Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 197/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a , , zastúpených advokátom Mgr. Pavlom

Kissom, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 31. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. apríla 2018

sa , (ďalej aj „stažovateľka v 1. rade“),

a , (ďalej aj „sťažovatelia“), domáhali vydania

nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv

a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. januára 2017 a ktorým by napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní začatom na návrh

, zastúpenej opatrovníkom (ďalej len „žalobkyňa“), ktorým sa proti sťažovateľom

ako žalovaným v 1. a 2. rade domáhala zaplatenia sumy 1 080 € s príslušenstvom z titulu

využívania pozemku, ktorého je vlastníčkou, sťažovateľmi kvôli prejazdu osobným

motorovým vozidlom do garáže vo vlastníctve sťažovateľky v 1. rade, napriek tomu, že

k nej majú iný prístup, Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k.

-181 zo 16. septembra 2015 po vykonaní dokazovania rozhodol tak, že

sťažovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni „sumu 1.080 € spolu s 9

% ročným úrokom z omeškania zo sumy 540 € od 28. 10. 2011 do zaplatenia, ďalej

s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 € od 28. 10. 2012 do zaplatenia, s 5,5 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 270 € od 28. 10. 2013 do zaplatenia a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a 3.

výrokom vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť

žalobkyni trovy konania vo výške 51,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 553,77 € na

účet právneho zástupcu... do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“.

3. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne

správny.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 31. januára

2018 dovolanie sťažovateľov podľa odmietol

vzhľadom na to, že „dovolatelia nevymedzili uplatnený dovolací dôvod spôsobom

uvedeným v “.

5. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že krajský súd „rozhodol vo veci nezákonne,

pretože bol nesprávne a neúplne zistený skutkový stav, z ktorého boli vyvodené nesprávne

právne závery. Základným pochybením súdov v tomto konaní je predovšetkým to, že

skutočnosť, že cez parcelu žalobkyne... 2x denne prechádzame motorovým vozidlom do

našej garáže, posúdil odporca ako nájomný vzťah, pričom my tvrdíme, že v tomto prípade

ide o vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu. Rozlíšenie medzi týmito dvoma

inštitútmi (nájom a vecné bremeno práva prechodu) má dôležitý dosah na výšku finančnej

náhrady. Cenu nájmu, t. j. spravidla neobmedzeného užívania pozemku treba odlíšiť od

ceny odplaty za vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez časť pozemku žalobkyne

p. . Súd prvej inštancie určil cenu nájmu z trhovej hodnoty v danej lokalite, nevzal

na zreteľ, že uvedená časť pozemku, ale prakticky aj celý pozemok je vzhľadom ku svojej

polohe a priľahlých stavieb prakticky neprenajímateľný a na účely nájmu nevyužiteľný...

Máme teda za to, že odporca ako aj súd prvej inštancie podstatne pochybili pri určení

dôvodnosti nároku, jeho výšky, spôsobu určenia a právneho titulu, rozhodnutie odporcu

nepovažujeme za ústavne konformné, keďže vybočuje z požiadaviek Ústavného súdu SR

vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní a povinnosti súdu presvedčivo a správne

vyhodnotil“ dôkazy a svoje rozhodnutia náležité odôvodniť, čím došlo v konečnom dôsledku

k porušeniu nášho práva na spravodlivý proces.“.

II.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

9. Súčasťou jeho ustálenej judikatúry je aj právny názor, že ak Občiansky súdny

poriadok prostredníctvom § 238 ods. 5 (účinného do 30. júna 2016) a Civilný sporový

poriadok prostredníctvom § 422 (účinného od 1. júla 2016) vylučuje u bagateľných vecí

prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby

ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (,

, , , ). Aj preto ústavný súd

v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide

zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (,

, , , ).

10. Vzhľadom na predmet konania pred všeobecnými súdmi vymedzený v bode 2

tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov smeruje proti rozhodnutiu

orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu.

11. Argumentácia sťažovateľov nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov

všeobecných súdov už len z toho dôvodu, že v ich prípade nie je splnená jedna

z hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3

, ktoré musia byť kumulatívne splnené, t. j. že prístup vlastníka

k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo sami sťažovatelia nepopierajú. Relevantným

pre zriadenie vecného bremena totiž nie je zabezpečenie pohodlnejšieho alebo

hospodárnejšieho prístupu vlastníka k stavbe. Nejde tu teda ani o výnimočný prípad

opodstatňujúci ingerenciu ústavného súdu.

12. Nespokojnosť sťažovateľov s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama

osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním

vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého právo

na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok.

13. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľov

nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany,

preto ich sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2018