Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/20/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. P., bývajúcej v D.,

zastúpenej JUDr. J. P., advokátom so sídlom v D., proti ţalovanému J. M., súdnemu

exekútorovi so sídlom v K., o zaplatenie 159 330,81 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšej

účastníčky K., a.s. V., so sídlom v B., vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2010 sp. zn.

a rozsudku Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. -179,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2010 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. -179 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorú mal spôsobiť ţalovaný ako

súdny exekútor, vykonávajúci proti povinnému Ing. J. N. exekúciu v prospech oprávneného S.

a.s. Liptovský Mikuláš predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území

Liptovský Mikuláš a zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha

vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavaná

plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. –

zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m² a prevádzkový

2

objekt súpisného č. X. postavený na parcele č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“) na draţbe

konanej 21. decembra 1998, napriek vedomosti, ţe Ing. M. S. (právny predchodca ţalobkyne)

podal 16. decembra 1998 návrh na vylúčenie vecí z exekúcie. Tým, ţe súdny exekútor za

tohto stavu vykonal draţbu nehnuteľnosti, bola Ing. M. S. spôsobená škoda, spočívajúca

v zániku práva moţnosti obnovenia vlastníckeho práva a zániku dispozičného práva

akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami.

Okresný súd Košice II rozsudkom z 13. júna 2006 č.k. -179 ţalobe

vyhovel a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobkyni 4 800 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 8. júla 2000 do zaplatenia a nahradiť jej 312 585 Sk trov konania.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX 542/1998

vydal X.. novembra 1998 draţobnú vyhlášku, podľa ktorej sa 21. decembra 1998 uskutoční

draţba nehnuteľností. Ing. M. S. dňa 17. decembra 1998 doručil ţalovanému návrh na

vylúčenie vecí z exekúcie, v ktorom uviedol, ţe 16. decembra 1998 podal na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš ţalobu o určenie, ţe kúpna zmluva uzavretá 26. apríla 1995 medzi ním

ako predávajúcim a Ing. J. N. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti označené

v draţobnej vyhláške, bola jeho odstúpením z 2. decembra 1998 od začiatku zrušená, ktoré

konanie je vedené pod sp. zn. . Bol toho názoru, ţe oznámením Ing. M. S.

o podaní ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie vznikla zákonná prekáţka brániaca vykonaniu

exekúcie predajom nehnuteľností a ţalovaný mal túto skutočnosť oznámiť súdu a navrhnúť

povolenie odkladu exekúcie podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) do skončenia konania

o vylúčenie vecí z exekúcie. Keďţe tak ţalovaný neurobil a vykonal exekúciu predajom

nehnuteľností, zasiahol do práv právneho predchodcu ţalobkyne a spôsobil mu škodu (§ 33

ods. 1 Exekučného poriadku). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. -179 napadol

ţalovaný odvolaním. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom z 28. marca 2007

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe zo ţiadneho ustanovenia Exekučného

poriadku výslovne nevyplýva, ţe by sa súdny exekútor po tom, čo mu bola doručená ţaloba

o vylúčenie vecí z exekúcie, mal zdrţať pokračovania v exekúcii predajom nehnuteľností

a vyhlásená draţba by mala byť zrušená, lebo vznikla zákonná prekáţka vykonania exekúcie,

preto na strane ţalovaného nevzhľadal splnenie zákonného predpokladu zodpovednosti za

3

škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku – porušenie právnej povinnosti

vyplývajúcej z exekučnej činnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 28. marca 2007 sp. zn. uznesením zo 17. júna 2009 sp. zn.

uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z odôvodnenia dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu

existencie vady v zmysle , spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozsudku

odvolacieho súdu. Naviac upriamil pozornosť odvolacieho súdu, aby sa v ďalšom konaní

dôsledne a presvedčivo vysporiadal s otázkou objektívnej zodpovednosti ţalovaného ako

súdneho exekútora z hľadiska ustanovení § 2, § 3, § 5 a 33 ods. l Exekučného poriadku.

Súčasne poznamenal, ţe „i teoretická právnická literatúra sa prikláňa k povinnosti exekútora

počkať s vykonaním exekúcie v prípadoch podania excindančných ţalôb. Tak napr. podľa

J. Mazáka (Komentár k Exekučnému poriadku, IURA EDITION, 2003) exekútor je povinný

počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci aţ do právoplatného rozhodnutia súdu

v konaní o vylúčenie veci z exekúcie.“.

V ďalšom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. februára 2010 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. -179

vo výroku, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 159 330,81 €,

potvrdil; v ostatnej časti, pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky a trovy konania, rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení

uviedol, ţe v konaní bolo nepochybne a jednoznačne zistené, a ţalovaný to ani nepopieral, ţe

v čase konania draţby ţalovaný vedel, ţe na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom draţby,

niekto iný uplatňuje právo vylučujúce vykonanie exekúcie. Ak by ţalovaný po doručení

excindačnej ţaloby (17. decembra 1998) oznámil túto skutočnosť exekučnému súdu

a s vykonaním exekúcie počkal, exekučný súd by bol mohol povoliť odklad exekúcie podľa

§ 56 ods. 3 Exekučného poriadku do ukončenia sporu vedeného na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. . Aj keď zo ţiadneho ustanovenia Exekučného poriadku

výslovne nevyplýva povinnosť pre exekútora po doručení ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie

zdrţať sa pokračovania v exekúcii a zrušiť vyhlásenú draţbu, bol toho názoru, ţe ţalovaný sa

zodpovednosti za škodu nezbavil. O vynaloţenie všetkého úsilia zo strany ţalovaného, aby sa

zabránilo vzniku škody, by išlo podľa neho len vtedy, ak by bol na podnet právneho

predchodcu ţalobkyne, ktorý mu doručil excindačnú ţalobu, na uvedenú skutočnosť

4

prihliadol a oznámil ju exekučnému súdu a v exekúcii nepokračoval. Pri tomto závere

vychádzal z právneho názoru dovolacieho súdu v uznesení zo 17. júna 2009 sp. zn.

, prikláňajúceho sa k teoretickej právnickej literatúre, podľa ktorej má

exekútor povinnosť v prípadoch podania excindačnej ţaloby počkať s vykonaním exekúcie.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

základe podnetu ţalovaného napadol rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. februára

2010 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k.

-179 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom

vyslovil názor, ţe spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/

). Uviedol, ţe súdy nesprávne interpretovali ustanovenie Exekučného

poriadku, keď boli toho názoru, ţe podanie návrhu na vylúčenie veci z exekúcie spôsobuje

taký procesný účinok, ţe súdny exekútor nesmie vykonať draţbu nehnuteľností povinného.

Podľa neho správny výklad uvedenej otázky je ten, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí

z exekúcie nespôsobuje odklad exekúcie, nespôsobuje prerušenie exekučného konania

a netvorí procesnú prekáţku, ktorá obmedzuje súdneho exekútora vo vykonaní jednotlivých

úkonov exekučnej činnosti. Poukázal na to, ţe odvolací súd nevysvetlil argumenty pre prijatie

interpretácie, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie spôsobuje procesnú prekáţku

a uspokojil sa iba s konštatovaním, ţe v otázke výkladu je viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu. V danom prípade bol prijatý výklad práva bez pouţitia akýchkoľvek

výkladových metód právneho predpisu, iba na základe toho, ţe v Komentári Exekučného

poriadku autora Jána Mazáka je prezentovaný názor, ako uviedol dovolací súd, ţe súdny

exekútor je povinný počkať s vykonaním exekúcie v prípadoch podania excindačných ţalôb.

Výklad prijatý súdmi je nabúraním samotnej koncepcie exekučného konania; opomína

ochranu oprávneného. Skutočnosť, ţe samotné podanie excindačnej ţaloby nemá za následok

vznik procesnej prekáţky s vykonávaním úkonov exekučnej činnosti, neznamená, ţe práva

tretej osoby sú ohrozené. Tretia osoba má predovšetkým právo podať návrh na odklad

exekúcie, dôvodiac, ţe po podaní excindačnej ţaloby je predpoklad, ţe exekúcia bude v časti

vykonávanej postihnutím predmetnej veci zastavená. Tretia osoba, ktorá vylučovaciu ţalobu

podala a podanie ţaloby u súdneho exekútora pred konaním draţby preukázala, môţe v súlade

s § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku namietať svoje práva k veci aj voči

vydraţiteľovi. Nakoľko ţalovaný v danom prípade postupoval správne, ak vykonal draţbu

nehnuteľností napriek oznámeniu právneho predchodcu ţalobkyne, ţe podal ţalobu

o vylúčenie vecí z exekúcie, nie sú podľa názoru generálneho prokurátora splnené

5

predpoklady pre jeho zodpovednosť za škodu. Z uvedených dôvodov navrhol obe napadnuté

rozhodnutia zmeniť a ţalobu zamietnuť.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu namietala názor generálneho

prokurátora, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

a navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť. Poukázala na to, ţe vylučovacia ţaloba je

inštitútom procesného práva, rozsudok na jej základe vylučuje vec z exekúcie z procesných

dôvodov a je len procesným predpokladom úspešnosti vylučovacej ţaloby. Vylučovacia

ţaloba nedovoľuje akékoľvek úkony smerujúce k exekúcii, nedovoľuje donucovanie

povinného k splneniu jeho povinnosti v rozsahu predaja nehnuteľnosti draţbou, jej účelom je

ochrana tretích osôb v exekúcii. Preto súhlasila s názorom odvolacieho súdu v dovolaním

napadnutom rozsudku, ţe po doručení ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie, je treba počkať

a nerobiť úkony súvisiace s predajom nehnuteľností.

Ţalovaný sa stotoţnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní, trval na tom, ţe

ţiadnu povinnosť pri výkone exekúcie neporušil a poukázal na to, ţe Okresný súd Liptovský

Mikuláš vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorej predmetom bolo zrušenie kúpnej

zmluvy uzavretej 26. apríla 1995 medzi Ing. M. S. ako predávajúcim a Ing. J. N., rozhodol

aţ po dni konania draţby (rozsudok z 22. januára 1999, právoplatný 6. apríla 1999), a teda

v čase konania draţby bol vlastníkom draţenej nehnuteľnosti povinný. Ďalej poukázal na to,

ţe vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , ktorej predmetom bolo

konanie o vylúčenie vecí z exekúcie, zobral Ing. M. S. podaním doručeným súdu 22. októbra

2001 ţalobu späť a uznesením z 30. októbra 2011 bolo konanie zastavené. Tým, ţe Ing. S.

zobral ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie späť, sám zmaril uspokojenie pohľadávky, nakoľko

mal pokračovať v konaní o vylučovacej ţalobe, v ktorom by súd rozhodoval o vylúčení

výťaţku z draţby nehnuteľností.

Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe súdny

exekútor konal v súlade s Exekučným poriadkom, ak po vydaní draţobnej vyhlášky

pokračoval v exekúcii, vykonával jednotlivé úkony exekučnej činnosti a uskutočnil draţbu

nehnuteľnosti. Keďţe ţiadne ustanovenie Exekučného poriadku neukladá súdnemu

exekútorovi povinnosť zrušiť draţbu, bol ţalovaný povinný po vydaní draţobnej vyhlášky

pokračovať v exekúcii a draţbu uskutočniť; v opačnom prípade, t.j. v prípad, ak by nekonal

a exekučné konanie svojvoľne prerušil, by svojou nečinnosťou porušil § 36 ods. 5

6

Exekučného poriadku. K zdrţaniu sa uskutočnenia draţby mohol ţalovaného zaviazať jedine

exekučný súd, a to rozhodnutím o odklade exekúcie alebo rozhodnutím o zastavení exekúcie;

takéto rozhodnutia však neboli vydané. V exekučnom konaní k vylúčeniu nehnuteľností

z exekúcie nedošlo, nakoľko samotný právny predchodca ţalobkyne Ing. M. S. zobral

vylučovaciu ţalobu späť podaním z 22. októbra 2001 a týmto svojím právnym úkonom potom

zmaril moţnosť uspokojenia svojej pohľadávky z výťaţku draţby. Ani podľa jej názoru

v predmetnej veci neexistujú predpoklady pre zodpovednosť ţalovaného za škodu, preto

navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

( ) na základe podnetu účastníka konania ( a ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutia treba zrušiť.

Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za

podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Mimoriadne dovolanie ako

dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti

s činnosťou podľa tohto zákona.

Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 33

ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť,

7

ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo

úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu. V spojení s § 420

ods. 1 predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne

konanie alebo opomenutie exekútora alebo jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa

Exekučného poriadku (najmä postup v rozpore s týmto právnym predpisom) a príčinná

súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku

zodpovednosti musí preukázať poškodený.

Dovolateľ v danej veci nesúhlasil so závermi súdov niţších stupňov o splnení

predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku

a s ich výkladom ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého podanie

návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie spôsobuje taký procesný účinok, ţe súdny exekútor

nesmie vykonať draţbu nehnuteľností povinného. Podľa neho správny výklad uvedenej

otázky je ten, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie nespôsobuje odklad exekúcie,

nespôsobuje prerušenie exekučného konania a netvorí procesnú prekáţku, ktorá obmedzuje

súdneho exekútora vo vykonaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Tým, ţe súdny

exekútor draţbu nehnuteľností, napriek oznámeniu právneho predchodcu ţalobkyne o podaní

ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie vykonal, neporušil ţiadnu povinnosť vyplývajúcu

z Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené bolo v danom prípade rozhodujúce vyriešenie otázky, či tým,

ţe exekútor po podaní ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného

poriadku, v exekúcii pokračoval a vykonal draţbu nehnuteľností, sa dopustil porušenia

právnej povinnosti vyplývajúcej z exekučnej činnosti ako jedného z predpokladu jeho

zodpovednosti za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu,

môţe tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie

podľa osobitného predpisu.

Dovolací súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, ţe samotné podanie ţaloby

o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku nemá za následok

prerušenie exekučného konania, nakoľko prerušenie exekučného konania Exekučný poriadok

nepripúšťa (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku) a nemá ani za následok odklad exekúcie (§ 56

8

Exekučného poriadku). Súdny exekútor môţe aj po podaní ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie

v exekúcii pokračovať, vykonávať úkony exekučnej činnosti a realizovať predaj veci na

draţbe aj vtedy, ak konanie o vylúčenie veci z exekúcie nebolo právoplatne skončené. Opačný

výklad by mal za následok, ţe draţbe by mohla zabrániť akákoľvek tretou osobou podaná

ţaloba (opakovaná alebo aj zjavne nedôvodná) o vylúčenie veci z exekúcie. Ak pred začatím

draţby tretia osoba preukáţe, ţe podala ţalobu o vylúčenie veci z exekúcie, súdnemu

exekútorovi vzniká len povinnosť o tejto skutočnosti informovať záujemcov (§ 140 ods. 2

Exekučného poriadku); draţbu, ak tomu nebráni povolenie odkladu exekúcie, však moţno

vykonať. Návrh na odklad exekúcie môţe podať aj osoba, ktorá podala ţalobu o vylúčenie

veci z exekúcie z dôvodu, ţe moţno očakávať, ţe exekúcia bola zastavená. Ak tretia osoba

návrh na odklad exekúcie nepodá, resp. jej návrhu na odklad exekúcie nebolo vyhovené,

a exekútor predá vec skôr, neţ bolo o ţalobe na vylúčenie veci z exekúcie rozhodnuté, táto

tretia osoba sa môţe v konaní o vylučovacej ţalobe po pripustení zmeny ţalobného petitu

domáhať vylúčenia výťaţku z draţby z rozvrhu, prípade vydania výťaţku oprávneným

v prípade, ţe rozvrhové konanie bolo skončené a výťaţok vydaný oprávnenému.

V prejednávanej veci súdy niţšieho stupňa nesprávne interpretovali vyššie uvedené

ustanovenia Exekučného poriadku. Dovolací súd zhodne s generálnym prokurátorom je toho

názoru, ţe predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu neboli splnené, nakoľko chýbal

základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to porušenie povinnosti ţalovaného ako súdneho

exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Ţalovaný tým, ţe vykonal draţbu nehnuteľností po

tom, čo mu bolo oznámené právnym predchodcom ţalobkyne, ţe podal ţalobu o vylúčenie

vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, neporušil ţiadnu povinnosť

vyplývajúcu pre neho ako súdneho exekútora z ustanovení Exekučného poriadku. Ako uţ

bolo uvedené vyššie ţalovaný bol oprávnený a aj povinný v exekúcii pokračovať a tretia

osoba, ktorá podala ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie, mala právo podať návrh na odklad

exekúcie, čo však nevyuţila, ako aj právo v rámci konania o vylúčenie vecí z exekúcie sa

domáhať vylúčenia výťaţku z draţby z rozvrhu, prípadne vydania výťaţku vydaného

oprávnenému, čo taktieţ neurobila a ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie po draţbe s odstupom

cca 3 rokov vzala späť.

Záverom dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe názor J. Mázaka vyslovený

v Komentári k Exekučnému poriadku, IURA EDITION, 2003, podľa ktorého je exekútor

povinný počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci aţ do právoplatného rozhodnutia

9

súdu v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, je v teoretickej právnickej literatúre ojedinelý.

Názory iných autorov na právne následky podania ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie sú

odlišné a zhodné v tom, ţe samotné podanie takejto ţaloby nemá za následok prerušenie

exekučného konania ani odklad exekúcie a nezabraňuje exekútorovi vykonať draţbu. Ide

napr. o názory M. Tomašoviča v publikácii Exekučný poriadok s komentárom Eurokódex,

Poradca podnikateľa, 2006, J. Krajča v publikácii Komentár Exekučný poriadok,

EUROUNION, 2009, Števčeka/Ficovej a kolektívu v publikácii Exekučný poriadok,

komentár, C.H.BECK, 2011 a pod.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe pokiaľ súdy oboch stupňov

dospeli k záveru o zodpovednosti ţalovaného za škodu podľa § 33 ods. l Exekučného

poriadku, ich rozhodnutia nie sú vecne správne; sú zaloţené na nesprávnom právnom

posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďţe to vyţadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo moţné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. februára 2010 sp. zn. a rozsudok

Okresného súdu Košice II z 13. júna 2006 č.k. -17 a vec vrátil Okresnému súdu

Košice II na ďalšie konanie ( v spojení s ), v ktorom bude

právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

10

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková