Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 91/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku o sťažnosti , ,

zastúpeného advokátkou , ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , základného práva

na zákonného sudcu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po podaní dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 28. októbra 2015 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 312,24 € (slovom tristodvanásť eur a dvadsaťštyri centov) na účet

jeho právnej zástupkyne , ,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-31 z 28. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“), základného práva

na zákonného sudcu podľa , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ opisujúc priebeh celého konania v sťažnosti uviedol, že napadnuté

konanie sa začalo podaním žaloby proti nemu v roku 2014 a dosiaľ nie je skončené. Dňa

11. januára 2016 podal proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -261 z 28. októbra 2015 prostredníctvom okresného

súdu dovolanie, o ktorom rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“). Súčasťou dovolania bola žiadosť sťažovateľa o odklad vykonateľnosti dovolaním

napadnutého rozhodnutia.

2.1 Sťažovateľ vo svojom podaní ďalej poukazuje na to, že v napadnutom konaní

okresný súd rozhodoval po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia krajského súdu

o trovách konania, a to samostatným uznesením č. k. -269 zo 4. decembra

2015. Proti uvedenému uzneseniu sťažovateľ podal odvolanie. Krajský súd po predložení

veci na rozhodnutie o odvolaní vrátil spis naspäť okresnému súdu bez rozhodnutia

na odstránenie vád v konaní.

2.2. Podľa tvrdenia sťažovateľa sa však spis ešte 591 dní po podaní dovolania stále

nachádzal na okresnom súde.

2.3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti upozorňuje „... na hrubé nerešpektovanie svojich

zákonných práv strany sporu, keď ukladá povinnosť súdu prvej inštancie bezodkladne

po vykonaní potrebných úkonov postúpiť spis dovolaciemu súdu, ako aj netolerovateľné

porušenie základných princípov občianskeho súdneho konania podľa čl. 2 ods. 1

(spravodlivosť a účinnosť) a čl. 2 ods. 2 (princíp legitímnych očakávaní) a čl. 3 ods. 1

...

... sťažovateľ tvrdí, že postupom Okresného súdu Nové Zámky pri nepostúpení jeho

dovolania dovolaciemu súdu - osobitne v prípade, že dovolanie obsahuje žiadosť o odklad

vykonateľnosti rozhodnutia, mu Okresný súd Nové Zámky odňal právo na včasné

prejednanie jeho veci dovolacím súdom...

... sťažovateľ v konaní namieta vznik prieťahov v období od 11.1.2016, spočívajúci v

nepostúpení jeho dovolania Najvyššiemu súdu SR. Zároveň namieta, že prieťahy vytvorené

Okresným súdom Nové Zámky v konaní viedli k tomu, že Najvyšší súd

nerozhodol o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Priamym

dôsledkom postupu Okresného súdu Nové Zámky bola zmarená možnosť rozhodnutia

Najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn.

, v zmysle sťažovateľom podaného dovolania. Ďalším dôsledkom absolútnej

nečinnosti Okresného súdu Nové Zámky vo vzťahu k dovolaniu sťažovateľa (vrátane návrhu

na odklad vykonateľnosti) bolo vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie v zmysle rozsudku KS Nitra sp. zn. ako exekučného titulu...

... podľa názoru sťažovateľa by konanie súdu o odklade vykonateľnosti

právoplatného rozhodnutia malo prebehnúť a byť ukončené v lehotách, ktoré sú blízke

lehotám v konaní o neodkladných opatreniach. Prieťahy v konaní o odklade vykonateľnosti

rozhodnutia zákonite vedú k odňatiu práva na takéto (senátne) rozhodnutie, v dôsledku

vykonania exekúcie - teda následku, pred ktorým žiadal sťažovateľ poskytnúť ochranu

návrhom na odklad vykonateľnosti...“.

2.4 Podľa sťažovateľa bolo porušené aj jeho „... základné právo domáhať sa

zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde - ktorým je

v zmysle vyššie uvedeného Najvyšší súd SR ako súd dovolací - podľa

SR...“ a „... zároveň ide o špecifický prípad porušenia práva podľa SR,

keď zákonným sudcom rozhodujúcim o opatrení dočasného charakteru (odklad

vykonateľnosti) v dovolacom konaní je sudca určený rozvrhom práce NS SR...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že jeho základné právo podľa , a 2 a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli a prikáže okresnému súdu bezodkladne postúpiť dovolanie

sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu

na rozhodnutie o jeho dovolaní. Súčasne sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha priznania

finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a úhrady trov konania.

4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. Spr 1889/2017 zo 6. februára 2018, v ktorom podpredsedníčka

okresného súdu uviedla: „... máme za to, že v predmetnej veci v súvislosti s podaným

dovolaním žalovaného neboli zo strany súdu spôsobené prieťahy v konaní...

... po vrátení spisu z Krajského súdu Nitra, potom, ako tunajší súd promptne

uznesením -269 dňa 04.12.2015 rozhodol o trovách konania, voči ktorým

žalovaný podal odvolanie, bolo povinnosťou súdu vykonať následne procesné úkony

v súvislosti s týmto odvolaním a spis predložiť na Krajský súd Nitra, ktoré po rozhodnutí

o dovolaní spis vrátil 30.05.2017...

... všetky úkony smerujúce k predloženiu spisu na rozhodnutie o dovolaní boli

vykonané v primeranej lehote. Z týchto dôvodov sme toho názoru, že sťažovateľovi t. j.

žalovanému nevznikol nárok na uplatnenú náhradu finančného zadosťučinenia...“.

5. K stanovisku okresného súdu sa sťažovateľ nevyjadril.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že predmetná vec bola síce právoplatne skončená, avšak v dôsledku podania dovolania

sťažovateľom proti rozsudku krajského súdu č. k. -261z 28. októbra 2015

bolo povinnosťou okresného súdu zabezpečiť predloženie veci dovolaciemu súdu. Priebeh

napadnutého konania od podania dovolania sťažovateľom 11. januára 2016 ku dňu

predloženia spisu okresným súdom na rozhodnutie o dovolaní žalovaného najvyššiemu súdu

14. marca 2018 bol takýto:

- 11. januára 2016 sťažovateľ (ako žalovaný) zaslal okresnému súdu dovolanie proti

rozsudku krajského súdu z 28. októbra 2015 č. k. -261 mailovým podaním,

ktoré tým istým dňom doručil okresnému súdu osobne s pripojením splnomocnenia

na zastupovanie v dovolacom konaní,

- 12. januára 2016 sťažovateľ doručil k spisu doplnenie podaného dovolania,

- 6. apríla 2016 bol spis predložený krajskému súdu na základe úpravy konajúcej

sudkyne (z 11. januára 2016, pozn.) vzhľadom na podané odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -269 zo 4. decembra 2015 o nároku

na náhradu trov konania,

- 26. augusta 2016 bol spis krajským súdom vrátený bez rozhodnutia o odvolaní

sťažovateľa na účel odstránenia nedostatku doručenia odvolania žalobcovi,

- 6. septembra 2016 bolo odvolanie žalovaného doručované žalobcovi,

- 20. októbra 2016 bol okresným súdom opätovne predložený spis krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní žalovaného,

- 26. apríla 2017 krajský súd rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením č. k. 25 Co

327/2016-326, ktorým uznesenie prvostupňového súdu potvrdil,

- 30. mája 2017 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 1. júna 2017 okresný súd vykonal doručovanie uznesenia krajského súdu č. k. 25

Co 327/2016-326 stranám sporu vrátane výzvy sťažovateľovi na zaplatenie súdneho

poplatku za podané dovolanie, súčasne bolo dovolanie doručované na vyjadrenie,

- 19. septembra 2017 na základe predkladacej správy z 24. augusta 2017 bol spis

doručený najvyššiemu súdu na rozhodovanie o dovolaní,

- 11. januára 2018 najvyšší súd spis vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený

na účel odstránenia pochybenia pri doručovaní dovolania žalobcovi a vyjadrenia

žalovanému,

- 18. januára 2018 na základe úpravy konajúcej sudkyne bolo dovolanie odoslané

priamo žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 10 dní,

- 14. marca 2018 okresný súd vykonal opätovné doručenie spisu najvyššiemu súdu na

rozhodnutie o dovolaní žalovaného.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

A. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietal porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Sťažovateľ v dôvodoch sťažnosti, ako aj v sťažnostnom petite priamo uviedol,

že namieta porušenie označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v období po podaní dovolania z 11. januára 2016 proti rozsudku krajského súdu č. k.

-261 z 28. októbra 2015.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto povinnosť vychádza zo základných

princípov a ustanovení v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), keď v zmysle súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Na druhej strane kladie oveľa väčšie nároky a požiadavky aj

na strany sporu a ich nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8, § 132, § 150, § 151,

§ 153 a § 154 a ďalšie).

15. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že z pohľadu posúdenia prieťahov v danom štádiu napadnutého konania je toto kritérium

bezvýznamné, pretože predmetom posudzovania je vyhodnotenie postupu okresného súdu

až po podaní dovolania (11. januára 2016, pozn.) proti rozsudku krajského súdu

č. k. -261 z 28. októbra 2015 do 14. marca 2018, keď bol spis okresného

súdu predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov, bolo správanie sťažovateľa vo vymedzenom štádiu napadnutého konania.

Zo spisu okresného súdu týkajúceho sa napadnutého konania ústavný súd zistil, že

sťažovateľ 11. januára 2016 predložil okresnému súdu dovolanie, ktoré následne 12. januára

2016 doplnil. Ústavný súd nevzhliadol žiadnu okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa

sťažovateľ svojím správaním podieľal na vzniku prieťahov v napadnutom konaní. Naopak,

sťažovateľ vystupoval ako strana sporu aktívne, priebežne sa informoval, v akom stave sa

nachádza postúpenie spisu na rozhodnutie o jeho dovolaní, či už telefonicky, ako aj

osobným nahliadnutím do spisu. Okresnému súdu sťažovateľ adresoval žiadosť

o postúpenie spisu 30. septembra 2016, na ktorú do dnešného dňa nedostal odpoveď.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu sťažovateľmi označených práv, bol postup okresného súdu vo vymedzenom

štádiu napadnutého konania.

20. Ako už bolo konštatované, ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti,

posudzoval napadnuté konanie z hľadiska možnosti porušenia označených práv len v časti

od podania dovolania (t. j. od 11. januára 2016, pozn.).

21. Podľa v spojení s po uplynutí lehôt podľa

ods. 3 (doručenie dovolania protistrane na vyjadrenie sa v súdom určenej lehote, pozn.),

predloží súd prvej inštancie bezodkladne vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

22. Ústavný súd je toho názoru, že už samotná skutočnosť, že okresný súd dovolanie

podané sťažovateľom 11. januára 2016 proti rozsudku krajského súdu č. k.

261 z 28. októbra 2015 predložil na rozhodnutie najvyššiemu súdu najskôr predčasne

19. októbra 2017 a následne 14. marca 2018, t. j. po viac ako dvoch rokoch od jeho

doručenia, signalizuje, že došlo k porušeniu v sťažnosti označených práv sťažovateľa

a podľa názoru ústavného súdu nebola splnená zákonodarcom vyjadrená požiadavka

bezodkladnosti. Postup okresného súdu nemôže ospravedlniť ani skutočnosť, že bolo

potrebné, aby krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného

súdu o náhrade trov konania, keďže vzhľadom na návrh sťažovateľa na odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia bolo povinnosťou okresného súdu po podaní

dovolania postupovať podľa , resp. . Úkony smerujúce

k predloženiu veci na rozhodnutie najvyššiemu súdu bolo možné vykonať paralelne

s úkonmi smerujúcimi k jej predloženiu krajskému súdu, a nie napr. vyzývať sťažovateľa

na zaplatenie poplatku za dovolanie a doručovať dovolanie protistrane až v júni 2017. Nie je

možné akceptovať ani nesústredené úkony súdu pri doručovaní opravných prostriedkov

žalobcovi a ich predčasné a tým aj zbytočné predkladanie nadriadeným súdom, či už

krajskému súdu alebo najvyššiemu súdu.

23. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd od podania

dovolania sťažovateľa postupoval vo veci nesústredene, neefektívne a neekonomicky, čím

spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a tým aj porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

B. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

24. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa , ktoré však bližšie neodôvodnil, resp. odôvodnil iba tým,

že bolo porušené jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde – t. j. na najvyššom súde ako súde dovolacom.

25. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného

práva na súdnu ochranu podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (,

). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

27. Ústavný súd ďalej konštatuje, že nečinnosť orgánu verejnej moci v konaní

(v danom prípade okresného súdu), ktorá viedla k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , sama osebe

neznamená aj porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa . Na to, aby

nečinnosť všeobecného súdu mala za následok porušenie práva na súdnu ochranu, musí

dosiahnuť takú intenzitu, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala odmietnutie reálneho

prístupu k súdu, resp. k jeho rozhodnutiu v zmysle porušenia zákazu denegatio iustitiae,

teda musí ísť o dlhotrvajúcu a súvislú nečinnosť, ktorá v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu pretrváva.

28. Po preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu a postupu okresného súdu

v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že k porušeniu práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa nedošlo. Napriek skutočnosti, že okresný súd

spôsobil v sťažovateľom napadnutom konaní zbytočné prieťahy, čím porušil jeho právo

zaručené v (ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu), intenzita

zbytočných prieťahov nedosiahla taký stupeň, ktorý by odôvodňoval záver o porušení jej

práva na súdnu ochranu v posudzovanom konaní, a preto ústavný súd v tejto časti sťažnosti

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

29. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie základného práva

zaručeného v dôvodiac tým, že o jeho dovolaní a v rámci toho aj

o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodnuté dodnes nebolo, čím sa dodnes

nedomohol práva na rozhodnutie o jeho veci (mimoriadnom opravnom prostriedku)

zákonným sudcom v primeranej lehote.

30. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

31. Základné právo na zákonného sudcu garantované predstavuje

v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu

a sudcu. Označené základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že

v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych

pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov

jednotlivým sudcom, tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy

a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“

(m. m. , ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je

tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu.

32. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené

predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie

k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu

(napr. , , ).

33. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48

ods. 1 je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť,

bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo za účelový

(). Podľa názoru ústavného súdu ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými

sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte

(napr. ).

34. K porušeniu práva na zákonného sudcu dôjde, ak bude určený buď v rozpore

s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho ustanovenia

(pravidla), ktoré odporuje zákonu (, ). Z obsahu sťažnosti

sťažovateľa nie je dostatočne zrejmé, v čom vidí porušenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 1

, preto námietku sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu uvedeného základného práva

ústavný súd považuje za súčasť argumentácie sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu

nemohlo dôjsť a ani nedošlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva

na zákonného sudcu podľa , a preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel

(bod 4 výroku nálezu).

IV.

35. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

36. Sťažovateľ v petite svoje sťažnosti žiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak,

že „... prikáže okresnému súdu Nové Zámky bezodkladne postúpiť dovolanie sťažovateľa

proti rozsudku Krajského súdu Nitra sp.zn. -261 z 28.10.2015 Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu, na rozhodnutie o jeho dovolaní zo dňa

11.1.2016...“.

37. Ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v období

po podaní dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k. -261 z 28. októbra

2015 porušené boli. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že po prijatí sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie podľa (uznesenie č. k.

-31 z 28. februára 2018, pozn.), bol spis 14. marca 2018 okresným súdom

postúpený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa, čím okresný súd zatiaľ

urobil úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia dovolacieho súdu vo svojej veci nachádza.

38. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa,

ako aj na exaktné vymedzenie predmetu a samotného petitu sťažnosti (postúpenie spisu

dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa) ústavný súd už nepovažoval

za nutné prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

V.

39. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho označené práva boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

40. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha aj priznania finančného zadosťučinenia,

pričom v jej texte v kapitole IV na s. 7 uvádza sumu 3 000 € a v sťažnostnom petite na s. 9

sumu 2 000 €, ktorého primeranosť odôvodňuje pocitmi nevymožiteľnosti svojho práva

na prístup k súdu.

41. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

42. Ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti ( )

pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia a jeho výške vzal do úvahy

skutočnosť, že okresný súd postupoval neefektívne a nesprávne vo viacerých častiach

napadnutého konania. K pochybeniu došlo pri predložení spisu krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu č. k. -269

zo 4. decembra 2015 o trovách konania, a to tým, že nebolo vykázané doručenie odvolania

žalovaného druhej strane sporu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k odvolaniu. Z uvedeného

dôvodu krajský súd vrátil spis bez rozhodnutia o odvolaní 26. augusta 2018 okresnému súdu

na účel odstránenia zisteného nedostatku.

43. Ďalšie pochybenie okresného súdu nastalo pri postúpení spisu na rozhodnutie

o dovolaní sťažovateľa, ktorý bol zo strany okresného súdu na najvyššom súde prvýkrát

doručený 19. septembra 2017. Z listu najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. novembra 2017 doručeného okresnému súdu 11. januára 2018 jednoznačne vyplýva,

že najvyšší súd vrátil okresnému súdu spis ako predčasne predložený z dôvodov vád

pri doručení dovolania žalobcovi, ako aj z dôvodov pochybností, že vyjadrenie žalobcu

k podanému dovolaniu je vyhotovené a podpísané oprávnenou osobou, na základe platného

splnomocnenia. Oba prípady nesprávneho a neefektívneho postupu okresného súdu možno

posúdiť ako skutočnosti, ktoré viedli k vzniku zbytočných prieťahov v relevantnej časti

napadnutého konania.

44. Ústavný súd pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia prihliadol aj

na to, že sťažovateľom podané dovolanie v sebe obsahovalo návrh na odklad vykonateľnosti

dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd mohol podľa účinného

do 30. júna 2016 aj bez návrhu odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, od 1. júla

2016 tak môže podľa urobiť na návrh, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odloženie vykonateľnosti je dočasným, preventívnym a predbežným procesným úkonom

súdu, ktorým súd dočasne suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia a poskytuje tak

ochranu dovolateľovi pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia odvolacieho súdu

napadnutého dovolaním. Odloženie vykonateľnosti však narúša záväznosť právoplatného

rozhodnutia odvolacieho súdu a nám založené právne istoty a preto dovolací súd musí vždy

zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto jeho oprávnenie. Je potrebné zdôrazniť, že

dovolací súd nariadi odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia iba

v prípadoch, keď predpokladá jeho zrušenie a takýto odklad nariaďuje preto, aby zabránil

jeho realizácii, a tým aj prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého

rozhodnutia.

45. V prípade sťažovateľa, prihliadajúc na jeho námietky obsiahnuté v sťažnosti

týkajúce sa oneskoreného postúpenia spisu okresným súdom na rozhodnutie o jeho dovolaní

(ktorého priamym dôsledkom bolo reálne uskutočnenie výkonu dovolaním napadnutého

rozhodnutia, pozn.), neprináleží ústavnému súdu posudzovať prípustnosť dovolacích

dôvodov, resp. akokoľvek prezumovať prípadný úspech sťažovateľa v konaní o dovolaní

a návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.

46. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, pokiaľ ide o obdobie po podaní dovolania proti rozsudku krajského súdu

č. k. -261 z 28. októbra 2015, berúc do úvahy predovšetkým skutočnosť,

že dovolanie sťažovateľa doručené okresnému súdu 11. januára 2016 bolo opätovne

predložené na rozhodnutie najvyššiemu súdu až 14. marca 2018, ústavný súd v súhrne

všetkých už uvedených skutočností považoval sumu 2 000 € požadovanú sťažovateľom

v petite jeho sťažnosti za primeranú, a preto túto sumu priznal sťažovateľovi ako primerané

finančné zadosťučinenie v zmysle (bod 2 výroku

nálezu).

VI.

47. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

48. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní o jeho sťažnosti. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2016, ktorá bola 884 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2017.

Advokátka vykonala 2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a

podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2016 v zmysle § 11 ods.

3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 147,33€. Takto stanovená odmena spolu s režijným

paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 156,17 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2017. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným

súdom (za 2 úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 312,24 € (bod 3 výroku

nálezu).

49. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

50. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018