Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-37-2025.pdf
PDF · 115.86 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/37/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Clima 4U s. r. o., so sídlom 951 43 Jelšovce 481, IČO: 50 656 953, zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/9/2023 – 294 zo dňa 16. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 7C/9/2023 – 294 zo dňa 16. januára 2025 p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol (výrok I.); žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.); o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.).
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil primárne ustanoveniami: § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd v jeho prospech, ako výlučného vlastníka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec B., okres C., vedených Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XX, zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v katastrálnom území B., obec B., okres C., vedených Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to konkrétne vo vzťahu k nehnuteľnostiam: parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X. Žalobca návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., konkrétne: pozemok registra C KN parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2, pozemok registra C KN parcela č. XXX/X orná pôda vo výmere 366 m2; pozemok registra C KN parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 482 m2; stavba – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX. Žalobca, ako aj predchádzajúci vlastníci predmetných nehnuteľností využívali prístup ku svojim nehnuteľnostiam a stavbe chodník v šírke cca 1 m prechádzajúci cez nehnuteľnosti: parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X, keďže k
predmetným nehnuteľnostiam nevedie prístupová cesta. Ďalej žalobca poukázal na časť C ťarchy listu vlastníctva č. XXX, kde už je zriadené právo prechodu cez parcelu č. XXX/X pešo a povozom v prospech vlastníka parcely č. XXX/X, ktorá je susednou parcelou k parcele žalobcu. Teda chodník vo vlastníctve žalovaného predstavuje jedinú reálnu prístupovú cestu k svojmu vlastníctvu. Problémy začali vznikať prevodom predmetných nehnuteľností na predchádzajúceho vlastníka, v tom čase vlastníka susedských nehnuteľností ohľadom už zaužívaného prechádzania cez parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X, formou zatarasenia chodníka vedúceho popri plote k žalobcovmu pozemku. Žalobca uviedol, že v súčasnosti sa na daných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádza prevádzka, teda jedná sa o verejne prístupný priestor spolu s jej prináležiacimi priestormi (priestor prístupný pre všetkých bez obmedzenia). Na základe tejto skutočnosti bol žalobca toho názoru, že nárok na zriadenie vecného bremena v jeho prospech je o to viac umocnený.
1.3. Súd prvej inštancie zo spisového obalu Okresného úradu v Nitre, katastrálny odbor V 4056/97 mal za preukázané, že Jednota - spotrebné družstvo Nitra ako predávajúci a A. D. ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci odpredal parcelu č. XXX/X nachádzajúcu sa v katastrálnom území B., obec B. a zároveň zmluvné strany zriadili vecné bremeno k parcele číslo XXX/X (ktorá patrila predávajúcemu) v prospech kupujúceho, spočívajúce v práve prechodu pešo a povozom cez tento pozemok v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne zo dňa 20.06.1997. Zo spisového obalu katastrálneho úradu v Nitre V 9138/08 súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.10.2008 žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v obci B., E. C., katastrálne územie B., zapísané na LV číslo XX, a to parcelné číslo XXX o výmere 189 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXX/X o výmere 1166 m2, druh pozemku orná pôda a parcela číslo XXX/X o výmere 482 m2 druh pozemku záhrady spolu s domom (súpisné č. XXX) nachádzajúci sa na parcele č. XXX. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalobca tvrdil, že kúpil nehnuteľnosť s tým vedomím, že jediný prístup k predmetnej nehnuteľnosti je z boku, kde sa nachádzala aj bránička, ktorá sa tam nachádza aj v súčasnej dobe. Tvrdil, že vstup do jeho nehnuteľnosti je smerom ako je prechodová cesta, nemá vstup do nehnuteľnosti zo strany ako je dom pána F. a hlavná cesta, nemá dvere, kde oni majú prístupový pozemok k nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie z predloženého spisového obalu Okresného úradu, katastrálny odbor Nitra V 10134/19 zistil, že dňa 28.10.2019 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim (kupujúci je A. F. - synovec žalobcu), na základe ktorej bolo zistené, že kupujúci predmetnou kúpnou zmluvou kúpil nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra, na liste vlastníctva číslo XXX, okres C., obec B., katastrálne územie B., a to stavba rodinný dom súp. číslo XX, postavený na pozemku registra C, parcelné číslo XXX, pozemku registra C, parcelné číslo XXX/X a XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 848 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1. Súd prvej inštancie zároveň z predloženej katastrálnej mapy na počítači zistil že pozemok svedka p. F. [synovca žalobcu (ďalej aj len „synovec“)] sa nachádza priamo pri ceste, čiže vstup na pozemok svedka je zabezpečený priamo z hlavnej cesty a za týmto pozemkom svedka sa priamo tiahne rodinný dom žalobcu. Ďalej zistil, že svedok vedľa svojho rodinného domu má pozemok, ktorý končí na hranici začiatku domu žalobcu a ten ďalej pokračuje smerom dole na koniec záhrady súvisle s domom žalobcu, z čoho vyplýva, že po pravej strane domu svedka, ktorý je ako prvý dom a za ním je dom žalobcu, je súvislý pozemok, ktorý je momentálne využívaný aj na prechod autom, čo svedok potvrdil, lebo uviedol, že tento pozemok využíva jeho brat, ktorý tade chodí autom.
1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca kúpil nehnuteľnosť s vedomím o jedinom prístupe z boku tejto nehnuteľnosti, kde sa nachádza bránička, teda žalobca kúpil nehnuteľnosť, ktorá nemala riadne zabezpečený prístup. Žalobca využíval k prístupu k svojej nehnuteľnosti chodník prechádzajúci cez parcelu žalovaného. Tento prístup cez chodník využívali aj predchodcovia žalobcu. Z dôvodu obmedzenia tohto prechodu, žalobca na prístup k svojej nehnuteľnosti využíva pozemok svojho synovca, ktorý synovec nadobudol v roku 2019 na základe kúpnej zmluvy. Žalobca svoj rodinný dom, ako aj nehnuteľnosť užíva spolu so svojou matkou, sestrou a jej deťmi, pričom v jeho nehnuteľnosti býva aj jeho synovec, ktorý vlastní nehnuteľnosť, cez ktorú žalobca v súčasnej dobe využíva prechod k verejnej komunikácii. Svedok tiež využíva prechod cez svoj pozemok k prístupu nehnuteľnosti žalobcu, pričom si neželá, aby žalobca a aj jeho rodina chodili cez jeho pozemok. Tento prechod im umožnil do doby, pokiaľ sa vec nevyrieši.
1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Konštatoval, že žalobca má riadne zabezpečený prístup na verejnú komunikáciu cez pozemok svojho synovca (nachádzajúci sa pred nehnuteľnosťou žalobcu), ktorý žalobcovu nehnuteľnosť spolu s ním užíva. Súd prvej inštancie
mal za nesporné, že žalobca si vie cez pozemok synovca zabezpečiť prechod nie len pešo, ale aj motorovým vozidlom s poukazom na urgentné situácie (požiar, sanitka). Synovec umožnil prechod cez jeho pozemok, pričom podľa vyjadrenia svedkyne jeho matky mu to nevadí. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca pri kúpe svojej nehnuteľnosti mal vedomosť o tom, že táto nemá riadne zabezpečený prístup, pričom prístup má len cez chodník, ktorý predstavuje len prechodný prístup do jeho nehnuteľnosti. Žalobca taktiež odpredal spodnú časť záhrady, ktorá mu zabezpečovala prístup na jeho nehnuteľnosť, čím sa sám pripravil o možnosť prechodu na svoj pozemok. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nehnuteľnosť, ktorú v súčasnej dobe využíva žalovaný je už obmedzená vecným bremenom (práva prechodu cez pozemok), zriadeným jeho predchodcom a z tohto titulu nemôže riadne využívať danú časť nehnuteľnosti. V prípade, ak by súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno na druhej strane v smere naznačeného pôvodného chodníka, došlo by tým k obmedzeniu riadneho komfortného užívania nehnuteľnosti žalovaného zakúpenej za účelom podnikania. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola splnená podmienka, že prístup žalobcu k rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak ako navrhovaným vecným bremenom, keďže žalobca si vie zabezpečiť prístup na svoj pozemok cez pozemok svojho synovca, pričom tento prístup využíva aj celá rodina žalobcu.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu strán konania, keď plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti napadnutého rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
2.1. V odvolaní uviedol, že nemá riadne zabezpečený prístup zo svojej nehnuteľnosti na verejnú komunikáciu. Doposiaľ žalobca, ako aj jeho právny predchodcovia, využívali na prístup k nehnuteľnosti chodník, ktorému zodpovedá rozsah navrhovaného vecného bremena. Pokiaľ tento chodník nebol zatarasený a žalobca mal možnosť prístupu k svojej nehnuteľnosti, nebolo potrebné riešiť zriadenie vecného bremena, keďže žalobca auto nepoužíva. Tento spôsob prístupu bol dlhodobo a pokojne využívaný. Až keď sa žalobca nevedel dostať k svojej nehnuteľnosti, mu jeho synovec umožnil prechádzať cez jeho pozemok, avšak len na nevyhnutný čas (do skončenia konania o zriadenie vecného bremena). Synovec žalobcu nesúhlasí s tým, aby mal žalobca zabezpečený prístup cez jeho pozemok, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nikdy pred tým nevyužíval tento prístup k svojej nehnuteľnosti a nemá ani zriadené vecné bremeno cez pozemok synovca. Túto možnosť však podľa názoru žalobcu nie je možné považovať za riadne zabezpečenie prístupu. Žalobca konštatoval, že nemá žiadnym právne vymáhateľným spôsobom zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti a v súčasnej dobe sa k nej dostáva len na základe dobrého slova. Zabezpečiť prístup inak je podľa žalobcu potrebné vykladať ako nemožnosť zabezpečiť prístup inak, a to najmä zmluvne, respektíve iným v zákone uvedeným spôsobom. Ďalej žalobca poukázal na to, že v čase kúpi svojej nehnuteľnosti bol od predchádzajúceho vlastníka informovaný, že na nehnuteľnosť sa dostane cez vyššie uvedený chodník, ktorého používanie bolo povolené taktiež len na dobré slovo. Túto situáciu však súd prvej inštancie nepovažoval za zabezpečenie riadneho prístupu na rozdiel od dobrého slova jeho synovca. Konštatoval, že žiadna právna norma neupravuje prednostné právo zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosť vo vlastníctve rodinného príslušníka. Žalobca považoval za irelevantnú argumentáciu spočívajúcu v prístupe motorovým vozidlom cez pozemok synovca v prípade urgentnej situácie (sanitka, požiar). Žalobca ďalej uviedol, že v rámci obmedzenia práva vlastníka čo najmenej, sa domáha zriadenia vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu (chodník o šírke 1 m). Takisto žalobca poukázal na to, že v tomto prípade sa nejedná o súkromné obydlie, ale žalovaný sám uviedol, že predmetný priestor chce využívať ako verejnosti prístupný priestor. Na základe týchto skutočností žalobca považoval zásah do vlastníckeho práva žalovaného za najmenej invazívny s poukazom aj na jeho rozlohu, ktorá je zo všetkých do úvahy prichádzajúcich pozemkov rozlohovo najmenšia.
3. Podaním zo dňa 14.07.2025 žalovaný reagujúc na odvolanie žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný. Mal za zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že doposiaľ využíval parcelu žalovaného, keďže žalobca na pojednávaní uviedol, že prechod cez pozemok nevyužíva 10 rokov. Žalovaný poukázal na to, že aj bez užívania jeho pozemku má žalobca preukázateľne zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti cez pozemok svojho synovca a nespôsobuje mu to žiadne starosti,
pričom má prístup aj prostredníctvom motorového vozidla. Žalovaný tak považoval argumentáciu žalobcu spočívajúcu v dočasnej dohode na užívanie s jeho synovcom za bezpredmetnú. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že synovec žalobcu žije v jeho dome, a preto je absurdné tvrdenie synovca, že si nepraje, aby jeho najbližšia rodina, ktorá v súčasnosti taktiež obýva rodinný dom žalobcu, chodila cez jeho pozemok, ktorý im vie zabezpečiť prístup k verejnej komunikácii. Podľa názoru žalovaného nemôže byť dôvodom vyhovenia žalobe skutočnosť, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena len za účelom pohodlnejšiemu prístupu k rodinnému domu, keďže žalobca argumentoval lepším prístupom pre jeho matku. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobca môže využiť právo domáhať sa zriadenia vecného bremena aj cez iné pozemky (synovec, sused), keďže tak doteraz neurobil a zvolil si prvú možnosť práve žalovaného, potom sa žaloba prieči dobrým mravom. Prechod cez pozemok synovca je pritom dlhodobý, trvajúci viac ako 10 rokov, ktorý nespôsobuje nikomu zo zúčastnených reálne problémy na rozdiel od žalovaného, ktorý by bol viac zaťažený v prípade zriadenia vecného bremena žalobcom požadovaným spôsobom. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca pri predaji svojho iného pozemku nemal snahu si zriadiť prístup cez tento pozemok. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by z časti pozemku, na ktorom sa zriadenie vecného bremena rieši, mal byť niekedy verejne prístupný priestor. Predmetná zastávka je postavená bez povolenia brániaca žalovanému k využitiu pozemku na podnikateľské aktivity a týka sa inej časti ako pozemok, ku ktorému žalobca žiada zriadiť vecné bremeno. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nevysporiadal s tým, kto by v prípade zriadenia vecného bremena znášal náklady vybudovania a technického riešenia prechodu, keďže predmetný pozemok je zatarasený dvomi plotmi.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti podľa ust. § 365 a nasledujúce CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
8. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
9. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
10. Právne posúdenie veci predstavuje činnosť súdu spočívajúcu v podriadení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Pri tejto činnosti súd rieši questio iuris (právne otázky), pričom ich riešeniu predchádza riešenie questio facti (skutkové otázky), respektíve zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti sa za nesprávne považuje právne posúdenie, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), prípadne správne určenú právnu normu nesprávne interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
12. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní odvolací súd in medias res dopĺňa nasledovné:
13. Vecné bremená vo všeobecnosti predstavujú vzťah osoby k veci. Ide o vecné práva k cudzím veciam (ura in re aliena). Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci je možné charakterizovať aj ako súbor právnych noriem vecnoprávne obmedzujúce vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Relevantným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu (právo zodpovedajúce vecnému bremenu). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter. Zároveň vecné bremená môžu obmedziť iba vlastníka nehnuteľných vecí, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť vecné bremeno práva cesty za splnenia troch podmienok: (i) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku; (ii) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a (iii) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Vo vzťahu k prvej podmienke platí, že právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa má vlastník stavby dostať ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa k verejnej komunikácii. Teda pod priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, a to aj pozemky vzdialenejšie. Priľahlými pozemkami sú preto všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. V rámci druhej podmienky platí, že nevyhnutnú cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak (najmä zmluvne). O iný spôsob príkladmo pôjde, ak existuje cesta, ktorú má žiadateľ povolené užívať (napr. zmluvne prenajatá cesta alebo iná dohoda so susedom). V prípade tretej podmienky je potrebné uviesť, že pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej, keďže takéto zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah so práv vlastníka pozemku. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Zároveň je nevyhnutné vždy porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel [viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“) sp. zn. 22Cdo 2854/2010 zo dňa 28.04.2011].
15. Odvolací súd konštatuje, že nemá za splnenú druhú podmienku pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (žalobcom požadovaným spôsobom), a to možnosť zabezpečenia prístupu vlastníka k stavbe iným spôsobom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca využíva na prístup k svojej nehnuteľnosti prechod cez pozemok svojho
synovca, ktorý vlastní pozemok pred pozemkom žalobcu, ako aj vedľajší pozemok tiahnuci sa pozdĺž pozemku žalobcu. Žalobca tak má zabezpečený faktický prístup k svojej nehnuteľnosti. Síce pod „iný spôsob“ možno rozumieť najmä zmluvný vzťah, avšak predmetné ustanovenie nešpecifikuje, že musí ísť výlučne len o právny stav. Odvolací sú konštatuje, že toto ustanovenie vyžaduje pre zriadenie vecného bremena nemať akýkoľvek iný prístup vlastníka k svojej stavbe, teda aj faktický prístup založený na ústnej dohode, čo vyplýva z gramatického výkladu predmetného ustanovenia, ako aj zo samotného účelu tejto právnej normy. Ďalej odvolací súd konštatuje, že pri interpretácii právnej normy je potrebné vychádzať nielen z gramatického výkladu, ale aj z účelu právnej normy, poprípade zo samotného účelu právneho predpisu [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. IV. ÚS 92/2012 zo dňa 10.05.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 5Obdo/13/2023 zo dňa 14.06.2023]. Účel tohto ustanovenia predstavuje umožnenie zriadenia vecného bremena vlastníka stavby, ako posledného riešenia, keď sa vlastník stavby nemôže akýmkoľvek iným spôsobom k nej dostať. Pred zásahom do práv iného subjektu je preto nevyhnutné splnenie požiadavky neexistencie žiadneho alternatívneho prístupu vlastníka k svojej stavbe, keďže zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty predstavuje núdzové riešenie. V danom prípade má ústna dohoda medzi žalobcom a jeho synovcom len dočasný charakter, čo je podľa odvolacieho súdu absurdné, keďže synovec spolu s jeho najbližšou rodinou užívajú nehnuteľnosť žalobcu, a teda všetci k nej využívajú prístup prostredníctvom prechodu cez synovcov pozemok. V prípade, ak by synovec zamedzil takýto prístup, potom by nastala iracionálna situácia, kedy by synovec mal prístup k nehnuteľnosti žalobcu (vzhľadom na to, že ju užíva), avšak tento by takýto prístup nemal. Na margo veci odvolací súd poznamenáva, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie zároveň vyplynulo, že synovcovi síce vadí, že jeho rodina spolu so žalobcom chodia cez jeho pozemok, ale nespôsobuje mu to problémy.
16. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že žalobca má v rámci pozemku synovca prístup k svojej stavbe aj prostredníctvom motorového vozidla. Bez ohľadu na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že sa domáhal zriadenia vecného bremena na pešo a nie motorovým vozidlom, odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť je pre žalobcu priaznivejšia. Výhoda takéhoto prístupu spočíva nie len v prípade bežných vecí (napr. nákup), ale aj v prípade urgentných situácií (napr. potrebný zásah polície, hasičov, sanitky). V prípade zriadenia vecného bremena žalobcom navrhovaným spôsobom by vyššie uvedené urgentné situácie mali negatívny dopad vo vzťahu k sťaženiu prístupu k stavbe žalobcu, keďže týmto spôsobom by nebol možný prístup prostredníctvom motorového vozidla, a to s poukazom na to, že predmetnú stavbu užíva viacero subjektov (rodinných príslušníkov), čo predstavuje zvýšené riziko urgentných situácií. Zo žalobcom prezentovaného skutkového stavu vyplýva, že prístup k jeho stavbe cez chodník, ktorý dlho užíval na tento účel, je pre neho (ako aj pre jeho rodinných príslušník) rýchlejší, nemusí obchádzať cez pozemok synovca. Odvolací súd konštatuje, že účelom zriadenia vecného bremena nie je vytvorenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka k stavbe (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 197/2018 zo dňa 22.05.2018). Zároveň odvolací súd podotýka, že žalobca (spolu s jeho rodinnými príslušníkmi) využívali prechod cez pozemok synovca dlhší časový úsek, kedy sa nedomáhali zriadenia vecného bremena ani cez pozemok právneho predchodcu žalovaného, ktorý zamedzil žalobcovi jeho zaužívaný prístup cez chodník. Odvolací súd subsidiárne poukazuje na skutočnosť, že žalobca pri kúpe svojej nehnuteľnosti mal vedomosť, že k nej nevedie riadna prístupová cesta, respektíve mal vedomosť o tom, že môže využívať chodník, ktorý nebol a nie je jeho vlastníctvom. Zároveň žalobca odpredal svoje priľahlé pozemky (záhrady) bez ich zaťaženia vecným bremenom práva prechodu na svoj pozemok, čím si sám odňal prístup k svojej stavbe.
17. Odvolací súd na margo veci konštatuje, že navrhovaný spôsob zriadenia vecného bremena žalobcom nepovažuje za proporcionálny vo vzťahu k žalovanému. Z argumentácie žalovaného vyplýva, že na jeho budove sa nachádza rebrík s prístupom na strechu budovy (čo vyplýva aj z výhľadu na google maps), ako aj jednotky klimatizácie na stene tejto budovy. To znamená, že žalobca, respektíve verejnosť by nemala mať prístup k tejto časti budovy žalovaného z bezpečnostného hľadiska (vo vzťahu k ochrane zdravia subjektov, ako aj ochrane majetku žalovaného). Je irelevantné, že pred prístupom na chodník (ktorý má byť predmetom vecného bremena) je zastávka, keďže samotný priestor chodníka nepredstavuje verejný priestor, keďže je vo vlastníctve žalovaného. Zároveň v prípade zriadenia vecného bremena žalobcom navrhovaným spôsobom by museli byť vynaložené náklady, ako aj aktívna činnosť na odstránenie zataraseného prístupu, čo by nebolo primerané vo vzťahu k žalovanému, keďže žalobca má jednoduchší prístup cez pozemok synovca, ktorý nerobí žiadne ťažšie problémy žalobcovi. V prípade nesúhlasu synovca s prechodom cez jeho pozemok žalobcom, sa žalobca môže domáhať zriadenia
vecného bremena práve cez pozemok synovca, keďže tento prístup je pre žalobcu praktickejší, nie sú s ním spojené zvýšené náklady, ako aj potreba odstraňovania prekážky, pričom má prístup aj motorovým vozidlom.
18. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08). Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti strany s výsledkom konania. Odvolací súd zároveň konštatuje, že je potrebné mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07)
19. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom nevzhliadol žiadny zo žalobcom namietaných odvolacích dôvodov, a preto ho ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, tak mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.