Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 682/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Tomkom,

Floriánova 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 18. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. mája 2018 doručená sťažnosť , (ďalej

aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou sa, vychádzajúc z petitu sťažnosti, domáha

zrušenia uznesenia Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“). Napriek tomu, že

sťažovateľ sa v petite sťažnosti výslovne nedomáha vyslovenia porušenia konkrétneho

práva, z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením

krajského súdu.

2.1 V konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. sa sťažovateľ ako

žalobca domáhal toho, aby krajský súd uložil obci (ako žalovanej) povinnosť

doručiť mu ako opomenutému účastníkovi stavebné povolenie č. 194/2012 zo 16. júla 2013

v súlade s v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

2.2 Uznesením č. k. -40 z 15. novembra 2017, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 27. novembra 2017, krajský súd konanie zastavil a žalobcovi priznal právo na

náhradu trov konania.

2.3 Uznesením č. k. -43 z 26. februára 2018 krajský súd rozhodol

o náhrade trov konania v súlade s postupom podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho

poriadku tak, že žalovaná nie je povinná nahradiť trovy konania žalobcovi. Svoje

rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že právny zástupca žalobcu si neuplatnil v podanej

žalobe nárok na náhradu trov konania, a to ani dodatočne. V súlade so zásadou, že súd

nerozhoduje ultra petitum strany, krajský súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

3.1 Proti uzneseniu č. k. -43 z 26. februára 2018 podal sťažovateľ

v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že

sťažnosť sťažovateľa ako žalobcu zamietol a zároveň rozhodol, že účastníkom náhradu trov

konania o sťažnosti nepriznáva.

3.2 Krajský súd svoje rozhodnutie v zásade odôvodnil takto:

„7. Správny súd v súvislosti s námietkou žalobcu poukazuje na to, že nie je možné

stotožňovať uplatnenie si nároku na náhradu trov konania a vyčíslenie trov, keďže ide o dva

odlišné pojmy/inštitúty. Zákon, či už , alebo Civilný sporový

poriadok neustanovujú povinnosť účastníka konania resp. jeho právneho zástupcu vyčísliť

trovy konania a je povinnosťou súdu priznať trovy konania v sume v zmysle príslušnej

vyhlášky č. , ako vyplývajú zo súdneho spisu. Tento postup je ale nepochybne

podmienený tým, že si účastník trovy konania, teda nárok na ne, uplatní. Medzi zásady

sporového konania patrí, že súd je viazaný žalobným návrhom (zásada ne ultra petitum), t.j.

súd nemôže ísť nad návrh žalobcu a môže rozhodnúť len v rozsahu uplatňovaného nároku.

8. Ak žalobca odkazuje na § 175 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,

správny súd zdôrazňuje, že toto ustanovenie rieši otázku priznania nároku, na ktorý má

spravidla právo účastník, ktorý bol v konaní úspešný. O tomto nároku sa rozhoduje aj bez

návrhu, t.j. každé rozhodnutie súdu vo veci samej musí obsahovať výrok o trovách konania.

Priznanie nároku na náhradu trov konania však neznamená automaticky, že účastníkovi

bude následným uznesením priznaná aj konkrétna suma v situácii, kedy si ten trovy konania

neuplatnil, t.j. trovy konania od súdu nežiadal (obdobná situácia napr. nastane aj v situácii,

kedy účastníkovi, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania z dôvodu úspechu

v konaní, v konečnom dôsledku nie je uznesením o výške náhrady trov konania priznaná

žiadna náhrada z dôvodu, že mu v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli).

9. V tejto veci tak žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, teda principiálne by mal

nárok na náhradu trov konania, nebola priznaná náhrada trov konania, keďže ten si trovy

konania neuplatnil v podanej žalobe, ani v priebehu konania, do právoplatného skončenia

veci. Súd preto nemohol rozhodnúť inak, t.j. nemohol rozhodnúť nad návrh žalobcu

a priznať žalobcovi niečo, čo ten nežiadal. Uplatnenie si nároku na súde je tak podmienkou,

bez ktorej nie je možné účastníkovi konania priznať konkrétnu sumu ako náhradu trov

konania.“

4. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva

povinnosť si uplatňovať trovy konania, a teda pri rešpektovaní ústavnej zásady zakotvenej

v SR, nemožno strane konania ukladať mimo rámec zákona povinnosť

vyčísľovať trovy konania a nieto za ich nevyčíslenie sankcionovať ich nepriznaním. Keďže

v danej veci nebolo potrebné vyčísľovať trovy konania nad rámec zákonom stanovenej

sadzby, ani som nepožadoval náhradu cestovných a iných nákladov, ktoré by som mal

preukázať, tak nebol dôvod, v zmysle zásady, súd pozná právo, aby mi súd nepriznal trovy

v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, č. Z uvedeného je

zrejmé, že Krajský súd v Prešove nesprávnym procesným postupom mi znemožnil ako strane

konania, aby som uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Pričom pod spravodlivým procesom je potrebné chápať aj priznanie

trov konania účastníkovi, ktorý mal úspech v konaní.“

5. Porušenie označených práv sťažovateľ v podanej sťažnosti odôvodňuje tým, že

„napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo neprípustne zasiahnuté do základných práv

sťažovateľa chránených ústavným poriadkom, konkrétne do práva na spravodlivý proces

a súdnu ochranu, a to nesprávnou aplikáciou noriem procesného práva. Pochybenie malo

spočívať v tom, že sťažovateľ právom podal správnu žalobu o ktorej Krajský súd v Prešove

aj rozhodol Uznesením z 8.júna 2017, následne súd sťažovateľovi priznal trovy konania.

Avšak nesprávnym aplikovaním právnej normy súd porušil práva sťažovateľa tým, že mu

nepriznal náhradu trov konania. Čo ma za následok porušenia ústavného práva na

spravodlivý proces.“.

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje

„zrušiť Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 18.apríla 2018, priznať

trovy právneho zastúpenia vo výške 325,42€, za dva úkony právnej služby, prevzatie

a podanie na ústavný súd, á 153,50€ plus 2x režijný paušál á 9,21€.“.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Text uvedený mimo

petitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (,

, , , , ,

), môže však v určitých prípadoch slúžiť ako interpretačná pomôcka

na zistenie obsahu inak úplného petitu, ktorý nejednoznačným slovným vyjadrením

pripúšťa viac významov.

11. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa podanou sťažnosťou výslovne

domáha len zrušenia napadnutého uznesenia krajského súdu a priznania nároku na náhradu

trov konania pred ústavným súdom, avšak bez toho, aby sa zároveň domáhal aj vyslovenia

porušenia ním označených práv (bod 1 odôvodnenia), a to napriek tomu, že v konaní je

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

12. Sťažovateľ v texte svojej sťažnosti síce poukazuje na porušenie ním označených

práv (bod 1 odôvodnenia) uznesením krajského súdu a postupom krajského súdu, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, keďže sa ale v petite sťažnosti výslovne domáha len zrušenia

napadnutého uznesenia krajského súdu a priznania nároku na náhradu trov konania, ústavný

súd posúdil obsah sťažnosti v časti poukazujúcej na porušenie konkrétnych práv

sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, len ako podporný argument sťažovateľa tvoriaci súčasť odôvodnenia jeho

sťažnosti.

13. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

14. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

15. Ak ide o sťažnosť podľa (ako to je i v prípade sťažovateľa),

musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti uvedené v , ako

aj osobitné náležitosti uvedené predovšetkým v v spojení

s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi z § 56 zákona o ústavnom

súde.

16. S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že je oprávnený zrušiť

napadnuté rozhodnutie len na základe toho, že v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo

sloboda boli predmetným rozhodnutím porušené. Keďže sťažovateľ v petite sťažnosti

neformuloval požiadavku vysloviť porušenie svojich práv označených v odôvodnení

sťažnosti, ním formulovaný petit je nedostatočný a nevykonateľný (napr. ).

17. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 11 a 16 odôvodnenia) ústavný súd

pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , ,

, ).

18. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

19. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

dostatočný a vykonateľný petit, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

20. Nad rámec ústavný súd považuje za vhodné poukázať aj na skutočnosť, že

sťažovateľ sa uchádzal o ústavnú ochranu svojich práv sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1

v právnej veci, ktorej predmetom je suma 153,68 €. Z tohto hľadiska ide nepochybne

o právnu vec, ktorú možno označiť aj ako bagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na , z ktorého vyplýva

neprípustnosť dovolania, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení

neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada

(obdobné ustanovenie obsahoval aj Občiansky súdny poriadok v prvej vete § 238 ods. 5,

podľa ktorej dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy). Za okolností, keď (obdobne ako predtým

Občiansky súdny poriadok) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

druhostupňovými súdmi, je proti logike pripustiť, aby porovnateľná vec bola predmetom

ústavného prieskumu. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takýchto

veciach prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov

uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré by mohli mať za následok

porušenie garantovaných základných práv (m. m. , ,

, , ), resp. v prípadoch, ak pôjde o takú

intenzitu zásahu, ktorá koliduje s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (pozri

nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , bod 27). Uvedené

skutočnosti by preto umožňovali ústavnému súdu odmietnuť sťažnosť sťažovateľa bez jej

ďalšieho vecného prieskumu aj ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal

ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti (návrh na priznanie

náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018