Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 640/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Dostojevského rad 1, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia

a korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. z 9. marca 2012, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 12. mája 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,

obydlia a korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 21. marca 2016, rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. mája 2015 a rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. marca

2012.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol chronológiu disponovania a financovania majetku

získaného reštitúciou až po jeho vydraženie v dražbe. Pozornosť upriamil aj na právoplatne

skončené konanie na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 24 C 48/ 2002, v ktorom bola riešená

otázka platnosti zmluvy o pôžičke.

3. Sťažovateľ prípustnosť podania sťažnosti zdôvodnil ,

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vyčerpaním všetkých prípustných

opravných prostriedkov, ako aj dodržaním zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že v konaní sp. zn. Okresný súd Pezinok

neúspešne uplatňoval určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom práva. Podľa sťažovateľa poukazujúceho na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7

Cdo 26/2010 zo 14. septembra 2011 rozhodnutia vydané v tomto konaní nezakladajú

prekážku rozhodnutej veci.

5. Žalobou z 2. apríla 2003 sa sťažovateľ domáhal pôvodne iba proti odporcovi 1

( ), aby súd určil, že dražba nehnuteľnosti, ktorá sa uskutočnila 9. januára

2003 pod sp. zn. súdnym exekútorom vo veci povinného

(ďalej len ,,žalovaný 2“ ), je neplatná. Sťažovateľ neskôr svoj návrh

pozmenil na určenie, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na katastrálne

územie . Poukázal na to, že v dobe podania tejto žaloby nebol

zastúpený advokátom a mal nárok na právne poučenie od súdu podľa .

Neplatnosť prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam zo sťažovateľa na žalovaného 2

odvodzoval z toho, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva obsahovala

ustanovenie čl. VI, podľa ktorého sa zmluva vopred mení na kúpnu zmluvu, ak nebude

splatná pôžička, s ktorou zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva súvisí. Sťažovateľ

s poukazom na judikatúru, napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ,

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a iné, ako aj

uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , uvádza, že uvedené

ustanovenie robilo zmluvu neplatnou podľa 39 . Vylúčenia

nehnuteľnosti z dražby, aj keď zle označenej ako neplatnosť dražby, sa domáhal pred

právoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení príklepu. V žalobe o neplatnosť dražby sú

uvedené výlučne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré boli vtedy

predmetom dražby. Z obsahu žaloby je podľa sťažovateľa jednoznačné, že sa domáhal, aby

sa neuplatnili právne účinky dražby na tieto nehnuteľnosti, čiže ich vylúčenia z dražby.

6. Podľa názoru sťažovateľa dražbu, cez ktorú získal vlastníctvo jeho domu

, treba považovať za neplatnú. Išlo o tzv. dohovorenú dražbu. Hodnota

predmetných nehnuteľností bola podľa znaleckého posudku viac než 8 mil. Sk,

ale exekútor predal nehnuteľnosti na dražbe za cenu niečo cez 5 mil. Sk. Na dražbe sa

zúčastnil jediný dražobník , zamestnanec dražiteľa. Sťažovateľ zdôraznil,

že nežaluje exekútora za spôsobenú škodu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

), ale dôvodí, že § 61 Exekučného poriadku sa na daný prípad nevzťahuje.

Nehnuteľnosti užíval ako svoje obydlie a na ochranu svojho vlastníctva uvedených

nehnuteľností, ktoré boli zároveň jeho obydlím, sa vzťahuje čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu (oznámenie č. ).

7. Tvrdil, že obsahovo správne sa domáhal v súdnom konaní neplatnosti exekúcie −

vylúčenia nehnuteľnosti z exekúcie. Išlo o exekúciu podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a nie exekúcie podľa

o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov. Súdy jeho žalobu zamietli s argumentom, že nepreukázal naliehavý

právny záujem. Aký naliehavejší právny záujem však možno preukázať, než zápis vlastníctva

nehnuteľností v katastri? Rozhodnutím vo veci samej súdy, a naposledy najvyšší súd,

porušili podľa sťažovateľa právo na vlastníctvo a ochranu majetku ( ).

8. Vytýkal, že predsedníčka senátu (zrejme sudkyňa okresného súdu, pozn.)

neuviedla podľa , ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je

možné považovať za zhodné, ktoré právne významne skutkové tvrdenia zostali sporné

a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich

účastníci navrhli. Súd mu taktiež nedal poučenie podľa o jeho procesných

právach a povinnostiach. Uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu práva na

spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 48 ods. 1 a 2

prvá veta, a 2 prvá veta Listiny základných práv a slobôd), podľa

ktorých každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, resp. každý má právo, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom.

9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie v súlade

s a po prijatí sťažnosti aby vyslovil nález v tomto

znení:

„ základné právo sťažovateľa, právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46

ods. 1, právo na ochranu majetku podľa SR, Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd o rešpektovaní súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bolo porušené. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

21. 3. 2016 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 12. 5.

2015 sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. 3. 2012

sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie

konanie.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré je

Najvyšší súd SR povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Jána

Čarnogurského ( ) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

12. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

13. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ().

14. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľov a vecne sa zaoberať iba takými

sťažnosťami, v okolnostiach ktorých sa sťažovatelia nemôžu v čase ich podania, ale ani

v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom prostredníctvom

iných právnych prostriedkov, ktoré im zákon na to poskytuje. Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť

využitím im dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

, ).

15. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

16. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

17. V zmysle argumentácie uvedenej v bodoch 9 až 12 nemal ústavný súd právomoc

preskúmať namietaný rozsudok okresného súdu, keďže právomoc rozhodnúť

o sťažovateľom tvrdených porušených právach mal v rámci riadneho inštančného postupu

krajský súd, čo sťažovateľ aj využil. Sťažnosť bola preto v tejto časti odmietnutá pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie v súlade s § 25

ods. 2 ( ).

18. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej

proti napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal v zmysle rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká

republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti (9. júla 2015) uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. z 21. marca 2016, ktorým odmietol dovolanie

sťažovateľa ako procesne neprípustné, pričom s prihliadnutím na závery vyslovené

v uznesení ústavného súdu č. k. -29 z 1. októbra 2014 dvojmesačnú lehotu

na podanie sťažnosti podľa považoval v tomto prípade

za zachovanú.

19. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil ako vecne správny

z dôvodov, že

„Súd prvého stupňa návrh správne zamietol, keď určeniu vlastníctva k vydraženým

nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa i ich vydaniu od odporcu 4/ bráni výsledok

exekučného konania a následný prevod vlastníctva z odporcu 1/ ako vydražiteľa na odporcu

4/ v súlade s právom.

Ako vyplýva z už ustálenej praxe súdov, vydražiteľ nehnuteľností v dražbe podľa

Exekučného poriadku sa za splnenia zákonných predpokladov (udelenie príklepu zaplatenie

najvyššieho podania a schválenie príklepu exekučným súdom) stáva ich vlastníkom bez

ohľadu na skutočnosť, či osoba, proti ktorej sa exekúcia viedla (povinný) bola alebo nebola

ich skutočným vlastníkom, hoci vedeným v katastri nehnuteľností ako ich vlastník. Skutočný

vlastník vydražených nehnuteľností sa preto k týmto nehnuteľnostiam už nemôže úspešné

domáhať určenia vlastníctva a ani ich vydania od vydražiteľa, resp. jeho právnych

nástupcov Má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany; môže sa predovšetkým proti

oprávnenému v exekúcii domáhať vydania výťažku, resp. vylúčenia výťažku z rozvrhu. Ak

nesprávnym postupom súdneho exekútora alebo exekučného súdu sa nemohol domôcť

svojho vlastníckeho práva, má nárok na náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku.

Z obsahu spisu však vyplýva, že súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom

zabezpečil uverejnenie dražobnej vyhlášky na miestnom úrade vo Vajnoroch. ktorým

postupom bola garantovaná možnosť skutočných vlastníkov nehnuteľností zúčastniť sa na

dražbe a prípadne podať námietky proti príklepu. Ak sa navrhovateľ napriek tomu o dražbe

nedozvedel, hoci sa dozvedieť mohol, následky nevyužitia prostriedkov právnej ochrany

osoby, ktorá má na vec právo nepripúšťajúce exekúciu, nemôžu byť pričítané na ťarchu

vydražiteľovi a jeho právnym nástupcom.

S ohľadom na nadobudnutie vlastníctva vydražiteľom v dôsledku schválenia príklepu

exekučným súdom je bezpredmetné, či skutočný vlastník podal alebo nepodal excindačnú

žalobu. Jej podanie podľa Exekučného poriadku nie je prekážkou pre vykonanie dražby,

ibaže by z tohto dôvodu došlo k odkladu exekúcie, k Čomu v danom prípade nedošlo

(porovnaj ). Námietka odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci

práve z dôvodu podania excindačnej žaloby, nesprávne označenej ako návrh na určenie

neplatnosti dražby, preto vôbec neobstojí. Navyše táto by bola podaná takmer tri mesiace

po uskutočnení dražby. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval uvedené

tvrdenia navrhovateľa za účelové, z časového hľadiska zjavne nadväzujúce na procesnú

obranu odporcov 1/ a 2/ a napokon nekorešpondujúce zmene návrhu na určenie vlastníctva

a vydanie vecí.

Z rovnakého dôvodu je bezpredmetné prejudiciálne skúmať, či zmluva o zabezpečení

záväzku prevodom práva bola alebo nebola neplatná podľa ...“.

20. Dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 21. marca 2016 odmietol pre jeho procesnú neprípustnosť v súlade s ustanovením § 243b

ods. 5 v spojení s . Vo vzťahu k dovolacím námietkam

sťažovateľa zdôraznil výnimočnosť prípustnosti dovolania v súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúrou najvyššieho súdu. Najvyšší súd

nezistil ani existenciu dovolacieho dôvodu uvádzaného v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f)

, teda odňatie možnosti konať pred súdom postupom krajského súdu s odkazom

na . Zdôraznil, že vykonanie dokazovania je vždy vecou súdu, a nie

účastníkov konania. Za nespôsobilý dôvod dovolania považoval najvyšší súd aj namietané

nesprávne vyhodnotenie dôkazov, čo podporil poukazom na samotný charakter dovolacieho

konania, v ktorom sa dôkazy nevykonávajú, a neprislúcha mu tak ani ich prehodnocovanie.

Za správny považoval procesný postup krajského súdu spočívajúci v aplikácii ustanovenia

, v zmysle ktorého rozhodol krajský súd bez nariadenia pojednávania.

21. K ďalším dovolacím námietkam sťažovateľa najvyšší súd uviedol:

«Žalobca tvrdí, že jeho žalobu o určenie neplatnosti dražby podanú 3. apríla 2003

mali súdy podľa obsahu ( ) považovať za vylučovaciu žalobu a, pokiaľ tak

nepostupovali, nerozhodli vecne správne.

V danom prípade žalobca podal 2. apríla 2003 žalobu o „určenie neplatnosti dražby

a iné“ (viď č.l. 1 spisu), v ktorej (petitom ktorej) jednak žiadal, aby súd „zakázal vykonať

prevod vlastníctva" k sporným nehnuteľnostiam, jednak celkom jasným, zrozumiteľným

a určitým spôsobom vyjadril, že sa ňou domáha tiež určenia neplatnosti dražby

uskutočnenej 9. januára 2003. Žaloby o neplatnosť dražby pritom v praxi súdov Slovenskej

republiky nie sú výnimočné (viď napríklad aj konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.

MCdo 21/2000, , , , ,

, ). Po podaní takejto „bežnej" žaloby ju súdy dôvodne

posudzovali podľa jej obsahu ( ) tak, že žalobca ňou spochybňuje

správnosť podmienok a priebehu dražby.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 13. februára 2009 č.k. -116

konanie o predmetnej žalobe prerušil ( ) do právoplatného

skončenia konania Okresného súdu Bratislava III sp. zn. (v ktorom išlo

o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku). Žalobca ešte pred právoplatným

skončením tohto konania - už zastúpený advokátom - žiadal súd pripustiť zmenu petitu

žaloby. Okresný súd Bratislava III uznesením z 23. decembra 2010 č.k. -137

rozhodol, že pokračuje v konaní a uznesením zo 14. februára 2011 č.k. -142

pripustil zmenu petitu žaloby (zo žaloby „o určenie neplatnosti dražby a iné“ na žalobu

o určenie vlastníctva sporných nehnuteľností"). Okresný súd Bratislava III uznesením z 18.

apríla 2011 č. k. -152 pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný 4/.

Uznesením zo 7. septembra 2011 č. k. -170 potom pripustil ďalšiu zmenu

petitu žaloby (v zmysle ktorej sa žalovanému 4/ ukladá vydať sporné nehnuteľnosti

žalobcovi „do užívania“).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu Žalobca súdom - so zreteľom na vyššie

uvedené - nedôvodné vytýka, že jeho žalobu o neplatnosť dražby (neskôr - na podnet

samotného žalobcu - zmenenú na žalobu o určenie vlastníctva) nepovažovali za excindačnú

žalobu. Žalobca sám ani vo svojich neskorších návrhoch na zmenu žaloby nenaznačil,

že jeho žaloba je excindačná.

...Dovolateľ ďalej namieta, že súdy ho mali poučiť o tom, čoho sa mal svojou

Žalobou (viď 4.3.) domáhať, aby účinne dosiahol ochranu svojich práv.

Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní

poučenia o ich procesných právach a povinnostiach ( ). Súdy povinnosť

podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom

( ).

Rozsah poučenia o procesných právach a povinnostiach, ktoré je súd povinný

poskytnúť účastníkovi konania nezastúpenému advokátom, vždy závisí od konkrétneho

prípadu. Táto povinnosť nesmie byť chápaná ako bezbrehá. Súd ju realizuje len v takom

čase a v takom procesnom rámci, v ktorom je jej poskytnutie účelné vzhľadom na procesnú

situáciu, ktorá v konaní nastala.

Obsah žalobcom podanej žaloby a formulácie v nej zvolené, ako ani ďalšie následné

procesné úkony žalobcu v tejto veci nedávajú žiadny dôvod pre konštatovanie, že v časovom

úseku konania, v ktorom žalobca nebol zastúpený advokátom, mu mal súd poskytnúť

osobitné poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach. Neopodstatnená je preto

námietka žalobcu, podľa ktorej mu bola odňatá možnosť pred súdom konať, lebo nebol

súdom poučený v zmysle

Treba dodať, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení sú súdy v občianskom súdnom

konaní povinné poskytnúť účastníkom (nezastúpeným advokátom) poučenie iba o ich

procesných právach a povinnostiach. Ani advokátom nezastúpenému účastníkovi konania

nie sú teda povinné (ale ani oprávnené) poskytnúť poučenie o hmotnom práve, to medziiným

znamená, že ani o tom, ktorých práv alebo povinností, prípadne proti komu. by sa podľa

hmotného práva mal alebo mohol domáhať. Poučenie o tom, akým spôsobom by mal

žalobca formulovať petit žaloby, aby mohol byť v konaní úspešný a dosiahol to, o čo mu ide,

presahuje rámec poučovacej povinnosti súdu v zmysle Poučenie o tom, akú

žalobu a proti komu by mal žalobca podať, by bolo excesom z poučovacej povinnosti súdu v

zmysle uvedeného ustanovenia.

...Pre prípad, že žalobca v dovolaní namieta aj to, že v konaní došlo k tzv. inej

procesnej vade ( ), dovolací súd uvádza, že „inou vadou“ sa

rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok

napadnutého rozhodnutia. Ide tu o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno

podriadiť pod , ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania,

ktorý je formulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia.

„Iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/

), úspešne však môže byť uplatnená iba v procesné prípustnom dovolaní. Konštantná

judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá

(viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , .

, , , a ).

...Dovolateľ napokon tvrdí, že súdy „rozhodli v rozpore s hmotnoprávnym

predpisom, z ktorého vyplýva iný spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi než

rozhodli súdy“.

Je zrejmé, že podstatou uvedenej formulácie je námietka, podľa ktorej napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Žalobca, podľa všetkého, spochybňuje správnosť riešenia celého okruhu ním v konaní

nastolených právnych otázok (či a aké právo domáhať sa „vrátenia" nehnuteľnosti v rámci

dražby má vlastník pred právoplatnosťou rozhodnutia o príklepe, či a aké dôsledky má

podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby alebo žaloby o vylúčenie veci z exekúcie,

prípadne či a kedy a s akými dôsledkami sa uplatní § 61 Exekučného poriadku, resp. či je

ten - ktorý právny úkon platný a, napokon, či je platná dražba).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v

procesné prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež ďalšie

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , 3 Cdo

53/2011, , , , a

170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. d

v dovolaní, ktoré nie je procesné prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť

napadnutý rozsudok vecnému posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov.»

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

24. Podľa čl. 1 v spojení s čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

25. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

26. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho nesúhlase s posúdením obsahu ním

podanej žaloby krajským súdom a najvyšším súdom napriek tomu, že tento bol jednoznačný

a domáhal sa, aby sa neuplatnili právne účinky dražby, čiže vylúčenia nehnuteľnosti

z dražby.

27. Ústavný súd preskúmavajúc rozhodnutie krajského súdu a najvyššieho súdu

v medziach svojej právomoci z hľadísk, ktoré pripúšťa ústavný prieskum súdnych

rozhodnutí, dospel na základe sťažnosti podľa k záveru, že sťažovateľom

namietaný nesúlad vysloveného právneho názoru krajského súdu a najvyššieho súdu

s a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sú neopodstatnené.

28. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

29. Právne hodnotenie veci sťažovateľa realizované krajským súdom tak vo vzťahu

k dôvodom potvrdenia rozhodnutia okresného súdu nevykazuje znaky svojvoľného

rozhodnutia ani rozhodnutia neodôvodneného, či vychádzajúceho zo zjaveného omylu

v skutkových, resp. právnych otázkach. Nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) pritom rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, sama osebe

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne pripomína, že nie je ďalšou inštanciou

všeobecného súdnictva oprávnenou zasahovať do výsledkov súdneho konania, pokiaľ sú

tieto svojimi účinkami zlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu, resp.

práva na spravodlivé súdne konanie. Z ústavnoprávneho hľadiska teda niet žiadneho dôvodu

pre spochybňovanie záverov napadnutého rozsudku krajského súdu.

30. Preskúmaním napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel k záveru,

že sťažovateľom uplatnená argumentácia nie je v žiadnom prípade spôsobilá spochybniť

záver krajského súdu o potvrdení rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol jeho žalobu

v časti týkajúcej sa žalovaného nároku. Rozhodnutím krajského súdu bol potvrdený

rozsudok okresného súdu s odkazom na správne skutkové a právne závery. V odôvodnení

svojho rozhodnutia navyše krajský súd poukázal na právne dôsledky dražby pre vydražiteľa,

ako aj skutočného vlastníka dražených nehnuteľností a možnosť využitia iných právnych

prostriedkov nápravy dotknutými osobami. Za bezpredmetné považoval skúmať

prejudiciálne platnosť či neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva

v štádiu po vykonaní dražby nehnuteľností. Právny záver vyslovený krajským súdom

korešpondujúci aj nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. nemožno považovať

za arbitrárny. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim

spôsobom reflektoval na sťažovateľom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval

relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych

predpisov a svoje rozhodnutie o potvrdení rozsudku okresného súdu presvedčivo a náležite

odôvodnil. Možno teda uzavrieť, že krajský súd zodpovedal všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa sťažovateľ pred ním

domáhal.

31. Ústavný súd nepovažoval za dôvodnú ani sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 21. marca 2016. Právo sťažovateľa

zaručené bolo naplnené podrobným a ústavne súladným odôvodnením

rozhodnutia, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal s procesnou prípustnosťou dovolania,

ako aj so všetkými sťažovateľom vznesenými dovolacími námietkami vrátane poučovacej

povinnosti súdu podľa .

32. Sťažovateľom namietané porušenie práva na rešpektovanie obydlia zaručené čl. 8

ods. 1 dohovoru nemohlo byť namietanými rozhodnutiami porušené, keďže predmet týchto

rozhodnutí nesúvisel priamo s vyprataním sťažovateľa z jeho obydlia. K bezprostrednému

porušeniu ním označeného práva mohlo dôjsť výlučne v exekučnom konaní dražbou

nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie. Pre vyslovenie porušenia tohto práva sťažovateľa tak

absentuje príčinná súvislosť namietaných rozhodnutí s porušením daného práva.

33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením

práv zaručených , , dohovoru, dodatkového

protokolu a rozhodnutím krajského súdu a najvyššieho súdu absentuje akákoľvek príčinná

súvislosť. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k rozsudku krajského súdu

a uzneseniu najvyššieho súdu odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd nezaoberal ani ďalšími

procesnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016