Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/167/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: FirsPhone, v.o.s., Sobieskeho 10, 943 01 Štúrovo, IČO: 51 937 786, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, práv. zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 a práv. zast. Škubla & Partneri s.r.o. Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154 o zaplatenie 1.081,289,24 EUR, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -539 zo dňa 21.6.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -539 zo dňa 21.6.2018 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil pôvodnému žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.081.289,24 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom č.k. -436 zo dňa 4.4.2016 (v poradí prvým) žalobu zamietol. Zo zisteného skutkového stavu, ktorý medzi stranami nebol sporný, vyplynulo, že pôvodný žalovaný a obchodná spoločnosť KENTI s.r.o. uzatvorili dňa 22.12.2005 rámcovú zmluvu na uzatváranie obchodov s investičnými nástrojmi, na základe ktorej dochádzalo k obchodovaniu na finančnom trhu, pričom podmienkou realizácie týchto obchodov bolo zloženie peňažných prostriedkov na kolaterálové účty vedené pôvodným žalovaným. V dôsledku realizovaných menových obchodov vznikla spoločnosti KENTI s.r.o. strata, ktorú táto spoločnosť následne uznala formou notárskej exekučnej zápisnice zo dňa 4.6.2009 so splatnosťou dlhu ku dňu 11.6.2009. Keďže k úhrade dlhu nedošlo, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého bolo dňa 30.6.2009 začaté exekučné konanie vedené súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 1164/2009. V jeho priebehu bol pôvodnému žalovanému doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom následne došlo aj k zaisteniu peňažných prostriedkov povinného na základe príkazu prokurátora. Pôvodný žalovaný podal návrh na vylúčenie majetku z exekúcie, ako aj návrhy na odklad a zastavenie exekúcie, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté, keďže po začatí konkurzného konania voči spoločnosti KENTI s.r.o. bolo exekučné konanie najskôr prerušené a po vyhlásení konkurzu uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.6.2012 podľa o konkurze a reštrukturalizácii ex lege zastavené. Na tomto základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodný žalovaný nemal povinnosť postupovať podľa Exekučného poriadku ani v období medzi zrušením zaistenia peňažných

prostriedkov a začatím konkurzného konania, keďže o podaných návrhoch pôvodného žalovaného nebolo do rozhodného času právoplatne rozhodnuté.

3. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -471 zo dňa 31.5.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal otázkou existencie a právnej povahy tvrdeného záložného práva pôvodného žalovaného k peňažným prostriedkom povinného, najmä tým, či záložné právo vzniklo zákonom predpísanou formou, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, resp. či boli peňažné prostriedky zverené pôvodnému žalovanému do úschovy. Súčasne zdôraznil potrebu posúdiť tvrdené postavenie pôvodného žalovaného ako záložného veriteľa aj v kontexte konkurzného konania vedeného proti spoločnosti KENTI s.r.o., najmä so zreteľom na spôsob, akým si pôvodný žalovaný uplatnil svoje pohľadávky v konkurze.

4. Uznesením č. k. -487 zo dňa 11.9.2017 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, ktorým sa stala Prima banka Slovensko, a. s. / súčasný žalovaný/.

5. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný zotrval na svojej obrane, podľa ktorej pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke postupoval lege artis, a to s ohľadom na účinky návrhu na odklad exekúcie. Poukázal tiež na svoju procesnú obranu v rámci exekučného konania, ktorou spochybňoval legitimitu vedenia exekúcie aj samotný exekučný titul, najmä s poukazom na existenciu záložného práva k pohľadávkam z účtov a na spornosť vymáhanej pohľadávky žalobcu. Uviedol, že žalobca existenciu jeho pohľadávky voči spoločnosti KENTI s.r.o. nerozporoval, pričom táto bola priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 28.4.2011, sp. zn. II/2010-5611.

6. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca svoj nárok opieral výlučne o tvrdenie, že mu po doručení exekučného príkazu nebol v rozpore s § 96 ods. 3 Exekučného poriadku vyplatený zostatok na účte povinného, bez toho, aby tvrdil iné porušenie povinností alebo rozpor konania žalovaného s dobrými mravmi. V nadväznosti na pokyny odvolacieho súdu zotrval žalovaný aj na stanovisku, že návrhy podané dňa 31.7.2009 mali rovnaké hmotnoprávne a procesnoprávne účinky bez ohľadu na čas ich zaevidovania súdom, pričom vyznačenie hodiny a minúty na podacej pečiatke nemalo v danom prípade právny význam.

7. Pôvodný žalovaný v podaní zo dňa 3.12.2012 uviedol, že objektívne nemohol exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie splniť, keďže Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 30.7.2009 vydala príkaz na zaistenie bankových účtov spoločnosti povinného vedených právnym predchodcom pôvodného žalovaného, nakoľko svojím uznesením zo dňa 30.7.2009 začala trestné stíhanie na podnet pôvodného žalovaného. V období od júla 2009 do apríla 2011 prebiehalo trestné stíhanie vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, ktorá dňa 21.3.2011 vydala uznesenie pod číslom ORP-999/OEK-B1-2009 KV, ktorým trestné stíhanie zastavila. Pôvodný žalovaný podal dňa 28.3.2011 sťažnosť proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania a následne Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 12.4.2011 podanú sťažnosť pôvodného žalovaného zamietla ako nedôvodnú. Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 12.4.2011 vydala príkaz na zrušenie zaistenia bankových účtov spoločnosti povinného vedených pôvodným žalovaným. Pôvodný žalovaný ani po vydaní príkazu na zrušenie zaistenia bankových účtov spoločnosti povinného finančné prostriedky z bankových účtov nevyplatil súdnemu exekútorovi, a to napriek platnému exekučnému príkazu a príkazu na úhradu trov exekúcie zo dňa 18.8.2009 pod sp. zn. Ex 1164/09.

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol /v poradí druhým/ rozsudkom zo dňa 21.6.2018, č.k. -539, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.081.289,24 Eur a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Právne posúdil nárok žalobcu najmä podľa § 37 ods. 1, § 55 ods. 1, § 56 ods. 2 a 5 a § 103 Exekučného poriadku. Na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného o existencii záložného práva k peňažným prostriedkom na kolaterálových účtoch nebolo preukázané. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v rozhodnom období nebolo zriadené žiadne záložné právo v prospech banky, a to ani na základe rámcovej zmluvy, ani registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Rovnako v konkurznom konaní si žalovaný neuplatňoval pohľadávky ako zabezpečené.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil pôvodnému žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.081.289,24 Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.6.2009 ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému, so sídlom Moskovská 18, Bratislava, proti povinnému - spoločnosti KENTI s.r.o., so sídlom Štefánikova 61, Brno, Česká republika, IČO: 60 720 808, a to za účelom vymoženia istiny vo výške 1.079.489,68 Eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.783,06 Eur a poplatku za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur, teda pohľadávky v celkovej sume 1.081.289,24 Eur. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 8.7.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor dňa 24.7.2009 pod sp. zn. Ex 1164/09 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň v ten istý deň vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Týmto príkazom uložil právnemu predchodcovi pôvodného žalovaného, spoločnosti VOLKSBANK Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, povinnosť po jeho doručení zablokovať peňažné prostriedky na bankových účtoch povinného vedených u pôvodného žalovaného do výšky pohľadávky žalobcu. Pôvodný žalovaný prevzal uvedený príkaz na začatie exekúcie dňa 24.7.2009. V ten istý deň súdny exekútor listom požiadal pôvodného žalovaného o poskytnutie súčinnosti, konkrétne o oznámenie aktuálneho stavu bankových účtov povinného. Pôvodný žalovaný dňa 31.7.2009 informoval súdneho exekútora, že vedie bankové účty povinného, a zároveň mu oznámil zostatky na jednotlivých účtoch ku dňu 28.7.2009. Dňa 18.8.2009 vydal súdny exekútor pod sp. zn. Ex 1164/09 exekučný príkaz spolu s príkazom na úhradu trov exekúcie, ktorým uložil právnemu predchodcovi pôvodného žalovaného povinnosť po jeho doručení, v súlade s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vyplatiť z bankových účtov povinného vedených u pôvodného žalovaného vymáhanú pohľadávku žalobcu na účet súdneho exekútora. Pôvodný žalovaný tento exekučný príkaz prevzal dňa 18.8.2009.

10. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v čase podania excindačnej žaloby žalovaný nemal voči spoločnosti KENTI s.r.o. žiadnu splatnú pohľadávku, keďže ich splatnosť nastala až v septembri 2009, a preto bola excindačná žaloba podaná predčasne. Táto bola následne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 7. 2012, sp. zn. , z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie excindačnej žaloby podľa § 55 Exekučného poriadku nemá za následok prerušenie ani odklad exekúcie, a preto bol žalovaný povinný splniť exekučný príkaz zo dňa 18. 8. 2009 a vyplatiť žalobcovi pohľadávku podľa § 96 ods. 3 Exekučného poriadku. Keďže žalovaný nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a nepreukázal existenciu záložného práva k pohľadávkam, neexistovala žiadna zákonná prekážka brániaca plneniu exekučného príkazu. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že postup žalovaného, ktorý napriek tomu pohľadávku nevyplatil, predstavoval zneužitie práva, keďže jeho konanie smerovalo k zmareniu účelu exekúcie, ktorým je včasné vymoženie pohľadávky oprávneného.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -539 podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces a uviedol, že dňa 31.7.2009 podal excindačnú žalobu, ktorou sa domáhal vylúčenia peňažných pohľadávok z kolaterálových účtov spoločnosti KENTI s.r.o., keďže tieto prostriedky slúžili výlučne na úhradu reálne vzniknutej straty z obchodovania na finančnom trhu vo februári 2009. Túto stratu žalovaný uhradil z vlastných zdrojov a kolaterál mohol použiť až v dohodnutých termínoch splatnosti v septembri a októbri 2009. Skutočnosť, že jeho pohľadávka nebola v čase podania excindačnej žaloby splatná, podľa jeho názoru nebránila jej podaniu. Pohľadávka bola následne priznaná rozhodcovským rozsudkom zo dňa 28.4.2011. Žalovaný tvrdil, že samotné podanie excindačnej žaloby zakladalo jeho aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na odklad exekúcie a že pri exekúcii postupoval lege artis. Namietal, že súd prvej inštancie po vrátení veci rozhodol v rozpore s kasačnou záväznosťou právneho názoru odvolacieho súdu a bez náležitého odôvodnenia sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho postup ako zneužitie práva, hoci v čase doručenia exekučného príkazu objektívne nemohol plniť pre zaistenie finančných prostriedkov a ani následne neexistovala pohľadávka povinného voči banke, ktorú by bolo možné exekvovať. Poukázal aj na absenciu predbežného právneho posúdenia podľa a na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Písomným podaním zo dňa 9.9.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhov na zastavenie ani na odklad exekúcie, pričom súdny exekútor vydal exekučný príkaz v súlade s Exekučným poriadkom. Podanie excindačnej žaloby zo strany žalovaného nemalo účinky prerušenia ani odkladu exekúcie a nemalo vplyv ani na povinnosť žalovaného splniť exekučný príkaz. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol povinný vyplatiť pohľadávku podľa § 96 ods. 3 Exekučného poriadku a tým, že tak neurobil, porušil svoju zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho je podľa § 103 Exekučného poriadku povinný zaplatiť žalobcovi sumu, na ktorú by mal nárok v exekučnom konaní. Podľa žalobcu žalovaný v odvolaní len opakuje tvrdenia uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli riadne vyvrátené vykonaným dokazovaním a súdom správne vyhodnotené ako nedôvodné. Žalobca zároveň odmietol tvrdenia žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie podľa jeho názoru vykonal riadne a dostatočné dokazovanie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie primerane a presvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18.4.2019, č. k. -726, potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 21.6.2018, č. k. -539, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.081.289,24 Eur a nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Odvolací súd sa v tomto rozhodnutí v celom rozsahu stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konštatoval, že výsledok trestného konania nemá prejudiciálny význam pre rozhodnutie o poddlžníckej žalobe, a preto nebol dôvod na prerušenie odvolacieho konania podľa Z vykonaného dokazovania odvolací súd uzavrel, že exekučný príkaz vydaný súdnym exekútorom dňa 18.8.2009 bol vydaný v súlade s Exekučným poriadkom, riadne doručený žalovanému a nebol nikdy zrušený. Jeho doručením vznikla žalovanému ako banke povinnosť postupovať podľa Exekučného poriadku a vyplatiť vymáhanú pohľadávku oprávnenému. Banka nebola oprávnená posudzovať zákonnosť exekučného príkazu ani odmietnuť jeho splnenie. Odvolací súd zdôraznil, že podanie excindačnej žaloby nemá za následok prerušenie ani odklad exekúcie a žalovaný nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na odklad exekúcie, keďže toto oprávnenie patrí výlučne povinnému. Žalovaný zároveň nepreukázal existenciu žiadneho práva, ktoré by vylučovalo exekúciu na pohľadávku povinného voči banke, vrátane tvrdeného záložného práva. V čase doručenia exekučného príkazu sa na účtoch povinného nachádzali dostatočné finančné prostriedky a nešlo o prostriedky vylúčené z exekúcie. Povinnosť banky plniť nie je podmienená jej inými právnymi vzťahmi s povinným ani existenciou vlastnej pohľadávky voči nemu. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie poddlžníckej žaloby podľa Exekučného poriadku.

15. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil ustanoveniami , a , ako aj a Namietal najmä nedostatok právomoci súdov, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom, ako aj porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu. V dovolaní uviedol, že odvolací súd podľa jeho názoru založil svoje rozhodnutie na odlišných právnych záveroch než súd prvej inštancie, doplnil skutkový stav bez vykonania dokazovania a bez nariadenia pojednávania, čím mu znemožnil uplatniť jeho procesné práva. Zároveň namietal, že po vyhlásení konkurzu na majetok povinného nebolo možné viesť konanie o poddlžníckej žalobe, a preto súdy nemali právomoc vo veci konať a rozhodovať. Prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z tvrdeného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako aj z potreby vyriešenia právnej otázky, ktorá podľa jeho názoru nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ vyriešená, a to otázky prednosti údajne nezákonne vydaného exekučného príkazu pred účinkami podaného návrhu na odklad exekúcie. V tejto súvislosti poukázal najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (R 48/2012) a Ústavného súdu SR sp. zn. . Navrhol zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov a odklad ich vykonateľnosti.

16. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol jeho zamietnutie podľa

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. novembra 2019, sp. zn. , dovolanie žalovaného odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné ani podľa , keďže odvolací súd žalovanému neznemožnil uplatnenie jeho procesných práv. Zároveň uviedol, že žalovaným vymedzené právne otázky podľa a neboli pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúce, keďže predmetom konania bolo posúdenie splnenia predpokladov poddlžníckej žaloby podľa Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu nemohli založiť prípustnosť dovolania, keďže nešlo o právne otázky, na ktorých by napadnuté rozhodnutie spočívalo.

18. Žalovaný sa ústavnou sťažnosťou podľa a a nasl. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, doručenou Ústavnému súdu SR dňa 17.2.2020, domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa , a a 2 , práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -726 z 18.4.2019, ako aj porušenia základných práv podľa , a , práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 28.11.2019.

19. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 23.3.2021 vyplýva, že rozhodujúcim dôvodom záveru o porušení základných práv sťažovateľky bolo nezohľadnenie účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (povinného) na konanie o poddlžníckej žalobe. Ústavný súd zdôraznil, že vyhlásením konkurzu nastupujú účinky podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať exekučné konanie a už začaté exekučné konania sa vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú, pričom ide o právnu skutočnosť, ktorú sú všeobecné súdy povinné skúmať a zohľadniť ex offo. Keďže poddlžnícka žaloba je procesne odvodená od exekúcie (oprávnený ňou uplatňuje pohľadávku povinného vo vlastnom mene na účel uspokojenia vlastnej vymáhanej pohľadávky), zastavenie exekúcie má za následok zánik procesného oprávnenia oprávneného pokračovať v takomto uplatnení a obnovu aktívnej legitimácie povinného ako veriteľa pohľadávky; pokračovanie v meritórnom posudzovaní predpokladov poddlžníckej žaloby bez vyvodenia týchto účinkov preto ústavný súd vyhodnotil ako postup odporujúci ústavnému imperatívu konať iba na základe zákona, vedúci k arbitrárnosti a vnútornej rozpornosti rozhodnutia, a tým k porušeniu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a viazaný jeho právnym názorom ( ) uznesením č. k. -1234 zo dňa 21.6.2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -726 zo dňa 18.4.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd pritom výslovne akceptoval záver, že po vyhlásení konkurzu na majetok povinného a ex lege zastavení exekučného konania nebol vytvorený procesný priestor na meritórne rozhodovanie o poddlžníckej žalobe, keďže ide o nárok, ktorý je svojou povahou bezprostredne a neoddeliteľne viazaný na existenciu a trvanie exekučného konania. Zároveň zdôraznil, že krajský súd je v ďalšom konaní povinný rešpektovať nielen účinky konkurzu na procesnú legitimáciu strán, ale aj jeho dopad na samotnú prípustnosť ďalšieho procesného postupu, a nemôže pokračovať v individuálnom presadzovaní nároku spôsobom, ktorý by obchádzal zákonom.

21. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -1286 zo dňa 3.7.2024 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, spoločnosťou FirstPhone, v.o.s.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací nariadil na prejednanie veci pojednávanie na termín 14.1.2025 v zmysle Žalobcovi bolo predvolanie na toto pojednávanie, spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa doručené dňa 11.12.2025. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade rozhodol, že pojednávanie vykoná bez prítomnosti žalobcu.

23. Odvolací súd v súlade s zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listín uvedených v zápisnici z pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

24. V podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.1.2026, ako aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.1.2023 žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol žiadny hmotnoprávny vzťah veriteľa a dlžníka, keďže poddlžnícka žaloba má výlučne procesný charakter a nevedie k zmene veriteľa pohľadávky. Jej existencia je neoddeliteľne viazaná na trvanie exekučného konania, pričom vyhlásením konkurzu na majetok povinného bolo exekučné konanie podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ex lege zastavené. V dôsledku toho žalobca stratil procesné oprávnenie viesť poddlžnícku žalobu a individuálne sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky mimo konkurzného režimu. Tento právny názor výslovne potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. , keď konštatoval, že po vyhlásení konkurzu neexistuje procesný priestor na meritórne rozhodovanie o poddlžníckej žalobe. Pokračovanie v tomto konaní by preto predstavovalo neprípustné obchádzanie princípu kolektívneho uspokojenia veriteľov a preto žalovaný žiadal, aby súd konanie procesne ukončil.

25. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

26. Podľa , , odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného, vyjadrení v odvolacom konaní, dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť.

28. Poddlžnícka žaloba predstavuje osobitný procesný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa v rámci exekúcie vykonávanej prikázaním inej peňažnej pohľadávky umožňuje oprávnenému domáhať sa splnenia pohľadávky povinného voči jeho dlžníkovi. Jej podstatou nie je vznik nového hmotnoprávneho záväzku medzi oprávneným a poddlžníkom, ale výlučne procesné oprávnenie oprávneného uplatniť pohľadávku povinného vo vlastnom mene a na vlastný účet na účely uspokojenia vymáhanej pohľadávky. K zmene veriteľa v hmotnoprávnom zmysle nedochádza; povinný zostáva aj naďalej veriteľom pohľadávky, pričom na oprávneného prechádza iba právo túto pohľadávku procesne uplatniť. Aktívna vecná legitimácia oprávneného na podanie poddlžníckej žaloby vzniká doručením exekučného príkazu dlžníkovi povinného, ktorým mu bola uložená povinnosť vyplatiť splatnú pohľadávku oprávnenému, a jej trvanie je neoddeliteľne viazané na existenciu a trvanie exekučného konania. Poddlžnícka žaloba tak predstavuje osobitný spôsob výkonu exekúcie a jej existencia je od exekučného konania procesne odvodená. Zánikom exekúcie zaniká aj procesné oprávnenie oprávneného na individuálne uplatňovanie pohľadávky povinného.

29. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.7.2012 domáhal zaplatenia sumy 1.081.289,24 Eur z titulu poddlžníckej žaloby, pričom svoj nárok odvodzoval od exekučného konania vedeného súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1164/2009 proti povinnému - spoločnosti KENTI s. r. o. V rámci tohto exekučného konania bol právnemu predchodcovi žalovaného ako banke doručený exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu povinného, na základe ktorého žalobca tvrdil porušenie povinnosti podľa § 96 ods. 3 Exekučného poriadku. V priebehu exekučného konania však došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného spoločnosti KENTI s. r. o. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5.6.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.6.2012, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, čím v súlade s § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii došlo k ex lege zastaveniu predmetného exekučného konania.

30. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby na súd už exekučné konanie neexistovalo, keďže bolo zo zákona zastavené účinkami vyhlásenia konkurzu. Žalobca tak už v čase podania žaloby nebol nositeľom procesného oprávnenia uplatňovať pohľadávku povinného voči žalovanému, keďže jeho aktívna vecná legitimácia bola neoddeliteľne viazaná na trvanie exekúcie. Zánikom exekučného konania došlo k zániku tohto procesného oprávnenia a k obnoveniu výlučnej legitimácie povinného, resp. po vyhlásení konkurzu správcu konkurznej podstaty, ako veriteľa predmetnej pohľadávky.

31. Poddlžnícka žaloba je sporovým konaním vedeným podľa , v ktorom súd rozhoduje o uplatnenom nároku meritórne. Skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby stratil,

resp. vôbec nebol nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, nepredstavuje procesnú prekážku konania, ale ide o nedostatok hmotnoprávnej povahy, ktorý sa prejavuje v samotnom posúdení dôvodnosti uplatneného nároku. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie preto nemôže byť a ani nie je dôvodom na zastavenie konania, ale výlučne dôvodom na zamietnutie žaloby. Zastavenie konania prichádza do úvahy len v zákonom výslovne ustanovených prípadoch, najmä ak existuje niektorá z procesných prekážok, pri ktorých zákon vylučuje meritórne rozhodnutie, ako je napríklad nedostatok procesnej subjektivity, nedostatok procesnej spôsobilosti, prekážka litispendencie alebo rei iudicatae, späťvzatie žaloby, nezaplatenie súdneho poplatku alebo iný zákonom ustanovený dôvod. V posudzovanom prípade však takáto procesná prekážka zistená nebola, súd bol oprávnený o žalobe konať a rozhodnúť; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa však musel prejaviť zamietnutím poddlžníckej žaloby ako vecne nedôvodnej.

32. Odvolací súd pri opätovnom rozhodovaní vychádzal z právnych názorov vyslovených v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a v nadväzujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorými boli predchádzajúce rozhodnutia v tejto veci zrušené. V zmysle a je všeobecný súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom ústavného súdu, ako aj právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí.

33. Aj z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že po vyhlásení konkurzu a ex lege zastavení exekučného konania je potrebné tieto účinky zohľadniť pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v konaní o poddlžníckej žalobe. Vzhľadom na tieto záväzné právne závery, ako aj na zistený skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v čase podania žaloby už nebol nositeľom práva uplatniť predmetný nárok, a preto jeho žaloba nemohla byť úspešná.

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).