Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 608/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Dittrichom, Advokátska kancelária Peter

Dittrich s. r. o., Mudroňova 29, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 700 €

(slovom tisícsedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia spolu v sume 328,73 € (slovom tristodvadsaťosem eur a sedemdesiattri

centov) na účet jeho advokáta Mgr. Petra Dittricha, Advokátska kancelária Peter

Dittrich s. r. o., Mudroňova 29, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 5. októbra 2016 prijal sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ide o konanie „o náhradu škody“, ktoré nie je ešte právoplatne skončené a celkovo

trvá od 25. októbra 2011 bez meritórneho rozhodnutia. Prvé pojednávanie sa konalo

na základe žiadosti žalovaného 20. januára 2014 na účely uzatvorenia súdneho zmieru

a druhé pojednávanie 17. septembra 2014 bolo odročené na 4. november 2014 na účely

predvolania a výsluchu svedkov. Svedkyňa, ktorá mala byť vypočutá, sa nedostavila

ani na toto a ani na ďalšie pojednávanie 9. decembra 2014. Dňa 13. januára 2015 okresný

súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledok sťažovateľovi zatiaľ nebol oznámený.

3. Sťažovateľ podal aj sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu

19. novembra 2014 a tiež nadriadenému súdu v januári 2015. Po opísaní skutkového

a právneho stavu veci sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia. Svoju žiadosť o priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 38 000 € odôvodňuje tým, že „právna neistota, v ktorej

sa dlhodobo nachádza, mu spôsobuje nielen materiálnu ale aj nemateriálnu ujmu.

Sťažovateľ nemá dostatok finančných prostriedkov na vlastnú obživu, je odkázaný

na peňažnú a inú hmotnú pomoc svojho syna, a nevie sa v dôsledku konania dotknutého

súdu domôcť svojich peňazí, ktoré mu patria a ktoré si uplatňuje... vo výške 385 000 €...“

a náhrady trov konania v sume 328,73 €.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. 1 Spr. z 27. októbra 2016, v ktorom okrem

iného uviedol: „Dňa 25. 10. 2011 bol Okresnému súdu... doručený návrh navrhovateľa

... proti žalovanému ... o zaplatenie

385.346,93 eur titulom náhrady škody.

Uznesením č. k. zo dňa 10. 2. 2012 Okresný súd... vyzval žalobcu, aby

doplnil a opravil svoj návrh na začatie konania.

Dňa 7. 3. 2012 žalobca doplnil svoj návrh na začatie konania...

Uznesením zo dňa 27. 9. 2012 č. k. -25 Okresný súd... návrh žalobcu

odmietol.

Dňa 5. 11. 2012 podal voči vyššie uvedenému uzneseniu žalobca odvolanie.

Následne bol spis dňa 20. 11. 2012 predložený Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd... uznesením z dňa 27. 11. 2012 č. k. 33 zrušil uznesenie

Okresného súdu... a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd... uznesením zo dňa 12. 6. 2013 č. k. -45 uložil žalobcovi,

aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoj návrh na oslobodenie

od súdnych poplatkov (z 25. októbra 2011, pozn.).

Uznesením Okresného súdu... zo dňa 24. 11. 2013 č. k. -57 priznal

žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 20. 1. 2014 v právnej veci sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom zistenia trestného konania, ktoré malo súvis s týmto konaním

a zistenia ohodnotenia pozemku príslušným súdnym znalcom.

Dňa 3. 2. 2014 boli zo strany žalovaného doložené do súdneho spisu doklady vo veci

predaja pozemkov spoločnosti.

Dňa 14. 5. 2014 bol zo strany súdu žalobca vyzvaný na oznámenie trestného

konania, v ktorom bol ohodnotený sporný pozemok súdnym znalcom...

Vo veci sa uskutočnilo dňa 17. 9. 2014 súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené

na deň 4. 11. 2014 za účelom vypočutia navrhovaných svedkov v konaní.

Dňa 4. 11. 2014 sa uskutočnilo vo veci ďalšie súdne pojednávanie, ktoré bolo

odročené na deň 9. 12. 2014 za účelom vypočutia svedka.

Dňa 9. 12. 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru nehnuteľnosti na ohodnotenie

sporného pozemku.

Uznesením Okresného súdu... zo dňa 13. 1. 2015 č. k. -216 súd v danej

veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo odvetvie a odhad

hodnoty nehnuteľnosti.

Dňa 24. 7. 2015 súdom ustanovený znalec požiadal o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu jeho práceneschopnosti...

Dňa 24. 11. 2015 bol Okresnému súdu... doručený znalecký posudok... od znalca...

Okresný súd... uznesením zo dňa 17. 12. 2015 č. k. -270 priznal

znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške

309,06 eur. Zároveň bol znalecký posudok doručený žalobcovi a žalovanému.

Dňa 12. 4. 2016 podal žalobca voči vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 27. 4. 2016 č. k. -289 uložil

žalobcovi, aby odstránil vady svojho odvolania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 7. 2016 žalobca doplnil

svoje odvolanie.

Dňa 29. 7. 2016 bol postúpený súdny spis Krajskému súdu... na rozhodnutie

o odvolaní.

Uznesením zo dňa 26. 8. 2016 č. k. -305 Krajský súd... potvrdil

uznesenie Okresného súdu... zo dňa 17. 12. 2015 č. k. -270.

Dňa 26. 9. 2016 bolo zo strany znalca doručené vyúčtovanie znalečného a odborné

vyjadrenie č. 87/2016.

Uznesením zo dňa 12. 10. 2016 č. k. -330 Okresný súd... vyzval

žalobcu, aby... opravil a doplnil svoje podania zo dňa 25. 10. 2011, 7. 3. 2012, 21. 7. 2014

a 3. 9. 2015, nakoľko nie je zrejmé, čoho sa týkajú, čo sa nimi sleduje a zároveň ide

o nezrozumiteľné podania.“

K stanovisku okresného súdu bolo pripojené aj podrobné písomné vyjadrenie

zákonnej sudkyne. V ňom je tiež uvedená podrobná chronológia napadnutého konania.

5. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú

zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 10. novembra 2016.

6. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa

listom doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„S ohľadom na vyjadrenie Okresného súdu Košice I k sťažnosti navrhovateľa

upriamujeme pozornosť na oznámenie predsedu Krajského súdu v Košiciach po prešetrení

vybavenia sťažnosti predsedom Okresného súdu Košice I, ktorý konštatoval vo svojej

odpovedi zo dňa 02. 02. 2015, že v období od 20. 01. 2014 do 25. 06. 2014 okresný súd

vykonával zbytočné a neefektívne úkony, ktoré spôsobili zbytočné prieťahy v súdnom

konaní, a to tým. že žiadal a vyzýval navrhovateľa o predloženie čísla trestného konania,

ktoré však mal k dispozícii v spise.

Zároveň poukazujeme aj na skutočnosť neefektivity konania Okresného súdu...

predvolávaním svedka, ktorý nemá priamu a ani nepriamu spojitosť s prejednávanou vecou,

v dôsledku čoho sa súdne konanie neprimerane natiahlo napriek tomu, že konajúci súd mal

vyhodnotiť zákonnosť konania žalovaného v súdnom danom konaní, a to posúdením jeho

konania a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov bez ohľadu na vedľajšie,

právne nepodstatné príčiny tohto konania.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv

alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,

kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva

podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení , a to , ,

§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“

a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na náhradu škody

(podľa poznámky okresného súdu zo 16. novembra 2011  spor medzi spoločníkmi

obchodnej spoločnosti, č. l. 15 v spise). Tieto veci tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, a preto ich ústavný súd nepovažuje za právne zložité. Čo sa týka

hodnotenia skutkovej zložitosti veci, v roku 2015 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie týkajúce sa ohodnotenia ceny nehnuteľnosti. Súčasne však prebiehali na tomto

všeobecnom súde medzi sťažovateľom a žalovaným, ako to uvádza sťažovateľ „údajne“

prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ktorého meno je neuvedené, pozn.)

v stanovisku zo 6. januára 2014 (č. l. 92 v spise), ešte ďalšie spory (päť, pozn.) a strany

sporu podávali na seba trestné oznámenia, ktoré riešili orgány činné v trestnom konaní.

Tieto skutočnosti však samy osebe a ani jednotlivo nemali na priebeh konania taký vplyv,

aby ústavný súd mohol vec hodnotiť ako skutkovo zložitú. Okresný súd sa k tomuto kritériu

ani bližšie nevyjadril.

12.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa v predmetnom konaní

po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním tiež prispel

k predĺženiu tohto konania. Sťažovateľ 22. februára 2013 (č. l. 37) doručil okresnému súdu

podanie, ktorým žiadal, aby sa okresný súd pokúsil o zmierovacie konanie, ktoré potom

zopakoval 22. októbra 2013 (č. l. 64), na pojednávaní konanom 20. januára 2014 (č. l. 96)

chcel uzavrieť zmier, pokiaľ mu bude vyplatená suma vo výške 26 % zo súdnoznaleckého

odhadu alebo sa rozdelí pozemok, pričom svoj návrh zopakoval aj na pojednávaní konanom

4. novembra 2014, pozn.

V podaní z 22. januára 2014 (č. l. 97a) tiež navrhoval, že skončí všetky spory medzi

ním a žalovanou stranou, ak mu bude vyplatená suma 115 136,10 € za jeho podiel

ako spoločníka obchodnej spoločnosti na predaných pozemkoch. Neskôr v septembri 2014

už trval na svojom pôvodnom návrhu a žiadal oceniť aj majetok obchodnej spoločnosti,

v ktorej svoj obchodný podiel medzitým odpredal svojej dcére 6. augusta 2012 [(k tomu

uviedol na pojednávaní 17. septembra 2014 (č. l. 168), že tento prevod bol neplatný, pretože

ho neschválilo valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti].

Pojednávanie 9. decembra 2013 sa nekonalo, pretože obe strany sporu podali žiadosť

o odročenie pojednávania (sťažovateľ pre krátkosť času na zabezpečenie advokáta

na zastupovanie a na prípravu č. l. 87 – 5. decembra 2013 mu bolo doručené predvolanie,

pozn.).

Okrem toho sťažovateľ doručil návrh, ktorý neskôr viackrát sám alebo na základe

výzvy okresného súdu upresňoval (rozširoval a menil okruh účastníkov) a tiež využíval

opravné prostriedky proti rozhodnutiam okresného súdu (odvolanie proti odmietnutiu

podaného návrhu, o odmene znalca za vykonanie znaleckého dokazovania a podobne).

Tieto podania zo strany sťažovateľa tiež predlžovali toto konanie, pretože okresný

súd musel na ne reagovať. V spise navyše nebolo preukázané, že by bol skutočne aktívne

zastúpený nejakým právnym zástupcom, aj keď tým dôvodil pri jeho žiadosti o odročenie

pojednávania (pozri bod 12.1).

Vzhľadom na to tieto okolnosti (berúc do úvahy aj postup okresného súdu a jeho

podiel na celkovej dĺžke napadnutého konania v dôsledku jeho nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti bez vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci samej) je ústavný

súd toho názoru, že požadovaná suma finančného zadosťučinenia, ktorú si zamieňa

sťažovateľ aj s uplatnenou náhradou škody (tento nárok neskôr už značne znížil a potom

znova 29. septembra 2014 uplatňoval v pôvodnom rozsahu, pozn.), je zjavne neprimeraná.

12.3 Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd

v tejto veci nariadil až päť pojednávaní, na niektorých vykonal aj dokazovanie a pokúsil sa

aj o mimosúdne ukončenie veci, ale na druhej strane nemožno akceptovať to, že napadnuté

konanie nie je ani po piatich rokoch ešte právoplatne skončené. Navyše celková doba sa

určite reálne predĺži o niekoľko ďalších mesiacov, keďže okresný súd ešte vo veci samej

meritórne nerozhodol. Okrem pochybenia (neefektívnej činnosti, pozn.), ktoré si priznal aj

okresný súd pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku

z 25. októbra 2011, keď o nej rozhodol až 24. novembra 2013, ústavný súd zistil aj obdobie

jeho nečinnosti (11 mesiacov), konkrétne od 13. januára 2015 (pribral do konania znalca)

až do 17. decembra 2015, keď priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého

posudku.

13. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

14. Vzhľadom na už uvedené dôvody preto ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené

(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

16. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

17. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 38 000 €

od okresného súdu z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti (pozri bod 3), ktorú odvíja aj

od výšky svojho nároku uplatneného na okresnom súde.

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

19. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, ale nie v takej sume, ktorú požadoval sťažovateľ.

V okolnostiach danej veci (pozri bod 2, body 12.1 až 12.3) ústavný súd tiež zdôrazňuje, že

finančné zadosťučinenie za spôsobenie prieťahov nie je ani náhradou škody uplatňovanej

sťažovateľom v konaní pred všeobecným súdom, preto ústavný súd považoval za primerané

priznať mu finančné zadosťučinenie iba v sume 1 700 € (výrok tohto rozhodnutia v bode 3).

20. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

vo výške 38 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

21. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom Mgr. Petrom Dittrichom. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania

spolu v sume 328,73 €, a to za dva úkony po 139,83 € + 2 x režijný paušál po 8,39 €

a k tomu 20 % dane z pridanej hodnoty.

22. Keďže táto suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, ústavný súd mu priznal trovy v požadovanej výške za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia) uskutočnené v roku 2015 vrátane režijného paušálu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku rozhodnutia).

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 13. decembra 2016