Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/134/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. F., bytom H.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom v H., 2/ F. F., bytom v H.,

proti ţalovaným 1/ A., so sídlom v N., IČO : X., 2/ R. F., bývajúcemu v B., 3/ L., so

sídlom v B., IČO : X., o neplatnosť dražby, vedenej na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. , na dovolanie ţalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 2. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2. marca

2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa 1/ (pôvodne iba sama) sa v konaní domáhala určenia neplatnosti

draţby uskutočnenej 23. júna 2008 v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona

č. o dobrovoľných draţbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných

draţbách“). Návrh najskôr smeroval iba proti ţalovanému 1/ (A.). V priebehu konania

(uznesením zo 17. decembra 2009 – č.l. 362) súd pripustil do konania ţalovaného 2/

(R. F.), ţalovaného 3/ (L.) a ţalobkyňu 2/ (F. F.). Pôvodným vlastníkom draţených

nehnuteľností bola ţalobkyňa 1/, v súčasnosti má k nim právo doţivotného uţívania

(vecného bremena). Draţbu navrhol ţalovaný 3/, uskutočnená bola ţalovaným 1/

a príklep bol udelený ţalovanému 2/.

2

Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. marca 2010 č.k. -391 ţalobu

zamietol. Ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z toho, ţe

konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby sa musia zúčastňovať všetky osoby,

ktoré zákon o dobrovoľných draţbách označuje za účastníkov konania, teda

navrhovateľ draţby, draţobník, vydraţiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá

porušením zákona o dobrovoľných draţbách ( zákona č

o dobrovoľných draţbách). V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby musia

mať všetky zúčastnené osoby moţnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Tá z nich, ktorá podáva ţalobu o neplatnosť dobrovoľnej draţby

v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách, sa musí neplatnosti domáhať

voči všetkým ostatným vymenovaným osobám do troch mesiacov odo dňa príklepu,

čoho sa domáhala len ţalobkyňa 1/ voči ţalovanému 1/ návrhom zo dňa 21.7.2008

(preto súd konštatoval, ţe tento návrh by bol pre nedostatok vecnej legitimácie

zamietnutý). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa 1/ v čase pred draţbou

nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, mala len právo doţivotného uţívania, ktoré jej

nezaniklo, preto nemohla byť osobou dotknutou a na poţadovanom určení ani nemala

naliehavý právny záujem na poţadovanom určení ( ). Ţalobkyňa 2/

(vlastníčka nehnuteľnosti pred draţbou) bola do konania pribratá spolu

so ţalovanými 2/ a 3/ aţ na základe návrhu ţalobkyne 1/ zo dňa 10.8.2009, teda

po trojmesačnej zákonnej lehote (uznesením Okresného súdu Nitra zo 17. decembra

2009 č.k. -362), preto súd ţalobu aj voči nej z dôvodu uplynutia

prekluzívnej lehoty zamietol. Súd skúmal aj súlad priebehu danej draţby so zákonom,

pričom ţiadne porušenie nezistil. Z hľadiska námietok ţalobkýň uviedol, ţe je moţné aj

náhradné doručovanie oznámenia o draţbe, pokiaľ si dotknuté osoby zásielky

nepreberajú., ţe draţba bola v registri draţieb uverejnená v súlade so zákonom, ţe

vydraţenie nehnuteľnosti rodinným príslušníkom konateľa či spoločníka spoločnosti,

ktorá draţbu organizuje taktieţ nie je v rozpore so zákonom a napokon uviedol, ţe

netreba navýšiť ani vyvolávaciu cenu draţenej nehnuteľnosti. Je len vecou veriteľa,

akým spôsobom sa od dlţníka splnenia dlhu domáha, teda je to moţné cestou exekúcie

ako aj cestou dobrovoľnej draţby. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 17 ods. 1

3

a 5, a , o dobrovoľných draţbách

a o náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobkýň Krajský súd v Nitre rozsudkom z 2. marca 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (bez nariadenia

pojednávania) ako vecne správny potvrdil ( ) a ţalovaným 1/ aţ 3/

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe sa

stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobkyni 2/ uplynula prekluzívna

lehota na uplatnenie návrhu (§ 21 ods. 2 ZoDD), lebo do konania na stranu

navrhovateľa pristúpila aţ podaním z 10.8.2009. Nestotoţnil sa však s názorom súdu

prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu ţalobkyne 1/ v predmetnej

veci, lebo jeho existenciu právna úprava uţ nevyţadovala; vzťahy súvisiace s draţbou

bolo totiţ treba posudzovať podľa ZoDD účinného od 1.1.2008. Za nesprávny

povaţoval aj jeho záver o prekludovaní nároku ţalobkyne 1/ pokiaľ sa domáhala

neplatnosti draţby len voči ţalovanému 1/. Vyslovil, ţe ţalobkyňa 1/ mohla okruh

účastníkov rozšíriť kedykoľvek v priebehu konania do vyhlásenia rozhodnutia v súlade

s § 21 ods. 4 ZoDD; jej nárok sa nemohol prekludovať, lebo v čase vyhlásenia

rozhodnutia uţ bol okruh účastníkov v súlade s citovaným ustanovením zákona.

V ďalšom (zhodne so súdom prvého stupňa) konštatoval, ţe zákon ako účastníka

draţby nevylučuje osobu blízku navrhovateľovi draţby (§ 5 ods. 1, 7 a 8 ZoDD), a ţe

vydraţiť nehnuteľnosť moţno za najniţšie podanie, nakoľko uvedené zákon nevylučuje.

O trovách rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu ako aj rozsudku súdu prvého stupňa

podali ţalobkyne 1/ a 2/ dovolanie. Uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení ( ). Poukázali

na skutočnosť, ţe draţba prebehla medzi blízkymi osobami v rozpore s účelom zákona

o dobrovoľných draţbách a tieţ v rozpore s dobrými mravmi (napr. príklep bol

udelený ako jedinému účastníkovi draţby manţelovi konateľky spoločnosti, ktorá bola

navrhovateľom draţby, obaja sa dobre poznajú s konateľom spoločnosti, ktorá draţbu

vykonávala, viackrát došlo k pochybeniu správy katastra). Podľa ich názoru súd

prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo

malo za následok nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa ako aj odvolacím

súdom. Ţiadali preto, aby dovolací súd rozhodnutia súdov niţšieho stupňa zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaní 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) –

ţalobkyňa 1/ (zastúpená advokátom v zmysle ) a ţalobkyňa 2/

(s vlastným právnickým vzdelaním), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie

v predmetnej veci je prípustné a súčasne aj dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a v zmysle je

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkýň nie je napadnutý zmeňujúci (ale

potvrdzujúci) rozsudok odvolacieho súdu, pričom ide o taký jeho potvrdzujúci

5

rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť nevyslovil a nejde ani

o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku

bol vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Keďţe

dovolací súd v prejednávanej veci doteraz nerozhodoval, nemohol vysloviť ani právny

názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov treba vyvodiť záver, ţe dovolanie

ţalobkýň (v predmetnej veci) nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobkýň by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací

súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale zaoberal sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (tak proti rozsudku, ako aj proti uzneseniu)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia sú právne významné len tie

procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne (v ňom)

vymenovaných pod písmenami písmenách a/ aţ g/. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/

), i keby k nim v konaní došlo, a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle nie

je významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

6

jednoznačné, zistenie, ţe konanie niektorou z taxatívne vymenovaných vád skutočne

postihnuté je.

Ţalobkyne 1/ a 2/ existenciu vád podľa netvrdili, avšak dovolací

súd v rámci tohto prieskumu zistil, ţe v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/

, t.j. ţe účastníkom konania súd odňal moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom vo vyššie uvedenom zmysle je potrebné

rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné

práva, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy a pod.). Takýto postup súdu totiţ súčasne zakladá aj existenciu

porušenia práva na súdnu ochranu podľa

ako aj existenciu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj

napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. .

Poţiadavky na odôvodnenie rozhodnutia sú zrejmé z ustanovenia § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým jeho spôsobilosť preukázať

správnosť rozhodnutia vo veci a zároveň aj vytvorenie náleţitého podkladu pre

kontrolu jeho správnosti, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu; jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

7

Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby

na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro

Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa vyjadril aj Ústavný

súd Slovenskej republiky v náleze -30, kde vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Rovnaký

názor vyslovil aj v náleze , ale aj vo svojich predchádzajúcich

nálezoch (, , ).

Rozhodnutie odvolacieho súdu vyššie uvedené poţiadavky nespĺňa. Ako je

zrejmé z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, dôvodom pre zamietnutie ţaloby

voči ţalobkyni 1/ bola skutočnosť, ţe nepreukázala existenciu naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení a voči ţalobkyni 2/ to bola preklúzia (zánik) práva.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa voči ţalobkyni 2/ potvrdil z rovnakého

dôvodu (pre zánik jej práva), ale na druhej strane (v súvislosti s okruhom účastníkov

konania a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) konštatoval, ţe

ţalobca môţe okruh účastníkov rozšíriť kedykoľvek v priebehu konania do vyhlásenia

rozhodnutia v súlade s § 21 ods. 4 ZoDD; Toto konštatovanie by skôr nasvedčovalo,

záveru, ţe preklúzii práva u ţalobkyne 2/ nedošlo, v čom dovolací súd videl vnútorný

rozpor odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu

k ţalobkyni 2/, lebo okruh účastníkov konania sa ustálil pred vynesením rozhodnutia.

Vo vzťahu k ţalobkyni 1/ je odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu taktieţ

nepreskúmateľné. Totiţ, na jednej strane (viď str. 7) odvolací súd vyslovil nesúhlas

so súdom prvého stupňa pokiaľ povaţoval nárok tejto ţalobkyne za prekludovaný

(pričom súd prvého stupňa jej nárok za prekludovaný nepovaţoval), ale predtým

(str. 6) za prekludovaný povaţoval nárok ţalobkyne 1/. Navyše, odvolací súd sa ani

nestotoţnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o skúmanie naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení, lebo ZoDD účinný od 1.1.2008 pre určenie

neplatnosti draţby uţ existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení

nevyţadoval.

Za týchto okolností, t.j. keď sa odvolací súd čiastočne odchýlil od právneho

názoru súdu prvého stupňa a spôsob svojho rozhodnutia vysvetlil rozporne (ako keby

si zamieňal ţalobkyňu 1/ so ţalobkyňou 2/), resp. v niektorých častiach zostal celkom

nevysvetlený, nemoţno vyvodiť, ţe jeho rozhodnutie obsahuje dostatočné vysvetlenie

dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu predmetného rozhodnutia. Jeho rozhodnutie je pre

nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľné a neučiňuje tak zadosť právu na súdnu

ochranu podľa , judikatúre Ústavného súdu

SR (vyššie citovanej) a napokon ani judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani s ďalšími

námietkami ţalobkýň, keď neuviedol ustanovenia príslušných právnych predpisov,

na základe ktorých mal za to, ţe zákon o dobrovoľných draţbách nevylučuje náhradné

doručovanie oznámenia o draţbe a ţe nehnuteľnosti moţno vydraţiť za najniţšie

podanie (bez jeho navýšenia) a nevysvetlil, prečo povaţoval argumenty ţalobkýň 1/

a 2/ týkajúce sa neplatnosti draţby za nepreukázané alebo nesprávne.

V otázke povahy vady spočívajúcej v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

z hľadiska či ide o tzv. „inú vadu“, ktorá je len dovolacím dôvodom pri procesne

prípustnom dovolaní ( ) alebo o odňatie moţnosti konať

pred súdom ( ) zakladajúcim prípustnosť dovolania sa dovolací súd

odchýlil od názoru vysloveného v rozhodnutí z 28. augusta 1997, sp. zn.

publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod číslom 111 – zošit 6 –

9

7/1998). Dospel totiţ k záveru, ţe v preskúmavanej veci nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/

Pri úvahe o právnej kvalifikácii tejto vady nemoţno prehliadnuť mieru

(intenzitu) nepreskúmateľnosti a teda aj mieru, do akej táto vada poškodí účastníka

konania na jeho (vyššie uvedených) ústavných právach. Intenzitu tejto vady treba

posudzovať vţdy s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a v kaţdej

konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery moţno

nepreskúmateľnosť rozhodnutia podriadiť pod ustanovenie

(t.j. posudzovať ho ako „inú vadu“) a do akej miery ho moţno podriadiť pod

ustanovenie (t.j. posudzovať ho ako odňatie moţnosti konať pred

súdom). Bez zohľadnenia individuality kaţdej prejednávanej veci je priam neprípustné

paušálne pouţitie rozhodnutia č. 111/1998. Navyše, nemoţno ponechať bez

povšimnutia ani časové hľadisko a znenie právnej úpravy platnej v čase prijatia

predmetného rozhodnutia. Rovnako treba zohľadniť aj spôsob rozhodnutia vo veci

publikovanej pod R 111/1998; išlo v nej o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý dovolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, od ktorého moţno dôvodne

očakávať vydanie takého rozhodnutia, ktoré bude preskúmateľné a teda (so zreteľom

na spôsob rozhodnutia) v konečnom dôsledku nehrozí porušenie ţiadneho ústavného

práva účastníka konania. Na druhej strane (v prípade odmietnutia dovolania) by

ústavné práva účastníka konania mohli byť ohrozené, prípadne porušené.

Porušením uvedeného práva účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, sa účastníkovi konania

(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)

odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak

nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

10

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec

vrátil Krajskému súd v Nitre na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom

na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd sa

ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní ani vecnou správnosťou rozhodnutia

nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

11