označil súd, na ktorom kolidujúce trestné konanie prebiehalo. Písomné

predvolanie resp. upovedomenie o hlavnom pojednávaní neobdržal, pretože termín zobral

na vedomie priamo na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2018.“.

9. Sťažovateľ namietal, že výrok uznesenia okresného súdu je zdôvodnený jedinou

vetou v bode 11, a hoci sa okresný súd zaoberal v bode 9 kritériami významnými pre

zodpovedanie otázky, či kolízia je alebo nie je „dôležitý dôvod“ na odročenie pojednávania

v zmysle ustanovenie , na žiadnom mieste sa nezaoberal kritériami

rozhodujúcimi pre zodpovedanie otázky, či táto kolízia ne/predstavuje súčasne aj „vážnu

okolnosť“ odôvodňujúcu neprítomnosť sťažovateľa na pojednávaní tak, ako to vyplýva

z . Ak teda okresný súd dospel k názoru, že sťažovateľova účasť

na pojednávaní bola nevyhnutná a vznikla mu tým povinnosť svoju neprítomnosť

ospravedlniť a že posúdenie okolnosti ako „vážnej“ a odôvodňujúcej ospravedlnenie

z neúčasti na pojednávaní podlieha rovnakým kritériám ako posúdenie „dôležitosti dôvodu“

pre odročenie pojednávania, potom bolo v záujme splnenia zákonnej a ústavnej povinnosti

riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia potrebné tieto skutočnosti jasne a zrozumiteľne

uviesť. Záver okresného súdu v bode 11 odôvodnenia namietaného uznesenia, že sťažovateľ

svoju neprítomnosť neospravedlnil „včas a vážnymi okolnosťami“, je konštatovaním, a nie

výsledkom zrozumiteľnej, preskúmateľnej úvahy a rozhodovacej činnosti súdu.

10. Podľa ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie

pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

Súd sa týmto ustanovením neriadil a sťažovateľ sa až z namietaného uznesenia dozvedel, že

okresný súd hodnotí skutočnosti uvedené v návrhu na odročenie ako „nie dôležitý dôvod“

na odročenie pojednávania, resp. bolo možné „žiadať, aby sa sťažovateľ nechal zastúpiť“.

11. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že aj keď je uznesenie o uložení pokuty a jej

výške rozhodnutím na základe voľnej úvahy súdu, neznamená to, že súd môže rozhodovať

celkom svojvoľne. Podľa určuje súd výšku s prihliadnutím na povahu

porušenie povinnosti a hoci je nesporné, že okresný súd uložil pokutu v rozmedzí určenej

zákonom, z rozhodnutia nie je ani len náznakom zrejmé, ako k výške uloženej pokuty

dospel.

12. Uznesenie okresného súdu je podľa názoru sťažovateľa zaťažené vadami

spočívajúcimi v jeho zmätočnosti a rozporuplnosti, nie je ústavne primeraným spôsobom

odôvodnené, a teda arbitrárne.

13. Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa zaručené čl. 20 ods. 1/ a čl. 46

ods. 1/ , ako aj jeho právo zaručené Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn.: -284 zo dňa 19.01.2018 porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.: -284 zo dňa

19.01.2018 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Dunajská Streda je povinný zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 325,42 €, do jedného mesiaca odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

14. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľ tiež

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia okresného súdu. Podľa

sťažovateľa „výkonom Uznesenia Súdu by mohol byť zmarený výsledok konania ÚS SR... je

daný dôvod na poskytnutie jeho predbežnej ochrany a teda pre dočasné opatrenie

o odložení vykonateľnosti Uznesenia Súdu, pričom odklad vykonateľnosti nie je v rozpore

s dôležitým verejným záujmom a odkladom nikomu nevznikne ujma“.

II.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia , , , , ,

).

19. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nie je

súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim

o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je

oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych

záveroch všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom

prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. , ). Úlohou

ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov ().

20. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ) a tiež by mali za

následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené

v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

21. Ústavný súd tiež konštatuje, že všeobecný súd je povinný organizovať procesný

postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, a zodpovedá za adekvátne

a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu zákon na tento účel zveruje, vrátane

poriadkových opatrení.

22. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia (procesného rozhodnutia) všeobecného

súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Opodstatnenosť sťažnosti

podľa v takýchto prípadoch prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv

a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia

všeobecným súdom (napr. ).

23. V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľa

považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že vec, v súvislosti s ktorou sa sťažovateľ uchádza

o ústavnú ochranu, sa týka jeho povinnosti zaplatiť sumu 250 € z titulu poriadkovej pokuty,

ktorá mu bola uložená ako advokátovi zastupujúcemu žalovanú okresným súdom v konaní

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a svoju

neprítomnosť neospravedlnil podľa názoru okresného súdu včas a vážnymi okolnosťami.

24. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Civilný

sporový poriadok prostredníctvom § 422 vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (, ,

, , ). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď

sťažnosť smeruje proti orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,

poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch, ak

sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu, resp. intenzite (, , ,

). Vo veci sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného

súdu zjavne nejde.

25. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ústavnej

ochrany v spore o sume, ktorá je zjavne bagateľná, ktorá sa netýka rozhodnutia vo veci

samej, ale iba poriadkového opatrenia (obdobne , ,

), ústavný súd na základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní

dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené

podmienky na poskytnutie súdnej ochrany, a preto sťažnosť, ktorou napáda porušenie

v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu,

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

26. S ohľadom na výsledok konania o sťažnosti ústavný súd samostatne

nerozhodoval o návrhu na odklad vykonateľnosti namietaného uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018