Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 829/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Skanska SK a. s., Krajná 29,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Valko Marián & partners, s. r. o.,

Porubského 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marián Valko, pre

namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, na rovnosť účastníkov v konaní podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k.

-519 z 1. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Skanska SK a. s. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 31. mája 2016

sa obchodná spoločnosť Skanska SK a. s., Krajná 29, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),

domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví

označených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -519 z 1. apríla 2016 a ktorým by napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby

ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia, pretože je „nezákonné, svojou

povahou protiústavné a neposkytujúce ochranu právam účastníkov reštrukturalizácie“.

2. Napadnuté uznesenie bolo vydané v rámci konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. , v ktorom uznesením č. k. -254 z 3. augusta 2015 povolil

reštrukturalizáciu obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „dlžník“), ustanovil správcu a vyzval veriteľov, aby si

spôsobom určeným o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o konkurze“)

prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi. V zmysle § 146 a nasl. zákona o konkurze bol

na schvaľovacej schôdzi konanej 11. marca 2016 prijatý reštrukturalizačný plán upravujúci

rozsah a spôsob uspokojenia účastníkov plánu, t. j. veriteľov prihlásených pohľadávok,

medzi ktorých patrila aj sťažovateľka, ktorá ako jediná z nezabezpečených nepodmienených

veriteľov 2. skupiny hlasovala proti jeho prijatiu. Na základe návrhu dlžníka zo 17. marca

2016 okresný súd napadnutým uznesením nahradil súhlas sťažovateľky s prijatím

reštrukturalizačného plánu dlžníka, reštrukturalizačný plán potvrdil a reštrukturalizáciu

ukončil.

3. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že o zamietnutie uvedeného

návrhu dlžníka, ako aj o zamietnutie reštrukturalizačného plánu požiadala sťažovateľka

podaním doručeným okresnému súdu z 18. marca 2016, ktoré odôvodnila tým, že:

- pri príprave reštrukturalizačného plánu dlžník ani správca žiadnym spôsobom

nespolupracovali s členmi veriteľského výboru a sťažovateľku ako člena tohto výboru ani

raz nekontaktovali, čím porušili § 134 ods. 2 a 3 zákona o konkurze;

- predkladateľ reštrukturalizačného plánu účelovo a neodôvodnene vytvoril zákonom

nepoznanú skupinu nezabezpečených podmienených veriteľov, ktorých celková výška

zistených pohľadávok je v porovnaní so sumou všetkých v reštrukturalizácii zistených

pohľadávok marginálna, čím porušil § 135 ods. 1 písm. a) v spojení s § 137 ods. 2 zákona

o konkurze;

- predkladateľ reštrukturalizačného plánu priznaním hlasovacieho práva veriteľom,

ktorí v zmysle zákona o konkurze nie sú oprávnení hlasovať na schvaľovacej schôdzi,

zasiahol do práv veriteľov, ktorým citovaný zákon hlasovacie právo priznáva, a teda

hlasovanie schvaľovacej schôdze bolo nezákonné;

- reštrukturalizačný plán, resp. jeho prílohy neobsahujú žiadny podklad, ktorý by

akýmkoľvek spôsobom dával odpoveď na otázku, na základe čoho jeho predkladateľ dospel

k záverom o výške uspokojenia veriteľov dlžníka v prípadnom konkurze. Tým, že

reštrukturalizačný plán na viacerých miestach odkazuje na dokument označený ako

„Valuation Report on Multipurpose project “, ktorý nie je

vyhotovený v štátnom jazyku, nespĺňa ani požiadavku základnej zrozumiteľnosti, a to najmä

pokiaľ ide o porovnanie miery uspokojenia každej zo štyroch skupín veriteľov v konkurze,

resp. v reštrukturalizácii;

- všetky uvedené skutočnosti viedli sťažovateľku k podaniu trestného oznámenia, na

základe ktorého bolo orgánmi činnými v trestom konaní začaté trestné stíhanie pre zločin

zvýhodňovania veriteľa podľa .

4. Po vykonaní dokazovania viacerými listinnými dôkazmi však okresný súd

s poukazom na účel reštrukturalizačného konania dospel k záveru, že „neboli podstatným

spôsobom porušené ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúce sa

náležitosti reštrukturalizačného plánu, postupe pri jeho príprave, hlasovaní o tomto pláne

a ani iné ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu spôsobom, ktorý by mal

nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov reštrukturalizačného plánu, nebolo súdom

zistené, že by prijatie tohto plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím

osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, ani to, že by bol reštrukturalizačný plán

v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov“.

5. S uvedenými závermi okresného súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc identické

argumenty, aké uplatnila už v konaní pred týmto súdom, v sťažnosti vyjadruje presvedčenie,

že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jej v záhlaví označených základných práv

a slobôd, keďže „je postavené na odôvodnení, ktoré popiera účel a význam príslušných

ustanovení zákon o konkurze a je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti, pričom

uznesenie je nutné pre jeho ústavne nekonformný výklad považovať za arbitrárne“,

a okresný súd ním „neodôvodnene na neprimerane uprednostnil... iného účastníka

reštrukturalizačného konania – dlžníka ako predkladateľa plánu“. Sťažovateľka zároveň

vznáša výhrady voči dokazovaniu vykonanému okresným súdom, pretože podľa jej názoru

„súčet počtu hlasov jednotlivých veriteľov skupiny nezabezpečených nepodmienených

veriteľov nie je totožný s celkovým počtom hlasov veriteľov v tejto skupine, pričom rozdiel

je v miliónoch eur“, čo zakladá aj zmätočnosť napadnutého uznesenia.

II.

6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (). V súvislosti s tým ústavný súd opakovane

judikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. , , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , , , ,

, ).

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala

porušenie v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením

okresného súdu, ústavný súd so zreteľom na ňou uplatnenú argumentáciu dospel k názoru,

že nie je opodstatnená.

9. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu

patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných

práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo

ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú

dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv

a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté

s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že

orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,

nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu

takého postupu orgánu verejnej moci (, ). Len objektívnym

postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť

nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na

rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade

s procesnými predpismi.

10. Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní

vyplýva z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi aj

vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon

( ). Týmto zákonom je zákon o konkurze, ktorý v rámci tretej časti

nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov

v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom (§ 153)

alebo zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch

[§ 154 ods. 1 písm. a) až d)].

11. Zo sťažnosti, ako aj z napadnutého uznesenia, ktoré tvorilo jej prílohu, vyplýva,

že ako sťažovateľka, tak aj okresný súd sa odvolávajú na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 7. decembra 2011, ktorým judikoval, že:

„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je

všeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu

spoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)

uspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých

veriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu

či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.

Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní

vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem

veriteľov.

Pri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom

v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd

izolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého

výška prihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho

povinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov

v likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad

konkurzu a reštrukturalizácie ( o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorých

je povinný postupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich

pohľadávok.

To znamená, že nositeľom a dohovorom garantovaného práva na súdnu

ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia,

ktorí riadne a včas (spôsobom ustanoveným o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

prihlásili svoje pohľadávky. Ak krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí

plánu pre jeho podstatný rozpor so spoločným záujmom veriteľov, pričom tento sa fakticky

stotožnil s individuálnym záujmom väčšinového veriteľa, porušil tak základné právo

ostatných veriteľov na (spravodlivú) súdnu ochranu v spojení s ich základným právom na

rovnosť účastníkov v súdnom (reštrukturalizačnom) konaní“.

12. Podobné závery vyplývajú aj z nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 2. decembra 2015, resp. z nálezu sp. zn. zo 16. decembra 2015, v ktorom

ústavný súd znovu zdôraznil, že „Úloha súdu je aktívna a každý účastník plánu – vrátane

tých, ktorí boli na schvaľovacej schôdzi prehlasovaní – má právo na ochranu súdom pred

dôsledkami plánu, ktorý je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov“.

13. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že skutkové okolnosti veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. boli presne opačné ako v napadnutom

konaní, kde okresný súd návrhu sťažovateľky na zamietnutie návrhu dlžníka

a reštrukturalizačného plánu „nevyhovel“. Aj v okolnostiach daného prípadu však úloha

ústavného súdu spočívala v posúdení, či pri rešpektovaní požiadavky materiálnej rovnosti

v reštrukturalizačnom konaní došlo napadnutým uznesením okresného súdu k poskytnutiu

spravodlivej súdnej ochrany.

14. Keďže ústavný súd nie je skutkovým súdom () a v zásade

nevykonáva dokazovanie, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových

tvrdení účastníkov konaní pred všeobecnými súdmi, mimo rámca jeho pozornosti ostala

námietka sťažovateľky týkajúca sa nesprávneho sčítania hlasov jednotlivých skupín

veriteľov okresným súdom. Už v spomínanom náleze sp. zn. zo 7. decembra

2011 totiž ústavný súd jednoznačne uviedol, že „má... z hľadiska požiadavky na dodržanie

zásad spravodlivosti v reštrukturalizácii výhrady aj k meraniu postavenia jednotlivých

veriteľov výlučne prizmou výšky nimi prihlásených a zistených pohľadávok. Ak má súd

spravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia spoločného záujmu veriteľov

v reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani výšku prihlásenej pohľadávky

z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. V okolnostiach prípadu totiž aj

uspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky menšinového veriteľa môže pre neho

samotného (a jeho právny či sociálno-ekonomický status) znamenať viac alebo toľko, ako

uspokojenie pohľadávky(-ok) väčšinového veriteľa.“.

15. Napokon, do obsahu práva na súdnu ochranu nepatrí právo účastníka konania

(dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd

vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní

(). Z princípu nezávislosti súdov podľa vyplýva aj zásada

voľného hodnotenia dôkazov (). Pokiaľ všeobecné súdy uvedené ústavné

garancie rešpektujú (teda najmä až ), ústavný súd nie je oprávnený znovu

„hodnotiť“ hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s ich

hodnotením sám nestotožňoval ().

16. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu (bod

4) ústavný súd dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom nezistil, že by tieto závery okresného súdu boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na

prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , )

rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným

úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej

judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ). O taký prípad tu

však nejde.

17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa ústavný súd taktiež presvedčil, že

okresný súd sa námietkami sťažovateľky, ktorá požadovala „uspokojenie svojej pohľadávky

vo výške 60 % alebo konkurz“, zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Okresný súd totiž považoval za

„jednoznačne preukázané, že účastníci plánu zaradení v skupine veriteľov č. 2, ktorí

hlasovali proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom

by boli v prípade neprijatia plánu, pričom súd vychádzal z ich pravdepodobného

uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, ktoré by

bolo podľa plánu vo výške 0 % z prihlásenej pohľadávky, pričom podľa plánu budú

uspokojení na 25 % prihlásenej pohľadávky + mimoriadne splátky z disponibilnej

hotovosti“.

18. Na strane 11 až 13 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd osobitne

reagoval aj na námietky sťažovateľky uvedené v bode 2 tohto rozhodnutia, keď uviedol:

„- správca poskytoval informácie veriteľovi e-mailom zo dňa 15. 12. 2015, 29. 12.

2016 ako aj doručenie Plánu zo dňa 31. 12. 2015...;

- z hľadiska úspešnej reštrukturalizácie dlžníka predkladateľ Plánu vytvorením

takejto skupiny v súlade s ustanoveniami využil zákonom dovolenú možnosť na

vytvorenie takejto skupiny... Tunajší súd má za to, že odôvodnenie vzniku takejto skupiny

predkladateľom plánu na str. 38 Plánu je v súlade s ust. a jej opis je

dostatočne podrobne odôvodnený, je tam zahrnutá dostatočná podstata na vytvorenie

skupiny Nezabezpečených podmienených veriteľov...;

- tým, že zákonodarca vytvoril samostatný inštitút pre v – Schôdza

veriteľov a ust. – Schvaľovacia schôdza, jednoznačne zaujal stanovisko, že

každá schôdza podľa ust. a ust. sa spravuje príslušnými

ustanoveniami zákona. A preto ak by zákonodarca chcel, aby podriadený veritelia

nehlasovali a nemali hlasovacie práva v ust. , tak by to jednoznačne určil v

predmetnom ustanovení, ako to je ustanovené v ust. . Na základe uvedeného súd

dospel k záveru, že v zmysle ust. 146 podriadení veritelia mali priznané hlasovacie

práva a mohli hlasovať o prijatí plánu v súlade so zákonom...;

- predkladateľ plánu na str. 41 až 45 uviedol porovnanie uspokojenia veriteľov

v každej skupine v prípade prijatia plánu a v prípade konkurzu, čím naplnil obligatórnu

náležitosť vyžadovanú ... Dokument... napísaný v cudzom jazyku... netvorí obligatórnu

súčasť Plánu a ustanovenia výslovne nezakazujú, aby takýto alebo obdobný dokument

bol súčasťou Plánu ako jeho príloha... Predmetný dokument nemá relevantný vplyv na Plán

a jeho obsah, preto súd má za to, že doručenie takéhoto dokumentu nemá vplyv pri

posudzovaní o schválení plánu, resp. o zamietnutí...;

- súd... o trestnom stíhaní nie je oprávnený rozhodovať, preto sa k tejto námietke

nebude vyjadrovať, nakoľko sú na to kompetentné orgány činné v trestnom konaní.“

19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že závery okresného

súdu nemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce spravodlivú súdnu ochranu

všetkým účastníkom reštrukturalizačného konania (veriteľom) pri zachovaní ich

garantovanej rovnosti v tomto konaní. A keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (podobne , ,

, , , a iné).

20. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie základného práva na

rovnosť účastníkov v konaní podľa . V tejto súvislosti už v minulosti

judikoval, že rovnosť účastníkov súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných

možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady

spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového

konania, ako aj iného civilného procesu) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré

uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie

niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia

účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov

je žalovaný (, , , , ).

Citované ustanovenie teda zaručuje len procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie

„rovnosť“ v zmysle rovnakého, či dokonca želaného výsledku pre každého účastníka

takéhoto konania.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016