Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 14/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 uznesením Okresného súdu Nové Zámky

č. k. -290 z 13. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 23. novembra

2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) uznesením

Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -290

z 13. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 16. decembra 2004 sa začalo exekučné konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. v neprospech sťažovateľa ako povinného.

Dňa 15. mája 2017 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie súdneho exekútora

JUDr. Ing. Jozefa Štoreka sp. zn. EX 791/2004 z 5. mája 2017 o (ďalších) trovách exekúcie

spolu vo výške 145,30 eur.

Dňa 18. mája 2017 podal sťažovateľ na poštovú prepravu námietky proti (ďalším)

trovám exekúcie č. 05/Ke/O/02-18 z 18. mája 2017. Na poštovom podacom lístku je

vyznačená adresa súdneho exekútora, číslo odosielanej listiny č. 05/Ke/O/02-18, dátum

podania zásielky 18. máj 2017 a podacie číslo RE957410926SK. Z listu Slovenskej pošty,

a. s., č. I-P00000-17-04414 z 8. novembra 2017 vyplýva, že zásielka č. RE95741O926SK

adresovaná súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi bola dodaná 19. mája 2017.

Rovnaký dátum prijatia je vyznačený na príjmovej prezenčnej pečiatke súdneho exekútora.

Okresný súd vyzval súdneho exekútora na doručenie poštovej obálky, ktorou

sťažovateľ podal na poštovú prepravu námietky proti ďalším trovám exekúcie. Súdny

exekútor najprv listom č. k. EX 791/2007-21 z 26. júna 2017 okresnému súdu oznámil, že

poštovú obálku nevie zaslať, keďže 16. júna 2017 sa sťažovateľ dostavil na exekútorský

úrad, kde podal námietky osobne. Na základe v poradí ďalšej výzvy okresného súdu č. k.

-286 z 24. júla 2017 zaslal súdny exekútor opravu predchádzajúcej

odpovede, v ktorej uviedol, že poštovú obálku nevie okresnému súdu predložiť, keďže

19. mája 2017 sa sťažovateľ dostavil na exekútorský úrad, kde osobne podal námietky proti

ďalším trovám exekúcie.

Sťažovateľovi bolo 19. septembra 2017 doručené napadnuté uznesenie okresného

súdu, ktorým jeho námietky proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie zamietol

z dôvodu, že sťažovateľ prevzal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie 15. mája 2017

a námietky podal osobne v kancelárii súdneho exekútora 19. mája 2017, teda po zákonom

ustanovenej trojdňovej lehote.

3. Napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ vytýka, že okresný súd ním

zamietol námietky sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie z dôvodu, že mali byť podané

oneskorene, pričom tieto oneskorene podané neboli, že v konaní, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, si súd vyžiadal dôkazy iba od súdneho exekútora a okresný súd neposkytol

sťažovateľovi dôkazy predložené súdnym exekútorom pre účely prípadného vyjadrenia sa

sťažovateľa k nim, čím porušil zásadu rovnosti zbraní. Sťažovateľ napadnutému uzneseniu

okresného súdu vytýka, že jeho odôvodnenie neobsahuje stanovisko sťažovateľa

k dôkazom, ktoré predložil súdny exekútor. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol: „Okresný

súd Nové Zámky pred vydaním uznesenia vôbec neposkytol sťažovateľovi možnosť, aby sa

k dôkazom č. 10 a 12 o dátume a spôsobe doručenia námietok sťažovateľa proti ďalším

trovám exekúcie obstaraným súdom od súdneho exekútora (ďalej len „dôkazy exekútora“)

vyjadril. Ak by tak bol býval urobil, sťažovateľ by bol mal možnosť predložiť súdu svoj

dôkaz v podobe poštového podacieho lístka zo dňa 18.5.2017 (dôkaz č. 4). Týmto dôkazom

mohol sťažovateľ vyvrátiť tvrdenie súdneho exekútora o tom, že námietky proti ďalším

trovám exekúcie podal sťažovateľ – povinný osobne v kancelárii súdneho exekútora dňa

19.5.2017, teda neskoro. Tým by bol mohol sťažovateľ zabrániť vydaniu (zamietavého)

uznesenia a dosiahnuť vecné prejednanie jeho námietok proti ďalším trovám exekúcie

a meritórne rozhodnutie o nich.“ Napokon sťažovateľ namieta, že okresný súd rozhodol

o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Uvedenú vadu konania vidí sťažovateľ v tom, že

okresný súd vo výroku napadnutého uznesenia uviedol, že „Súd námietky povinného proti

upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie zamieta.“. Sťažovateľ uvádza, že z § 202 ods. 2

prvej a druhej vety Exekučného poriadku účinného do 31. októbra 2013 vyplýva, že zákon

priznáva súdu právomoc na rozhodovanie o námietkach proti „ďalším trovám exekúcie“,

a nie o námietkach proti „upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie“. Keďže sťažovateľovi

nebolo do dnešného dňa doručené opravné uznesenie, ktorým by bola zrejmá nesprávnosť

vo výroku uznesenia opravená, nemá podľa sťažovateľa napadnuté uznesenie okresného

súdu oporu v zákone.

4. Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že

napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené základné práva sťažovateľa „na

súdnu ochranu podľa a “, a priznal sťažovateľovi náhradu

trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Podstatu predloženej ústavnej sťažnosti tvorí námietka sťažovateľa, že okresný súd

na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu

záveru o tom, že námietky sťažovateľa proti ďalším trovám exekúcie boli podané

oneskorene. Zo sťažnosti a z k nej priloženej dokumentácie tiež vyplýva, že konanie,

v súvislosti s ktorým sa sťažovateľ uchádza o ústavnú ochranu, sa týka sumy vo výške

145,30 € (z titulu ďalších trov exekúcie).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v je umožniť každému reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze

zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti (obdobne napr. , , ). Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia

zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo záväznou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba

v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do

takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam

zákonného predpisu (, , , ).

11. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu platí, že rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi patrí v zásade do výlučnej kompetencie týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika súvisiaca s konaním a rozhodovaním o náhrade trov konania by

mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, ak by vo veci konajúci všeobecný

súd extrémne vybočil z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť

v zásade len na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Vychádzajúc z uvedených ústavne

relevantných úvah ústavný súd pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní.

12. Vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným súdom (pozri bod 2) ide o prípad

posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadov už

samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry

ústavného súdu (porovnaj najmä , ako aj , ,

, ) dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom

prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny

poriadok v § 238 ods. 5 upravuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je

prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce

trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva

zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide

o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo ), ktorá vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, a bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného

súdnictva (). Uvedený právny názor je aktuálny aj za účinnosti novej

právnej úpravy, ktorá za tzv. bagateľnú vec pre dovolací prieskum považuje spory vo

veciach, kde napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy [ ]. Aj

preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej

moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu

sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo

k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , )]. Vo veci sťažovateľa o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

13. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (pozri bod 2), ústavný súd na

základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci

sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie

ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (obdobne ).

14. Nad rámec ústavný súd uvádza, že formulácia petitu sťažnosti vykonaná

sťažovateľom (advokátom) nezodpovedá a zákona

o ústavnom súde, keď sťažovateľ žiada iba vysloviť porušenie označených práv

napadnutým uznesením okresného súdu, toto však nežiada ani zrušiť a ani nenavrhuje, aby

ústavný súd po zrušení uznesenia okresného súdu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd pripomína, že je viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4

).

Z uvedeného dôvodu tak prichádza do úvahy odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

podľa aj pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2018