Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 608/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie

záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti

nelegálnej migrácii Banská Bystrica v konaní vedenom pod ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014,

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej

kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky Banská Bystrica v konaní

vedenom pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a postupom Krajskej prokuratúry

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 65/14/6600 a sp. zn. Kv 50/14/6600

a takto

rozhodol:

1. Základné právo garantované

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej

polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Banská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014, postupom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej

agentúry, Národnej protizločineckej jednotky Banská Bystrica v konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 65/14/6600 a sp. zn. Kv 50/14/6600 p o r u š e n é

b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici

p o v i n n á vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 5. decembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu

hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii

Banská Bystrica (ďalej aj „ministerstvo vnútra a jeho zložky“) v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej

protizločineckej jednotky Banská Bystrica (ďalej aj „ministerstvo vnútra a jeho zložky“)

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015, ako aj postupom Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. Kv 65/14/6600 a sp. zn. Kv 50/14/6600 (ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že «Sťažovateľ je v označenom trestnom konaní subjektom

trestného konania...

Dňa 25. 04. 2014 vyšetrovateľ oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred

národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície

Prezídia Policajného zboru sťažovateľovi uznesením ČVS:UHCP-22/NJ-S-2014 vzniesol

obvinenie za zločin prevádzačstvo podľa § 356 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva

(pomoci) podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako to je uvedené

v citovanom uznesení...

Dĺžka celého prebiehajúceho trestného konania ako celku, ktoré sa aj v čase podania

tejto sťažnosti nachádza iba v prípravnom konaní, tzv. policajnom vyšetrovaní, od momentu

vznesenia obvinenia (25. 04. 2014), 3 roky a 5 mesiacov (celkovo 41 mesiacov do dátumu

spracovania tejto sťažnosti) nie je ničím ospravedlniteľná. Už iba samotná skutočnosť,

že len policajné vyšetrovanie, resp. predsúdne konanie trvá takmer 3,5 roka, bez ohľadu

na akékoľvek dôvody, je dostačujúca na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pokiaľ ide

o predsúdne štádium trestného konania (pátranie, vyšetrovanie), Európsky súd pre ľudské

práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) pokladá trestné konanie za jeden celok. Navyše,

judikatúra ústavného súdu vychádzajúca zo štrasburskej judikatúry vníma a posudzuje

dĺžku trestného konania citlivejšie ako dĺžku civilného konania. Opierajúc sa o štrasburskú

judikatúru, sťažovateľ si dovoľuje výslovne požiadať ústavný súd, aby preskúmal celú dĺžku

trestného konania, nie iba izolovane k jednotlivým orgánom prípravného konania...

Podľa vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné

skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch

mesiacov. V danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 25. 04. 2014

a obžaloba v čase písania tejto sťažnosti nebola podaná. Dĺžka samotného prípravného

konania, tzv. policajného vyšetrovania, bola prekročená viac ako desaťnásobne, čo je

zjavným porušením ustanovenia Inak povedané, vyšetrovanie v danej

trestnej veci malo byť skončené do 25. 08. 2014.».

K primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľ uvádza:

„V dôsledku extrémne neúnosného dlhotrvajúceho trestného (prípravného) konania

došlo v prípade sťažovateľa k zhoršeniu rodinných pomerov, k strate známych a k

odsúdeniu okolím, čo sťažovateľ mimoriadne ťažko znáša. Niet sporu o tom, že dlhotrvajúce

trestné konanie má nepriaznivý dopad nielen na jeho spoločenské postavenie, ale aj na jeho

osobné a rodinné vzťahy.

Priznania spravodlivého finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha z dôvodu

emocionálnych útrap a morálneho utrpenia, ktoré vychádzajú z pocitov krivdy, bezmocnosti

a jeho poníženia. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v danom prípade

dôvodné, pretože porušenie označených základných práv nemožno napraviť, či odstrániť

ani prípadným právoplatným oslobodením spod obžaloby, ktorá však dosiaľ nebola ešte

podaná.

Keďže porušenie sťažovateľových označených práv nemožno napraviť obnovením

stavu pred ich porušením a prípadný výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie

by nebolo možné vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € (tak ako to je uvedené v petite), ktoré zohľadňuje predovšetkým okolnosti

tohto prípadu, a to charakter posudzovaného konania, ako aj okolnosti s ním súvisiaceho

trestného konania vedeného proti jeho osobe.

Počas policajného vyšetrovania sa musel sťažovateľ zúčastňovať na úkonoch

prípravného konania tzv. policajného vyšetrovania. Účasť na výsluchoch počas policajného

vyšetrovania rovnako ako hrozba trestu odňatia slobody zanechali u sťažovateľa trvalé

následky a spôsobili mu neopísateľné stresy a psychickú traumu, čo sa prejavilo aj na jeho

zdraví. Neustále čelí nepríjemnostiam, každý sa na neho pozerá ako na zločinca

z policajných radov a svojmu okoliu musí vysvetľovať, že trestne stíhaný je nezákonne.

To, že sa žiadneho skutku nedopustil musí vysvetľovať nielen svojej rodine, ale aj blízkym

priateľom, známym a podobne. Jeho nezákonné trestné stíhanie má negatívny vplyv

aj na jeho osobný a profesionálny život a každodenne pociťuje jeho závažné následky.

Vznesením obvinenia došlo k zníženiu jeho spoločenského postavenia vo vzťahu k profesii,

dlhodobo mu neumožňuje venovať sa oblasti bezpečnosti, v ktorej je dlhoročne uznávaným

odborníkom s medzinárodnými skúsenosťami, pretože sa pre túto oblasť vyžaduje

bezúhonnosť a spoľahlivosť, čo sťažovateľ vedením trestného stíhania proti jeho osobe

nespĺňa. Rovnako došlo k narušeniu rodinných vzťahov, čo viedlo k celkovému napätiu

rodinných pomerov. Osobitne psychicky zle znášajú celú situáciu sťažovateľova partnerka,

ktorá je policajtkou ako aj blízka rodina.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

„• Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v trestnom konaní ako celku vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka

boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred,

974 01 Banská Bystrica, sp. zn. ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014: Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná

protizločinecká jednotka, expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, 974 86 Banská

Bystrica, sp. zn. ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a Krajskou prokuratúrou Banská

Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, sp. zn. Kv 65/14/6600, resp.

sp. zn. Kv 50/14/6600 porušené boli.

• Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, úrad

hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie

operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred, 974 01 Banská Bystrica, Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra,

národná protizločinecká jednotka, expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, 974 86 Banská

Bystrica a Krajskej prokuratúre Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 97562 Banská

Bystrica prikazuje, aby v trestnej veci sťažovateľa v súčasnosti vedenej

pod sp. zn. ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015; Kv 65/14/6600, resp. Kv 50/14/6600 konať

bez zbytočných prieťahov.

• Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc

eur), ktoré sú povinné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného

zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, národná jednotka boja proti nelegálnej

migrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred, 974 01 Banská Bystrica

a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, národná

kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka, expozitúra Stred, Partizánska

cesta 106, 974 86 Banská Bystrica v sume 8 000 € (slovom osemtisíc eur) a Krajská

prokuratúra Banská Bystrica v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur) povinní vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

• Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré sú Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície,

národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti

a vyšetrovania Stred, 974 01 Banská Bystrica, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká

jednotka, expozitúra Stred. Partizánska cesta 106, 974 86 Banská Bystrica a Krajská

prokuratúra Banská Bystrica povinní vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu

Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD., Tichá 45, 811 02 Bratislava, zriadený vo

, číslo účtu: , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“.

4. Ústavný súd uznesením č. k. -9 z 5. decembra 2017 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie.

5. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru,

Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii,

oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred reagovalo na výzvu ústavného súdu

podaním sp. zn. PPZ-HCP-BPNM3-2018/01453-001 z 24. januára 2018 doručeným

ústavnému súdu 30. januára 2018, v ktorom okrem chronológie vykonaných procesných

úkonov uviedlo:

„V predmetnej trestnej veci od začiatku konal vyšetrovateľ

, ktorý bol personálnym rozkazom č. 294 zo dňa 28. 11. 2014 preložený na funkciu

vyšetrovateľ špecialista národnej protizločineckej jednotky expozitúra Stred národnej

kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru s účinnosťou odo dňa 01. 12. 2014.

Dňa 05. 02. 2015 bolo vyšetrovateľovi doručený Príkaz ministra vnútra

pod ČVS: UHCP-8/NJ-S-2014 zo dňa 05. 02. 2015, ktorým rozhodol, že vec neodníma

vyšetrovateľovi národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií ÚHCP P PZ.

Prokurátor opatrením podľa vydaným

pod č. Kv 50/14/6600-58 zo dňa 9. 2. 2015 trestnú vec obvinených ,

a pre zločin prevádzačstvo podľa § 356 Tr. zákona a iné

odňal vyšetrovateľovi národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP P PZ

a prikázal na konanie Prezídiu Policajného zboru národnej kriminálnej agentúre expozitúre

národnej protizločineckej jednotke Stred Banská Bystrica z dôvodov uvedených

v označenom opatrení. Vyšetrovanie bolo ďalej vedené na tomto útvare pod ČVS: PPZ-

123/NKA-PZ-ST-2015.“

6. Na základe výzvy ústavného súdu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká

jednotka, expozitúra Stred zaslalo svoje stanovisko č. PPZ-NKA-PZJ3-52-003/2018-PZ

z 29. januára 2018 doručené ústavnému súdu 5. februára 2018, v ktorom okrem iného

uviedlo:

«... Prokurátor opatrením podľa vydaným

pod č. Kv 50/14/6600-58 zo dňa 09. 02. 2015 trestnú vec obvinených

, a pre zločin prevádzačstvo podľa § 356

Tr. zákona a iné odňal vyšetrovateľovi národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii

ÚHCP P PZ a prikázal na konanie expozitúre Stred Banská Bystrica národnej

protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru

z dôvodov uvedených v označenom opatrení. Vyšetrovanie bolo ďalej vedené na tomto

útvare pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015.

Dňa 09. 02. 2015 vyšetrovateľ expozitúry Stred Banská Bystrica národnej

protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru

(ďalej len „vyšetrovateľ“) na základe označeného opatrenia prokurátora prevzal

od národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií ÚHCP P PZ na ďalšie konanie...

Vyšetrovanie uvedenej trestnej veci obvineného nebolo

možné skončiť v lehote predpokladanej v ustanovení ,

najmä pre jej právnu a skutkovú obtiažnosť. Ako je zrejmé z rozsiahlej skutkovej vety

uznesenia o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 zo dňa 25. 04. 2014

(príloha č. 1), predmetom vyšetrovania bola trestná činnosť náročná na dokazovanie

v dôsledku jej komplikovanej štruktúry spočívajúcej na základoch dlhodobo sofistikovane

páchanej (od novembra roku 2008 do 31. 1. 2012), úspešne utajovanej a dobre

organizovanej ekonomickej trestnej činnosti veľkého počtu páchateľov (celkovo sa na jej

páchaní podieľalo a bolo z nej postupne obvinených až 14 osôb) s prítomnosťou

významného cudzieho cezhraničného prvku, ktorá je zdokumentovaná vo vyšetrovacom

spise pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 v rozsahu 4378 listov s prílohou pôvodného

vyšetrovacieho spisu vedeného na národnej jednotke boja proti nelegálnej migrácií

ÚHCP P PZ pod ČVS: UHCP-78/NJ-S-2012 v rozsahu 7655 listov. Objasňovanie tejto

trestnej činnosti bolo spojené aj s potrebou náležitého poznania a naštudovania príslušných

právnych predpisov z oblasti finančného, obchodného, správneho práva a osobitne

cudzineckého práva. Ťažisko dokazovania vo vyšetrovaní spočívalo v rozsiahlych

výsluchoch vyše tridsiatich svedkov, ktorých výsledkom sú jednotlivé zápisnice o týchto

úkonoch v rozsahu aj niekoľko desiatok strán. Samotnému výkonu každého výsluchu teda

nutne predchádzala náročná a zdĺhavá príprava spočívajúca v zostavovaní a formulovaní

množstva otázok k obsahovému zameraniu výsluchu, toho ktorého svedka, na podklade

priebežne analyzovaného rozsiahleho dôkazového materiálu. Ako z vyšetrovacieho spisu

vyplýva, mimo vyššie uvedený chronologický výpočet vykonaných vyšetrovacích úkonov

a inej procesnej činnosti, vyšetrovateľ v období po predložení znaleckých posudkov

č. 43/2014 a 48/2014 a výsluchu znalca v odbore Elektrotechnika

(dňa 07. 08. 2015), priebežne analyzoval prílohy znaleckých posudkov s kompletným

obsahom zaistených mobilných telefónov, výpočtovej techniky, USB kľúčov a iných úložísk

dát, pričom musel fyzicky preskúmať dáta dohromady v objeme 887 GB vo forme

obrazových súborov, textových a iných súborov a identifikovať medzi nimi tie dáta, ktoré sú

nositeľmi skutočností dôležitých pre trestné konanie. Osobitnú pozornosť musel vyšetrovateľ

venovať obsahu zaznamenanej textovej komunikácie (obsah prijatých a odoslaných správ)

uskutočnenej prostredníctvom komunikačných programov „WhatsApp“ „Viber“, „Skype“

inštalovaných v koncových zariadeniach (mobilných telefónoch) obvineného a ďalšej

z trestnej činnosti podozrivej osoby. V tejto súvislosti vyšetrovateľ vyhodnotil a písomne

spracoval anotáciu obsahu spolu 1938 textových správ súvisiacich s trestnou činnosťou

obvineného. Skutočnosti v nich zachytené potom hodnotil nielen v kontexte vykonaných

výsluchov svedkov, znalcov, množstve listinných dôkazov, ale najmä v desiatkach

administratívnych spisov cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky,

ktoré vyšetrovateľ postupne vyžiadaval zo štyroch oddelení cudzineckej polície PZ.

Preskúmal pritom obsah tisíce listov týchto spisov, v ktorých vyhľadal relevantné

informácie a spracoval ich do ucelenej analytickej formy. Výsledkom tejto zdĺhavej

analytickej činnosti vyšetrovateľa sú dva samostatné zväzky č. 8 a zväzok č. 9

vyšetrovacieho spisu spolu v rozsahu listov 531 listov, ktoré predstavujú dôležitý dôkazný

materiál a súčasne tvorili podklad pre identifikáciu a výsluchy ďalších svedkov a rozsiahle

záverečné výsluchy obvineného. Vyšetrovateľ musel tiež fyzicky preskúmať každú jednu

listinu zaistenej účtovnej a obchodnej evidencie spoločnosti ,

s.r.o. v rozsahu 2166 listov a vyhotoviť do spisu kópie tých, ktoré obsahujú skutočnosti

podstatné pre trestné konanie.

Napokon treba tiež uviesť, že sám obvinený prispel k predlžovaniu času vyšetrovania

tým, že narúšal plynulosť vyšetrovania obštrukčným spôsobom vedenia obhajoby

spočívajúcom v sústavnom podávaní nedôvodných šikanóznych sťažností na postup

vyšetrovateľa, zneužívajúc k tomu najmä vyšetrovateľom povolenú účasť na výsluchoch

svedkov v zmysle . Obvinený v priebehu výsluchov

vyvolával konfliktné situácie s vyšetrovateľom alebo aj svedkami a vo vyhrotených

momentoch hľadal zámienky pre vznesenie námietky alebo sťažnosti na postup

vyšetrovateľa alebo iný procesný návrh, čo je zrejme z obsahu mnohých zápisníc o týchto

procesných úkonoch. Vyšetrovateľ bol takýmto konaním obvineného obmedzovaný v ďalšej

štandardnej procesnej činnosti, pretože ku každej námietke, sťažnosti alebo mnohokrát

nezmyselnému návrhu musel spracovať odpoveď, alebo stanovisko, ktoré spolu

s vyšetrovacím spisom predkladal dozorujúcemu prokurátorovi na preskúmanie

a rozhodnutie. Ten v činnosti a postupe vyšetrovateľa pochybenie nezistil.»

7. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

na výzvu ústavného súdu reagovala podaním č. k. 2 GÚp 1/18/1000-3 z 31. januára 2018

doručeným ústavnému súdu 9. februára 2018, v ktorej okrem iného uviedla:

„3.1. Zložitosť veci

Vo vzťahu k vyhodnocovaniu zložitosti veci sa generálna prokuratúra podrobne

zaoberala nielen skutkovými okolnosťami trestného stíhania sťažovateľa, ale osobitne

vyhodnocovala i dotknuté práva sťažovateľa. Generálna prokuratúra vedomá si toho,

že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva zložitosť prípadu sa môže najmä týkať

zdravotného stavu sťažovateľa, veľkého množstva dôkazov, zložitých právnych otázok,

potreby vypočutia veľkého počtu svedkov alebo veľkého počtu dotknutých osôb, považuje

za potrebné zdôrazniť nasledujúce aspekty trestnej veci:

a) počet obvinených a právna kvalifikácia skutku

Celkovo vo všetkých trestných konaniach, ktoré sa ohľadne predmetného skutku

viedli, bolo postupne obvinených celkom štrnásť osôb s rôznou vzájomnou previazanosťou,

pretože trestnú činnosť páchali v rôznych kombináciách. Nemožno opomenúť,

že objasňovanie ovplyvňoval fakt, že prevaha obvinených bola inej štátnej príslušnosti

s bydliskom mimo Európskej únie. Aj z týchto dôvodov boli niektorí z nich vzatí do väzby.

Počet obvinených a ich rozdielny podiel na účasti na skutku sa prejavil i pri ustaľovaní jeho

právnej kvalifikácie. U sťažovateľa bolo jeho protiprávne konanie vyhodnotené ako zločin

prevádzačstva podľa , na rozdiel od iných páchateľov, ktorí sa ho

dopustili aj v súbehu so zločinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie

podľa , , spáchaným závažnejším

spôsobom konania s poukazom na (organizovanou

skupinou) a z osobitného motívu s poukazom na (v úmysle

uľahčiť a zakryť iný trestný čin).

b) čas a spôsob spáchania skutku

Objasňovanie trestnej činnosti bolo primárne determinované dĺžkou páchanej

trestnej činnosti. Páchatelia sa jej mali dopúšťať takmer šesť rokov, t. j. od presne

nezistenej doby roku 2006 do decembra roku 2012, z toho sťažovateľ od novembra

roku 2008 do decembra roku 2012. Bez ohľadu na personálny status sťažovateľa orgány

činné v trestnom konaní boli povinné objasniť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom

pre svoje zákonné rozhodnutie. V tomto kontexte museli objasniť okolnosti týkajúce sa

organizovanej skupiny či rôznych spôsobov zakrývania trestnej činnosti prostredníctvom

iných osôb alebo spoločností spojené s objasňovaním finančných tokov vo fiktívne

založených spoločnostiach, a to aj samotným sťažovateľom. K samotnej osobe sťažovateľa

je potrebné zvýrazniť závažnú skutočnosť, ktorou je profesijné postavenie sťažovateľa, ktorý

disponoval odbornými vedomosťami aj praktickými skúsenosťami v oblasti cudzineckého

práva.

c) rozsah dokazovania

Skutková náročnosť sa odvíjala od vyššie uvedených kritérií, t. j. dĺžky času páchania

trestnej činnosti, spôsobu páchania trestnej činnosti, inej štátnej príslušnosti svedkov.

Neopomenuteľným faktom v predmetnej veci bola potreba zabezpečiť množstvo listinných

materiálov jednak z úradu cudzineckej polície ku všetkým cudzincom, ktorých sa skutok

týkal, ako aj účtovníctva všetkých dotknutých podnikateľských subjektov. Zadovážené

účtovníctvo bolo potrebné posúdiť znalcami z odboru ekonomiky a účtovníctva. Množstvo

materiálov zabezpečených v elektronickej podobe muselo byť zhmotnené do listinnej podoby

znalcom z odboru elektrotechniky.

Okrem uvedeného boli ako svedkovia vypočúvaní jednak príslušníci Policajného

zboru, čomu muselo predchádzať zbavenie ich mlčanlivosti príslušnými orgánmi, a tiež

cudzí štátni príslušníci nezdržiavajúci sa na území Slovenskej republiky (napríklad výsluchy

svedkov a dňa 8. januára 2016 vykonané

na Ukrajine), ktorých výpovede bolo potrebné následne prekladať.

d) riešenie právnych otázok

V rámci riešenia právnych otázok bolo nutné preukázať charakter nelegálneho

zamestnávania občanov tretích krajín v Slovenskej republike so zreteľom na to, že na území

Slovenskej republiky sa môžu zdržiavať a zamestnávať osoby iba v súlade so zákonom

a medzinárodnými dohovormi.

Celý vyšetrovací spis tvorí celkom 46 zväzkov a má viac ako 12 500 listov.

3.2 Správanie sťažovateľa

Vzhľadom ku skutočnosti, že správanie sťažovateľa je objektívnou črtou konania,

nad ktorou štát nemá kontrolu, generálna prokuratúra rešpektuje, že sťažovateľa nemožno

viniť za vykonávanie svojich práv, resp. za využívanie všetkých opravných prostriedkov,

ktoré má k dispozícii. Aj napriek tomu, že sťažovateľ nie je povinný aktívne spolupracovať

na zrýchlení konania proti nemu (Eckle proti Nemecku), generálna prokuratúra v jeho

neprospech pričíta iba tú skutočnosť, že súc si vedomý svojho postavenia policajta, musel

predpokladať, že využitie svojich práv je spojené so značnou časovou náročnosťou. ...

3.3.Postup prokuratúry

O význame objasňovania trestnej činnosti týkajúceho sa dlhodobého nelegálneho

zamestnávania cudzincov na území Slovenskej republiky svedčia nasledujúce postupy

orgánov prokuratúry.

Generálna prokuratúra svojím opatrením sp. zn. XI V/l GPt 46/2011 zo dňa

4. januára 2012 rozhodla o určení vecnej príslušnosti Krajskej prokuratúry v Banskej

Bystrici. V intenciách tohto rozhodnutia bola následne nariadená správová povinnosť

podávania správ o priebehu prípravného konania v dvojmesačných intervaloch. Vzhľadom

na plynulé a vysoko profesionálne vykonávanie prokurátorského dozoru, ktorého výsledkom

bolo ukončené prípravné konanie všetkých obvinených, generálna prokuratúra opatrením

sp. zn. IV/1 GPt 273/14/1000-4 zo dňa 16. apríla 2014 znovu poverila konať vo veci

sťažovateľa krajského prokurátora v Banskej Bystrici.

Celý výkon prokurátorského dozoru bol vykonávaný štandardným spôsobom

a odrážal zložitosť veci a správanie sťažovateľa.

V zhode so sťažovateľom možno uvažovať o dôvodnosti jeho námietok voči dĺžke

konania o jeho návrhu na odňatie a prikázanie veci a dĺžke vybavenia veci po ukončení

vyšetrovania vyšetrovateľom.

a) Konanie o návrhu sťažovateľa na odňatie a prikázanie veci

Z hľadiska skúmania podielu orgánov prokuratúry na rozhodovaní o návrhu

sťažovateľa generálna prokuratúra poukazuje na platné znenie .

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, ktoré

realizuje policajt ( ). To znamená, že prokurátor môže prijať

opatrenie na nápravu iba voči policajtovi, nie voči ministrovi, ktorý nie je orgánom činným

v trestnom konaní.

Dozorujúci prokurátor tak nemal voči ministrovi žiadny prostriedok, ktorým

by urýchlil jeho konania. Vzhľadom na platnú právnu úpravu dozorovému prokurátorovi

neostávalo nič iné, iba požiadať vyšetrovateľa o urýchlenie konania.

Rešpektujúc dobu, v ktorej minister rozhodol o podaní sťažovateľa, prokurátor

ani vyšetrovateľ nemohli v konaní pokračovať. Nie je možné preto tak dĺžku nekonania

pričítať v neprospech či už prokurátora alebo vyšetrovateľa. I napriek tomu za povšimnutie

stojí, že i v tejto dobe boli realizované nariadené znalecké dokazovania.

b) Konanie na prokuratúre po predložení spisu s návrhom na podanie obžaloby

Po ukončení vyšetrovania predložil vyšetrovateľ dozorujúcemu prokurátorovi

vyšetrovací spis s konečným návrhom dňa 7. apríla 2017.

Na rozdiel od tvrdení sťažovateľa nebol dozorujúci prokurátor v nasledujúcom

období nečinný.

Naopak, listom zo dňa 12. apríla 2017 vyzval sťažovateľa na konanie o dohode o

vine a treste tak, ako mu to umožňuje platná právna úprava.

Sťažovateľ svoj nesúhlas s konaním o dohode o vine a treste vyjadril listom

doručeným dozorujúcemu prokurátorovi dňa 2. mája 2017.

Spracovanie obžaloby, ku ktorému dozorujúci prokurátor bezprostredne potom

pristúpil, bolo nevyhnutne spojené s náležitým preštudovaním vyšetrovacieho spisu

a vyhodnotením vykonaných dôkazov. Keďže sťažovateľ okrem iného pri preštudovaní

vyšetrovacieho spisu pre absenciu dátumu vydania spochybňoval zákonnosť rozhodnutia

ministra vnútra Slovenskej republiky o neodňatí veci vyšetrovateľovi, dozorujúci prokurátor

požiadal listom zo dňa 9. júna 2017 ministra vnútra Slovenskej republiky o doplnenie

údajov a opakovane listom zo dňa 2. augusta 2017.

Predmetná procesná vada by totiž mohla spochybniť v konaní pred súdom legálnosť

dôkazov obstaraných vyšetrovateľom (príkaz ministra vnútra Slovenskej republiky

je prílohou č. 4 tohto vyjadrenia). Práve z tohto dôvodu dozorujúci prokurátor

pri zvažovaní zásahu do práv sťažovateľa uprednostnil právo na obhajobu sťažovateľa

pred právom na konanie bez zbytočných prieťahov.

Ihneď po odstránení uvedenej procesnej vady (list generálnej riaditeľky Kancelárie

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky doručený dozorujúcemu prokurátorovi

dňa 23. októbra 2017) bola dňa 25. októbra 2017 zaslaná príslušnému súdu 31 stranová

obžaloba na sťažovateľa...

V posudzovanej veci generálna prokuratúra je presvedčená, že postup orgánov

činných v trestnom konaní sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa , a aj konanie ako celok

pred orgánmi činnými v trestnom konaní považuje za zodpovedajúci dobe trvania času,

v ktorom je možné uzavretie spravidla očakávať (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Libanský proti Českej republike či vo veci Králiček proti Českej republike).

Je síce pravdou, že vo všeobecnosti možno považovať dobu trestného stíhania

sťažovateľa v štádiu prípravného konania presahujúcu tri roky (odo dňa 25. apríla 2014,

kedy mu bolo vznesené obvinenie do spracovania obžaloby dňa 24. októbra 2017)

za neprimeranú, avšak ako každú trestnú vec, aj túto, je potrebné posudzovať in concreto.

S poukazom na okolnosti predchádzajúce vzneseniu obvinenia sťažovateľovi,

ako aj priebeh jeho samotného trestného stíhania, generálna prokuratúra konštatuje,

že vo veci sťažovateľa bolo vykonané množstvo procesných úkonov (vyšetrovací spis tvorí

46 zväzkov s viac ako 12 500 listami) s cieľom dosiahnuť taký stav objasnenia prípadu,

aby bolo proti obvinenému možné podať obžalobu alebo, naopak, rozhodnúť o zastavení

trestného stíhania.

Dĺžka prípravného konania bola daná okolnosťami objektívnej povahy. Orgány činné

v trestnom konaní totiž nedisponovali žiadnymi efektívnymi donucovacími prostriedkami,

ktorými by mohli ovplyvniť vybavovanie návrhu sťažovateľa o odňatie a prikázanie veci,

o ktorom prislúchalo konať ministrovi vnútra Slovenskej republiky, t. j. orgánu mimo

ich pôsobnosti.

Na druhej strane, hoci si orgány činné v trestnom konaní uvedomovali, že trestné

stíhanie je zásahom do života sťažovateľa, boli povinné rešpektovať jeho právo

na obhajobu. Okrem toho, že všetky jeho žiadosti a podania boli v priebehu prípravného

konania vybavované bez zbytočného odkladu a v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku, dozorujúci prokurátor musel venovať náležitú pozornosť aj jeho námietke, ktorou

spochybnil zákonnosť realizácie vyšetrovacích úkonov pre absenciu dátumu na rozhodnutí

ministra vnútra Slovenskej republiky o neodňatí veci. Práve táto skutočnosť spoločne

s iniciatívou dozorujúceho prokurátora vyvolať konanie o dohode o vine a treste

a v nemalej miere aj rozsiahlosť vyšetrovacieho spisu viedli k podaniu obžaloby

až po šiestich mesiacoch od predloženia vyšetrovacieho spisu dozorujúcemu prokurátorovi.

V tejto súvislosti možno dodať, že po skončení vyšetrovania sa vec nachádzala

odo dňa 7. apríla 2017 už v konaní pred prokurátorom, čoho si bol sťažovateľ riadne

vedomý, a teda v čase podania ústavnej sťažnosti (dňa 26. septembra 2017) vyšetrovateľ

reálne nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť priebeh trestného konania, a teda

porušovať sťažovateľom označené práva. V kontexte uvedeného sa javí, že sťažovateľ

ústavnú sťažnosť smerujúcu voči jednotlivým súčastiam Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky podal oneskorene (primerane rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS

578/2017).

V súhrne teda nie je pravdou, že by orgány činné v trestnom konaní svojou

bezdôvodnou nečinnosťou predlžovali sťažovateľovo obmedzenie života v súvislosti s jeho

trestným stíhaním. V tomto kontexte možno poukázať, že orgány činné v trestnom konaní

efektívne ukončili trestné stíhanie vedené voči trinástim obvineným, prevažne cudzích

štátnych príslušníkov. Zásah orgánov činných v trestnom konaní do súkromia sťažovateľa

bol tak determinovaný nielen zložitosťou predmetu konania, ale najmä okolnosťami

spojenými s vybavovaním jeho návrhov či námietok.

S poukazom na konkrétne okolnosti v trestnej veci sťažovateľa, dôkaznú náročnosť,

ako i správanie sťažovateľa, napriek viac ako trojročnej dĺžke prípravného konania,

navrhujem vysloviť, že v konaní nebolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

8. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru v prípravnom trestnom

konaní ako celku postupom ministerstva vnútra a jeho zložiek v konaní vedenom

pod ČVS: UHCP 22/NJ-S-2014, neskôr vedenom pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015

a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 65/14/6600

a sp. zn. Kv 50/14/6600.

11. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril,

že medzi základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré

je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného

v v spojení s a práva podľa dohovoru

(, ). Ústavný súd si pri výklade základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

12. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak

ako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

13. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných

prieťahov zaručené (resp. dohovoru) sa v prípade konania

pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan

stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako poškodený (,

). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného,

sa aj v prípravnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov

v primeranej lehote (, , ). Právna neistota sa týka

toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie

obžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný

spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania ().

14. Sťažnosť sťažovateľa na postup ministerstva vnútra a jeho vyšetrujúcich zložiek,

ako aj na postup krajskej prokuratúry bola ústavnému súdu doručená 28. septembra 2017,

teda skôr, ako malo byť ukončené prípravné trestné konanie (z obsahu vyjadrenia generálnej

prokuratúry vyplýva, že obžaloba na sťažovateľa mala byť podaná príslušnému súdu

25. októbra 2017, pozn.). Predmetná vec sa v čase podania sťažnosti nachádzala

pred orgánmi prípravného trestného konania, ktoré mohli ovplyvniť jej priebeh

(). Teda mohli vykonať všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo treba vec

posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha týchto

orgánov verejnej moci pri odstraňovaní právnej neistoty ešte trvala a neskončila. Námietku

o oneskorenom podaní sťažnosti podľa preto ústavný súd nevyhodnotil

ako opodstatnenú.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (tiež, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (napr. , ,

, , , , , , ,

, , ). Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý vyjadruje predovšetkým záujem o to,

aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť

ako odmietnutie výkonu spravodlivosti ().

16. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)

sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie jeho subjektov a samotného konajúceho orgánu.

17. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom

obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude

(rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom trestnom konaní patria rozhodovacie právomoci

orgánom činným v trestnom konaní, teda vyšetrovateľovi, ktorý je zo zákona riadený

a kontrolovaný dozorujúcim prokurátorom príslušnej prokuratúry.

18. Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že trestné konanie [vedené pre zločin

prevádzačstva podľa spáchaný formou účastníctva (pomoci) podľa

] predstavuje z právneho hľadiska trestnú vec tvoriacu

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, preto

ju nemožno považovať za právne zložitú, i keď určitá miera jej skutkovej (procesnej)

zložitosti mohla vyplývať zo súvisiacich okolností prípadu, kedy sa trestné konanie viedlo

postupne až voči štrnástim osobám, prevažne s bydliskom mimo Európskej únie, prípadne

rozsahu dokazovania zabezpečením viacerých listinných dôkazov, výsluchov svedkov inej

ako slovenskej štátnej príslušnosti v cudzine (na Ukrajine) a objemom spisového materiálu

(viac ako 12 500 listov). Uvedené okolnosti vzhľadom na priebeh konania a dosiaľ

dosiahnuté výsledky však nemôžu ospravedlniť doterajšiu dĺžku trvania trestného konania.

Ústavný súd tu predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota

na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

().

20. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ svojím

správaním prispel k (doterajšej) neprimeranej dĺžke napadnutého konania. V tejto súvislosti

sťažovateľovi nemožno pričítať, či a prípadne aké procesné prostriedky na ochranu svojich

práv uplatňoval (). Z povahy trestného konania ovládaného tiež zásadou

prezumpcie neviny nemožno predpokladať, že sťažovateľ bude spolupracovať s orgánmi

činnými v trestnom konaní (Eckle proti Nemecku, sťažnosť č. 8130/78, bod 82). Uplatnenie

práv obhajoby nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy.

V prípade abuzívneho spôsobu uplatňovania práv možno následky zohľadniť pri určení

výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pokiaľ je dĺžka konania neprimeraná

(porovnaj Kmec, J., Kosař, D. Kratochvíl, J. Bobek. M. Evropská úmluva o lidských

právech. Komentář. 1 vydání. Praha : C.H. Beck, 2012, 707 a 708 s.).

21. Napokon ústavný súd posudzoval aj postup ministerstva vnútra a jeho zložiek

i postup krajskej prokuratúry v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trestného

stíhania sťažovateľa v prípravnom trestnom konaní ústavný súd nepovažoval za potrebné

podrobne skúmať postup orgánov činných v trestnom konaní (polície a prokuratúry),

pretože aj skutkovo či právne náročnejšia trestná vec má byť po takej dlhej dobe

(tri roky a šesť mesiacov) v prípravnom trestnom konaní ukončená, ináč dochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru (, , , ). Trestné

konanie sťažovateľa má ďalej pokračovať pred súdom.

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že neprimeranou dĺžkou konania

v trestnom konaní ako celku vedenom ministerstvom vnútra a jeho zložkami

pod ČVS: UHCP-22/NJ-S-2014 a pod ČVS: PPZ-123/NKA-PZ-ST-2015 a krajskou

prokuratúrou pod sp. zn. Kv 65/14/6600, sp. zn. Kv 50/14/6600 bolo porušené základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu

porušil, aby vo veci konal.

24. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

25. Namietané konanie sa týkalo orgánov činných v prípravnom trestnom konaní,

trestná vec sťažovateľa sa v súčasnosti má nachádzať pred súdom, preto už pominul účel

ústavným súdom uloženého príkazu podľa ,

aby orgány činné v prípravnom trestnom konaní ďalej konali bez zbytočných prieťahov.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné

právo sťažovateľa podľa , ako aj jeho právo podľa dohovoru,

zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný

súd pritom vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva

v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

27. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ktoré odôvodnil dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty i emocionálnych

útrap s dopadom na jeho rodinný a verejný život. Pri určení sumy primeraného finančného

zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj

ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so

zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného

konania, mieru zložitosti veci, ako aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania a ďalšie

okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu; vo zvyšnej časti finančného zadosťučinenia sťažnosti nevyhovel.

Povinnosť uhradiť finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € ústavný súd uložil Krajskej

prokuratúre v Banskej Bystrici ako orgánu vykonávajúceho dozor nad dodržaním

zákonnosti v celom prípravnom trestnom konaní, ktorý má okrem povinnosti stíhať trestnú

činnosť a zamedzovať jej, tiež povinnosť chrániť základné práva jednotlivca, teda aj práva

garantované a dohovoru.

28. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Rozhodovanie o takomto návrhu

predpokladá jeho riadne uplatnenie, čo znamená, že sťažovateľ je povinný v sťažnostnom

návrhu (petite) uviesť najmä celkovú výšku uplatnených trov, v dôvodoch špecifikovať to,

z čoho tieto trovy pozostávajú, ale i to, aký bol spôsob a právny rámec ich výpočtu.

Sťažovateľ v tomto ohľade trovy konania pred ústavným súdom neuplatnil, ústavný súd

sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018