Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 283/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Tóthom, advokátska kancelária, Bartoškova 7, Bratislava,

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 30. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. októbra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. júna 2015

(ďalej aj „napadnutý rozsudok “).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným

Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 21. júla 2000 sa sťažovateľka ako

navrhovateľka domáhala proti obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „odporkyňa“), zaplatenia sumy 18 216,46 € s príslušenstvom

predstavujúcej doplatok poistného plnenia v zmysle zmeny poistnej zmluvy č. 71076441

z 26. októbra 1998, ku ktorej malo dôjsť 11. októbra 1999 a mala sa týkať toho, že v prípade

poistnej udalosti, t. j. smrti , bude sťažovateľke (manželke )

ako oprávnenej osobe vyplatené poistené plnenie v rozsahu 100 %. Uvedený návrh

sťažovateľka odôvodnila tým, že zmenu poistnej zmluvy odporkyňa nerešpektovala a po

ukončení poistného vyšetrovania 1. marca 2000 sťažovateľke vyplatila len 50 % poistného

plnenia a zvyšných 50 % vyplatila (otcovi ). Okresný

súd (v poradí tretím) rozsudkom č. k. -109 z 19. februára 2009 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 18 216,46 € s príslušenstvom a náhradu

trov konania v sume 2 121,40 €. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie,

na základe ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 13. novembra 2013 zmenil prvý výrok rozsudku okresného súdu

týkajúci sa merita veci tak, že návrh zamietol, pretože „v rámci zopakovania dokazovania

mal z predloženého poistného spisu za preukázané, že tento obsahuje zmenu poistného

plnenia zo sumy 1 000 000 Sk na 1 500 000 Sk, zmenu poisteného o 1 000 Sk na 5 000 Sk

a odmietnutie ponúknutého zvýšenia poisteného v súvislosti s infláciou, ktoré mal vykonať

na stretnutí 11. októbra 1999, avšak písomné oznámenie o zmene oprávnenej

osoby sa v ňom nenachádza“. Druhý výrok rozsudku okresného súdu týkajúci sa náhrady

trov konania krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka následne podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 238

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),

ktoré odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci [( ], pretože „ani opakovaním dokazovania na odvolacom

súde nedošlo k žiadnej zmene vo výpovediach svedkov, tieto sú totožné, z prejednania veci

nevyplynula skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok zmenu rozhodnutia vo veci samej

odvolacím súdom. Má za to, že žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno a v konaní

jednoznačne preukázala, že k zmene poistenej zmluvy – zmene oprávnenej osoby – došlo.“.

Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľky podľa § 243b

ods. 1 zamietol, pretože zistil, že uplatnený dovolací dôvod nie daný a nezistil ani iné

dôvody vyplývajúce z a ani vady konania vyplývajúce z .

S takýmto záverom najvyššieho súdu sa sťažovateľka nestotožňuje a opakujúc svoje

dovolacie námietky aj v sťažnosti predloženej ústavnému súdu vyjadruje presvedčenie, že

„NS SR odmietol poskytnúť občanovi SR základné právo na riadny a hlavne objektívny

a predvídateľný súdny proces a ochranu jeho práva. Vyhovením návrhu na dovolanie

za situácie, keď svojvoľne vyššie uvedeným spôsobom došlo k procesnému zabráneniu

realizácie práv zo strany súdu, ktorý mal poskytnúť ochranu práv sťažovateľky a jej

postavenie do úlohy prihliadajúceho štatistu je porušením jej ústavnou zaručených práv...

Žalobkyňa pred súdmi preukázala spôsobom, ktorý v právne záväznom názore v zrušujúcich

rozhodnutiach požadoval KS Bratislava, že oznamovaciu povinnosť riadne splnil svedok

ktorý mal zmenu poistenej zmluvy hodiť do poštového priečinka žalovanej...

Je preto nepredstaviteľné, že po splnení toho, čo od nej požadovali súdy náhle dochádza

k právne filozofickému odôvodneniu rozhodnutia KS Bratislava za následného odobrenia

NS SR, a to že nepostupovala v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým... NS SR podľa

sťažovateľky mal rozhodnúť v súlade s jej návrhom o dovolaní.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júna 2015 bolo

porušené jej základné právo „na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 47 ods. 3

SR“, a aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil (bližšie neoznačenému

všeobecnému súdu, pozn.) na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa

na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.

, , , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľka je v konaní

pred ním zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý koncipoval aj predmetnú

sťažnosť, petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je vymedzený jasne, určito

a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby bolo možné jednoznačne určiť východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu o jeho veci.

Zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

[§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] pritom vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné

práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa v petite domáha, nielen uvedením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. musí uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť

v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady ().

Nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov

ústavný súd nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, , , ,

a iné).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ustálil, že predmetom sťažnosti je námietka

porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 30. júna 2015 o zamietnutí jej

dovolania.

Tvrdenie sťažovateľky o porušení jej „základného práva na súdnu a inú ochranu

podľa a 47 ods. 3 SR“, ktoré právne relevantným spôsobom

nezdôvodnila, považoval ústavný súd iba za súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama

osebe nezakladá dôvod ústavného prieskumu.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd zásadne nie je

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ). Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných

súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ).

Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa

účastníkovi konania poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa na základe

mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom z dôvodov,

ktoré výslovne upravuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady

vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v mimoriadnom opravnom konaní, všeobecný

súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodu

na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní (,

, ).

Právo na súdnu ochranu sa však v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred

občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné

podmienky upravujú ustanovenia a nasl. . V rámci všeobecnej úpravy

prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z ustanovenia § 237

výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide o prípady uvedené

pod písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné v prípadoch uvedených v , a .

Všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho

dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné

úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni

proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, ,

, , ).

Z uvedených hľadísk ústavný súd preskúmal aj napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu, s ktorým sťažovateľka nesúhlasí, avšak nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by

signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, ktorý by nemal oporu v zákone.

V relevantnej časti napadnutého rozsudku totiž najvyšší súd uviedol:

„Dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa, pre procesne prípustné ( )...

Žiadnu z procesných vád uvedených v žalobkyňa nenamietala a ani

dovolacím súdom zistená nebola.

Dovolateľka namietala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci... Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti

preukázať pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti

prejednávanej veci. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že bola uzavretá poistná zmluva

a čo bolo jej predmetom. Rovnako nebolo sporné, že žalovanej vznikla v dôsledku poistnej

udalosti povinnosť vyplatiť poistné plnenie. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná v súlade

so zmluvou krátila poistné plnenie, vychádzajúc už zo zmenenej výšky poistného, dohodnutej

na stretnutí 11. októbra 1999... Zo strany žalovanej teda bola splnená tak procesná

povinnosť tvrdenia, ako aj preukázania tvrdení.

Podľa ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou

je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej

má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému.

Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel,

sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je

účinná doručením oznámenia poistiteľovi.

Žalobkyňa sa pred súdmi bránila argumentáciou, že oznamovaciu povinnosť riadne

splnil svedok , ktorý mal zmenu poistenej zmluvy hodiť do poštového priečinka

žalovanej. Toto svoje tvrdenie, ale v priebehu celého konania nevedel preukázať žiadnym

relevantným spôsobom (dôkazom). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu je v dôsledku

toho správny záver odvolacieho súdu, že svedok ničím nepreukázal, že žalovanej

zmenu poistnej zmluvy doručil... K tvrdeniu svedkyne dovolací súd

poznamenáva, že svedkyňa vo svojej výpovedi nepotvrdila doručenie zmeny poistnej zmluvy,

ale svojou výpoveďou iba potvrdila svoju prítomnosť pri spisovaní zmeny poistnej zmluvy

(č. l. 28 spisu)...

Najvyšší súd preto dospel k záveru, že posúdenie veci odvolacím súdom je vecne

správne...

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali

za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 1 zamietol.“

Ako z uvedeného vyplýva, najvyšší súd sa neodmietol zaoberať mimoriadnym

opravným prostriedkom sťažovateľky, ktorým napadla rozsudok odvolacieho súdu, jej

dovolanie riadne preskúmal, a to nielen so zreteľom na uplatnený dovolací dôvod, ale aj

na prípadné vady konania podľa , ktoré sú v zmysle

prípustným dovolacím dôvodom, tieto však nezistil, preto následne sformuloval svoj právny

záver o zamietnutí dovolania, tak ako mu to ukladalo ustanovenie .

Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu preto nemožno považovať za svojvoľný alebo zjavne

neodôvodnený, resp. za taký, ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu. Podľa

názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne a presvedčivo

vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel, a tie sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.

Keďže napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti

a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

, a teda v danom prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi

námietkou porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ústavný súd predloženú sťažosť

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016