Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)84c/375269.390f8c.pdf
PDF · 164.08 KB
No categories available
3MCdo/20/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 3 M Cdo 20/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. P., bývajúcej v D.,
zastúpenej JUDr. J. P., advokátom so sídlom v D., proti ţalovanému J. M., súdnemu
exekútorovi so sídlom v K., o zaplatenie 159 330,81 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšej
účastníčky K., a.s. V., so sídlom v B., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
22 C 138/2000, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2010 sp. zn.
5 Co 364/2009 a rozsudku Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. 22 C 138/2000-179,
takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2010 sp. zn. 5 Co 364/2009
a rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. 22 C 138/2000-179 z r u š u j e
a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorú mal spôsobiť ţalovaný ako
súdny exekútor, vykonávajúci proti povinnému Ing. J. N. exekúciu v prospech oprávneného S.
a.s. Liptovský Mikuláš predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Liptovský Mikuláš a zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha
vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavaná
plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. –
zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m² a prevádzkový
objekt súpisného č. X. postavený na parcele č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“) na draţbe
konanej 21. decembra 1998, napriek vedomosti, ţe Ing. M. S. (právny predchodca ţalobkyne)
podal 16. decembra 1998 návrh na vylúčenie vecí z exekúcie. Tým, ţe súdny exekútor za
tohto stavu vykonal draţbu nehnuteľnosti, bola Ing. M. S. spôsobená škoda, spočívajúca
v zániku práva moţnosti obnovenia vlastníckeho práva a zániku dispozičného práva
akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami.
Okresný súd Košice II rozsudkom z 13. júna 2006 č.k. 22 C 138/2000-179 ţalobe
vyhovel a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni 4 800 000 Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania od 8. júla 2000 do zaplatenia a nahradiť jej 312 585 Sk trov konania.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 542/1998
vydal X.. novembra 1998 draţobnú vyhlášku, podľa ktorej sa 21. decembra 1998 uskutoční
draţba nehnuteľností. Ing. M. S. dňa 17. decembra 1998 doručil ţalovanému návrh na
vylúčenie vecí z exekúcie, v ktorom uviedol, ţe 16. decembra 1998 podal na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš ţalobu o určenie, ţe kúpna zmluva uzavretá 26. apríla 1995 medzi ním
ako predávajúcim a Ing. J. N. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti označené
v draţobnej vyhláške, bola jeho odstúpením z 2. decembra 1998 od začiatku zrušená, ktoré
konanie je vedené pod sp. zn. 9 C 351/1998. Bol toho názoru, ţe oznámením Ing. M. S.
o podaní ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie vznikla zákonná prekáţka brániaca vykonaniu
exekúcie predajom nehnuteľností a ţalovaný mal túto skutočnosť oznámiť súdu a navrhnúť
povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) do skončenia konania
o vylúčenie vecí z exekúcie. Keďţe tak ţalovaný neurobil a vykonal exekúciu predajom
nehnuteľností, zasiahol do práv právneho predchodcu ţalobkyne a spôsobil mu škodu (§ 33
ods. 1 Exekučného poriadku). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. 22 C 138/2000-179 napadol
ţalovaný odvolaním. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 28. marca 2007
sp. zn. 5 Co 417/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe zo ţiadneho ustanovenia Exekučného
poriadku výslovne nevyplýva, ţe by sa súdny exekútor po tom, čo mu bola doručená ţaloba
o vylúčenie vecí z exekúcie, mal zdrţať pokračovania v exekúcii predajom nehnuteľností
a vyhlásená draţba by mala byť zrušená, lebo vznikla zákonná prekáţka vykonania exekúcie,
preto na strane ţalovaného nevzhľadal splnenie zákonného predpokladu zodpovednosti za
škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku – porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej z exekučnej činnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 28. marca 2007 sp. zn. 5 Co 417/2006 uznesením zo 17. júna 2009 sp. zn.
5 Cdo 179/2007 uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ako vyplýva z odôvodnenia dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu
existencie vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozsudku
odvolacieho súdu. Naviac upriamil pozornosť odvolacieho súdu, aby sa v ďalšom konaní
dôsledne a presvedčivo vysporiadal s otázkou objektívnej zodpovednosti ţalovaného ako
súdneho exekútora z hľadiska ustanovení § 2, § 3, § 5 a 33 ods. l Exekučného poriadku.
Súčasne poznamenal, ţe „i teoretická právnická literatúra sa prikláňa k povinnosti exekútora
počkať s vykonaním exekúcie v prípadoch podania excindančných ţalôb. Tak napr. podľa
J. Mazáka (Komentár k Exekučnému poriadku, IURA EDITION, 2003) exekútor je povinný
počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci aţ do právoplatného rozhodnutia súdu
v konaní o vylúčenie veci z exekúcie.“.
V ďalšom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. februára 2010 sp. zn.
5 Co 364/2009 rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. 22 C 138/2000-179
vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 159 330,81 €,
potvrdil; v ostatnej časti, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky a trovy konania, rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, ţe v konaní bolo nepochybne a jednoznačne zistené, a ţalovaný to ani nepopieral, ţe
v čase konania draţby ţalovaný vedel, ţe na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom draţby,
niekto iný uplatňuje právo vylučujúce vykonanie exekúcie. Ak by ţalovaný po doručení
excindačnej ţaloby (17. decembra 1998) oznámil túto skutočnosť exekučnému súdu
a s vykonaním exekúcie počkal, exekučný súd by bol mohol povoliť odklad exekúcie podľa
§ 56 ods. 3 Exekučného poriadku do ukončenia sporu vedeného na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 9 C 351/1998. Aj keď zo ţiadneho ustanovenia Exekučného poriadku
výslovne nevyplýva povinnosť pre exekútora po doručení ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie
zdrţať sa pokračovania v exekúcii a zrušiť vyhlásenú draţbu, bol toho názoru, ţe ţalovaný sa
zodpovednosti za škodu nezbavil. O vynaloţenie všetkého úsilia zo strany ţalovaného, aby sa
zabránilo vzniku škody, by išlo podľa neho len vtedy, ak by bol na podnet právneho
predchodcu ţalobkyne, ktorý mu doručil excindačnú ţalobu, na uvedenú skutočnosť
prihliadol a oznámil ju exekučnému súdu a v exekúcii nepokračoval. Pri tomto závere
vychádzal z právneho názoru dovolacieho súdu v uznesení zo 17. júna 2009 sp. zn.
5 Cdo 179/2007, prikláňajúceho sa k teoretickej právnickej literatúre, podľa ktorej má
exekútor povinnosť v prípadoch podania excindačnej ţaloby počkať s vykonaním exekúcie.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na
základe podnetu ţalovaného napadol rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. februára
2010 sp. zn. 5 Co 364/2009 a rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k.
22 C 138/2000-179 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom
vyslovil názor, ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/
O.s.p.). Uviedol, ţe súdy nesprávne interpretovali ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku, keď boli toho názoru, ţe podanie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie spôsobuje
taký procesný účinok, ţe súdny exekútor nesmie vykonať draţbu nehnuteľností povinného.
Podľa neho správny výklad uvedenej otázky je ten, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí
z exekúcie nespôsobuje odklad exekúcie, nespôsobuje prerušenie exekučného konania
a netvorí procesnú prekáţku, ktorá obmedzuje súdneho exekútora vo vykonaní jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Poukázal na to, ţe odvolací súd nevysvetlil argumenty pre prijatie
interpretácie, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie spôsobuje procesnú prekáţku
a uspokojil sa iba s konštatovaním, ţe v otázke výkladu je viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu. V danom prípade bol prijatý výklad práva bez pouţitia akýchkoľvek
výkladových metód právneho predpisu, iba na základe toho, ţe v Komentári Exekučného
poriadku autora Jána Mazáka je prezentovaný názor, ako uviedol dovolací súd, ţe súdny
exekútor je povinný počkať s vykonaním exekúcie v prípadoch podania excindačných ţalôb.
Výklad prijatý súdmi je nabúraním samotnej koncepcie exekučného konania; opomína
ochranu oprávneného. Skutočnosť, ţe samotné podanie excindačnej ţaloby nemá za následok
vznik procesnej prekáţky s vykonávaním úkonov exekučnej činnosti, neznamená, ţe práva
tretej osoby sú ohrozené. Tretia osoba má predovšetkým právo podať návrh na odklad
exekúcie, dôvodiac, ţe po podaní excindačnej ţaloby je predpoklad, ţe exekúcia bude v časti
vykonávanej postihnutím predmetnej veci zastavená. Tretia osoba, ktorá vylučovaciu ţalobu
podala a podanie ţaloby u súdneho exekútora pred konaním draţby preukázala, môţe v súlade
s § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku namietať svoje práva k veci aj voči
vydraţiteľovi. Nakoľko ţalovaný v danom prípade postupoval správne, ak vykonal draţbu
nehnuteľností napriek oznámeniu právneho predchodcu ţalobkyne, ţe podal ţalobu
o vylúčenie vecí z exekúcie, nie sú podľa názoru generálneho prokurátora splnené
predpoklady pre jeho zodpovednosť za škodu. Z uvedených dôvodov navrhol obe napadnuté
rozhodnutia zmeniť a ţalobu zamietnuť.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu namietala názor generálneho
prokurátora, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
a navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť. Poukázala na to, ţe vylučovacia ţaloba je
inštitútom procesného práva, rozsudok na jej základe vylučuje vec z exekúcie z procesných
dôvodov a je len procesným predpokladom úspešnosti vylučovacej ţaloby. Vylučovacia
ţaloba nedovoľuje akékoľvek úkony smerujúce k exekúcii, nedovoľuje donucovanie
povinného k splneniu jeho povinnosti v rozsahu predaja nehnuteľnosti draţbou, jej účelom je
ochrana tretích osôb v exekúcii. Preto súhlasila s názorom odvolacieho súdu v dovolaním
napadnutom rozsudku, ţe po doručení ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie, je treba počkať
a nerobiť úkony súvisiace s predajom nehnuteľností.
Ţalovaný sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní, trval na tom, ţe
ţiadnu povinnosť pri výkone exekúcie neporušil a poukázal na to, ţe Okresný súd Liptovský
Mikuláš vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 321/1998, ktorej predmetom bolo zrušenie kúpnej
zmluvy uzavretej 26. apríla 1995 medzi Ing. M. S. ako predávajúcim a Ing. J. N., rozhodol
aţ po dni konania draţby (rozsudok z 22. januára 1999, právoplatný 6. apríla 1999), a teda
v čase konania draţby bol vlastníkom draţenej nehnuteľnosti povinný. Ďalej poukázal na to,
ţe vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9 C 351/1998, ktorej predmetom bolo
konanie o vylúčenie vecí z exekúcie, zobral Ing. M. S. podaním doručeným súdu 22. októbra
2001 ţalobu späť a uznesením z 30. októbra 2011 bolo konanie zastavené. Tým, ţe Ing. S.
zobral ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie späť, sám zmaril uspokojenie pohľadávky, nakoľko
mal pokračovať v konaní o vylučovacej ţalobe, v ktorom by súd rozhodoval o vylúčení
výťaţku z draţby nehnuteľností.
Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe súdny
exekútor konal v súlade s Exekučným poriadkom, ak po vydaní draţobnej vyhlášky
pokračoval v exekúcii, vykonával jednotlivé úkony exekučnej činnosti a uskutočnil draţbu
nehnuteľnosti. Keďţe ţiadne ustanovenie Exekučného poriadku neukladá súdnemu
exekútorovi povinnosť zrušiť draţbu, bol ţalovaný povinný po vydaní draţobnej vyhlášky
pokračovať v exekúcii a draţbu uskutočniť; v opačnom prípade, t.j. v prípad, ak by nekonal
a exekučné konanie svojvoľne prerušil, by svojou nečinnosťou porušil § 36 ods. 5
Exekučného poriadku. K zdrţaniu sa uskutočnenia draţby mohol ţalovaného zaviazať jedine
exekučný súd, a to rozhodnutím o odklade exekúcie alebo rozhodnutím o zastavení exekúcie;
takéto rozhodnutia však neboli vydané. V exekučnom konaní k vylúčeniu nehnuteľností
z exekúcie nedošlo, nakoľko samotný právny predchodca ţalobkyne Ing. M. S. zobral
vylučovaciu ţalobu späť podaním z 22. októbra 2001 a týmto svojím právnym úkonom potom
zmaril moţnosť uspokojenia svojej pohľadávky z výťaţku draţby. Ani podľa jej názoru
v predmetnej veci neexistujú predpoklady pre zodpovednosť ţalovaného za škodu, preto
navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa
§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté
rozhodnutia treba zrušiť.
Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Mimoriadne dovolanie ako
dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona.
Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 33
ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť,
ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo
úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu. V spojení s § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne
konanie alebo opomenutie exekútora alebo jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa
Exekučného poriadku (najmä postup v rozpore s týmto právnym predpisom) a príčinná
súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku
zodpovednosti musí preukázať poškodený.
Dovolateľ v danej veci nesúhlasil so závermi súdov niţších stupňov o splnení
predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku
a s ich výkladom ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého podanie
návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie spôsobuje taký procesný účinok, ţe súdny exekútor
nesmie vykonať draţbu nehnuteľností povinného. Podľa neho správny výklad uvedenej
otázky je ten, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie nespôsobuje odklad exekúcie,
nespôsobuje prerušenie exekučného konania a netvorí procesnú prekáţku, ktorá obmedzuje
súdneho exekútora vo vykonaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Tým, ţe súdny
exekútor draţbu nehnuteľností, napriek oznámeniu právneho predchodcu ţalobkyne o podaní
ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie vykonal, neporušil ţiadnu povinnosť vyplývajúcu
z Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené bolo v danom prípade rozhodujúce vyriešenie otázky, či tým,
ţe exekútor po podaní ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku, v exekúcii pokračoval a vykonal draţbu nehnuteľností, sa dopustil porušenia
právnej povinnosti vyplývajúcej z exekučnej činnosti ako jedného z predpokladu jeho
zodpovednosti za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu,
môţe tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie
podľa osobitného predpisu.
Dovolací súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, ţe samotné podanie ţaloby
o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku nemá za následok
prerušenie exekučného konania, nakoľko prerušenie exekučného konania Exekučný poriadok
nepripúšťa (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku) a nemá ani za následok odklad exekúcie (§ 56
Exekučného poriadku). Súdny exekútor môţe aj po podaní ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie
v exekúcii pokračovať, vykonávať úkony exekučnej činnosti a realizovať predaj veci na
draţbe aj vtedy, ak konanie o vylúčenie veci z exekúcie nebolo právoplatne skončené. Opačný
výklad by mal za následok, ţe draţbe by mohla zabrániť akákoľvek tretou osobou podaná
ţaloba (opakovaná alebo aj zjavne nedôvodná) o vylúčenie veci z exekúcie. Ak pred začatím
draţby tretia osoba preukáţe, ţe podala ţalobu o vylúčenie veci z exekúcie, súdnemu
exekútorovi vzniká len povinnosť o tejto skutočnosti informovať záujemcov (§ 140 ods. 2
Exekučného poriadku); draţbu, ak tomu nebráni povolenie odkladu exekúcie, však moţno
vykonať. Návrh na odklad exekúcie môţe podať aj osoba, ktorá podala ţalobu o vylúčenie
veci z exekúcie z dôvodu, ţe moţno očakávať, ţe exekúcia bola zastavená. Ak tretia osoba
návrh na odklad exekúcie nepodá, resp. jej návrhu na odklad exekúcie nebolo vyhovené,
a exekútor predá vec skôr, neţ bolo o ţalobe na vylúčenie veci z exekúcie rozhodnuté, táto
tretia osoba sa môţe v konaní o vylučovacej ţalobe po pripustení zmeny ţalobného petitu
domáhať vylúčenia výťaţku z draţby z rozvrhu, prípade vydania výťaţku oprávneným
v prípade, ţe rozvrhové konanie bolo skončené a výťaţok vydaný oprávnenému.
V prejednávanej veci súdy niţšieho stupňa nesprávne interpretovali vyššie uvedené
ustanovenia Exekučného poriadku. Dovolací súd zhodne s generálnym prokurátorom je toho
názoru, ţe predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu neboli splnené, nakoľko chýbal
základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to porušenie povinnosti ţalovaného ako súdneho
exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Ţalovaný tým, ţe vykonal draţbu nehnuteľností po
tom, čo mu bolo oznámené právnym predchodcom ţalobkyne, ţe podal ţalobu o vylúčenie
vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, neporušil ţiadnu povinnosť
vyplývajúcu pre neho ako súdneho exekútora z ustanovení Exekučného poriadku. Ako uţ
bolo uvedené vyššie ţalovaný bol oprávnený a aj povinný v exekúcii pokračovať a tretia
osoba, ktorá podala ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie, mala právo podať návrh na odklad
exekúcie, čo však nevyuţila, ako aj právo v rámci konania o vylúčenie vecí z exekúcie sa
domáhať vylúčenia výťaţku z draţby z rozvrhu, prípadne vydania výťaţku vydaného
oprávnenému, čo taktieţ neurobila a ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie po draţbe s odstupom
cca 3 rokov vzala späť.
Záverom dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe názor J. Mázaka vyslovený
v Komentári k Exekučnému poriadku, IURA EDITION, 2003, podľa ktorého je exekútor
povinný počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci aţ do právoplatného rozhodnutia
súdu v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, je v teoretickej právnickej literatúre ojedinelý.
Názory iných autorov na právne následky podania ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie sú
odlišné a zhodné v tom, ţe samotné podanie takejto ţaloby nemá za následok prerušenie
exekučného konania ani odklad exekúcie a nezabraňuje exekútorovi vykonať draţbu. Ide
napr. o názory M. Tomašoviča v publikácii Exekučný poriadok s komentárom Eurokódex,
Poradca podnikateľa, 2006, J. Krajča v publikácii Komentár Exekučný poriadok,
EUROUNION, 2009, Števčeka/Ficovej a kolektívu v publikácii Exekučný poriadok,
komentár, C.H.BECK, 2011 a pod.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe pokiaľ súdy oboch stupňov
dospeli k záveru o zodpovednosti ţalovaného za škodu podľa § 33 ods. l Exekučného
poriadku, ich rozhodnutia nie sú vecne správne; sú zaloţené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďţe to vyţadovala
ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo moţné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2010 sp. zn. 5 Co 364/2009 a rozsudok
Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. 22 C 138/2000-17 a vec vrátil Okresnému súdu
Košice II na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.), v ktorom bude
právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková