Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 31/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť E. G., K., a J. G., K., zastúpených advokátom JUDr. P. R.,

Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

503/1993 a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. G. a J. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2009 doručená sťažnosť E. G., K., a J. G., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. P. R., Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a vydanie časti nehnuteľnosti)

a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Žalobným návrhom zo dňa 07. 10. 1993, ktorý bol doručený odporcovi v rade 1)

dňa 11. 10. 1993 sa J. D., bytom K. a spol. domáhali na vecne a miestne príslušnom súde

voči sťažovateľom (v konaní ako odporcom) určenia hranice medzi nehnuteľnosťami

a vydania časti nehnuteľnosti.

Odporca v rade 1) - Okresný súd v Čadci svojim rozhodnutím, sp. zn.:

zo dňa 09. 10. 2008 vo veci rozhodol tak, že určil hranicu medzi nehnuteľnosťami a súčasne

zaviazal sťažovateľov k vydaniu označenej časti nehnuteľnosti. Súčasne rozhodol aj

o trovách konania.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu v rade 1) podali sťažovatelia v zákonnej

lehote odvolanie, o ktorom do podania tejto sťažnosti odporca v rade 2) ako súd odvolací

nerozhodol.

Do podania tejto ústavnej sťažnosti teda nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a

ani nebol stanovený termín pojednávania pred Krajským súdom v Žiline ako súdom

odvolacím...

Postup sťažovateľov v procesnom postavení odporcov možno hodnotiť ako aktívny.

Bez zbytočného odkladu reagovali na výzvy konajúceho súdu, osobne sa zúčastňovali

pojednávaní vo veci. Za účelom ochrany svojich práv využili aj všetky účinné prostriedky

nápravy, ktoré im zákon poskytuje. Sťažnosťou adresovanou predsedovi konajúceho súdu

namietali nečinnosť prvostupňového súdu. Sťažovatelia teda svojim postupom nezaložili

príčinu spomaleného postupu súdu. Nie sú teda dané také významné skutočnosti, ktorými by

sťažovatelia podstatne, resp. závažnou mierou prispeli k spomaleniu postupu súdu

v predmetnom konaní. ...

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci

konať právoplatne rozhodnuté (už viac ako 15 rokov). ...

Odporca v rade 1) v priebehu súdneho konania uskutočnil niekoľko procesných

úkonov, ktoré však neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní. Odporca v rade 1) teda

uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.

Sťažovatelia sú fyzické osoby a absencia právnej istoty v prejednávanej veci

znamená pre nich citeľné následky. Uvedená právna neistota sťažovateľov je zvýraznená ich

nemalými výdajmi, samotnou povahou predmetu konania a pretrvávajúcimi prieťahmi

v konaní, ktoré nesporne vedú k založeniu právnej neistoty sťažovateľov ohľadne ich

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Nesporne je na ujmu sťažovateľov, že predmetná právna neistota pretrváva viac ako

15 rokov, teda ich vlastnícke práva sú takto po tak dlhú dobu rozporované. ...

Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu v Čadci, sp. zn.

došlo k porušeniu práva sťažovateľov priznanému im v článku 48 ods. 2 SR a v

ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V posudzovanom prípade

aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase podanie tejto ústavnej

sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného práva naďalej trvá.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa – E. G., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa a v Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Čadci, č. k.:

6 C 503/1993 vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti porušené bolo.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

sťažovateľovi – E. G., K. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150.000,- Sk.

Právo sťažovateľa – J. G., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa a v Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Čadci, č. k.:

6 C 503/1993 vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti porušené bolo.

Ústavný súd zároveň v súlade s priznáva

sťažovateľovi – J. G., K. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150.000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s Slovenskej

republiky prikazuje Krajskému súdu v Žiline vo veci určenia hranice pozemkov a vydania

nehnuteľnosti konať.

Odporca v rade 1) je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

navrhovateľov JUDr. P. R. - advokát, vedenom v T. a. s. Ž. č. ú.:... titulom trov právneho

zastúpenia čiastku 368,55,- Eur...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovatelia v sťažnosti namietali porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn.

zistil, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -353

z 9. októbra 2008. Z dôvodu podaného odvolania proti tomuto rozsudku bola vec

predložená krajskému súdu, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. z 21. mája

2009 tak, že rozsudok okresného potvrdil (okrem výroku týkajúceho sa trov konania).

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. septembra 2009.

V súlade so svojou judikatúrou (, , ) ústavný

súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (i právu podľa dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

ústavnému súdu doručená 19. januára 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne

rozhodol. V čase podania sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol

ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľov, pretože

vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením účastníkom konania okresný súd

vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol

vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila

vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne napr. ).

Ústavný súd navyše poznamenáva, že sťažovatelia v konaní, ktoré, ako sami

uvádzajú, trvalo „viac ako 15 rokov“, mali dostatok času domáhať sa ochrany svojich práv,

a to najmä podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Z prílohy, ktorú sťažovatelia k sťažnosti pripojili, vyplýva, že tento

prostriedok využili 12. januára 2009, a to po rozhodnutí súdu, ktorý vo veci rozhodol

9. októbra 2008, keď bola nastolená právna istota na okresnom súde. V súvislosti s touto

skutočnosťou ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že formálne

uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní na orgáne štátnej správy súdov ústavný súd

štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. , a iné).

2. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu

„vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti konať“, avšak nežiadali

vysloviť porušenie základného práva týmto súdom.

Podľa ustanovenia je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vydanie príkazu konať podľa sa výslovne viaže na vyslovenie

porušenia práv alebo slobôd podľa .

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať, avšak bez toho,

aby vzniesli námietku porušenia svojho základného práva týmto súdom, a to napriek tomu,

že v konaní sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný súd súc viazaný návrhom na začatie konania v tejto časti sťažnosť odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2010