Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 31/2010
PDF · 151.16 KB
No categories available
III. ÚS 31/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť E. G., K., a J. G., K., zastúpených advokátom JUDr. P. R.,
Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C
503/1993 a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 43/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. G. a J. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára
2009 doručená sťažnosť E. G., K., a J. G., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátom JUDr. P. R., Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 503/1993 (o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a vydanie časti nehnuteľnosti)
a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
„Žalobným návrhom zo dňa 07. 10. 1993, ktorý bol doručený odporcovi v rade 1)
dňa 11. 10. 1993 sa J. D., bytom K. a spol. domáhali na vecne a miestne príslušnom súde
voči sťažovateľom (v konaní ako odporcom) určenia hranice medzi nehnuteľnosťami
a vydania časti nehnuteľnosti.
Odporca v rade 1) - Okresný súd v Čadci svojim rozhodnutím, sp. zn.: 6 C 503/1993
zo dňa 09. 10. 2008 vo veci rozhodol tak, že určil hranicu medzi nehnuteľnosťami a súčasne
zaviazal sťažovateľov k vydaniu označenej časti nehnuteľnosti. Súčasne rozhodol aj
o trovách konania.
Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu v rade 1) podali sťažovatelia v zákonnej
lehote odvolanie, o ktorom do podania tejto sťažnosti odporca v rade 2) ako súd odvolací
nerozhodol.
Do podania tejto ústavnej sťažnosti teda nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a
ani nebol stanovený termín pojednávania pred Krajským súdom v Žiline ako súdom
odvolacím...
Postup sťažovateľov v procesnom postavení odporcov možno hodnotiť ako aktívny.
Bez zbytočného odkladu reagovali na výzvy konajúceho súdu, osobne sa zúčastňovali
pojednávaní vo veci. Za účelom ochrany svojich práv využili aj všetky účinné prostriedky
nápravy, ktoré im zákon poskytuje. Sťažnosťou adresovanou predsedovi konajúceho súdu
namietali nečinnosť prvostupňového súdu. Sťažovatelia teda svojim postupom nezaložili
príčinu spomaleného postupu súdu. Nie sú teda dané také významné skutočnosti, ktorými by
sťažovatelia podstatne, resp. závažnou mierou prispeli k spomaleniu postupu súdu
v predmetnom konaní. ...
V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci
konať právoplatne rozhodnuté (už viac ako 15 rokov). ...
Odporca v rade 1) v priebehu súdneho konania uskutočnil niekoľko procesných
úkonov, ktoré však neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní. Odporca v rade 1) teda
uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.
Sťažovatelia sú fyzické osoby a absencia právnej istoty v prejednávanej veci
znamená pre nich citeľné následky. Uvedená právna neistota sťažovateľov je zvýraznená ich
nemalými výdajmi, samotnou povahou predmetu konania a pretrvávajúcimi prieťahmi
v konaní, ktoré nesporne vedú k založeniu právnej neistoty sťažovateľov ohľadne ich
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Nesporne je na ujmu sťažovateľov, že predmetná právna neistota pretrváva viac ako
15 rokov, teda ich vlastnícke práva sú takto po tak dlhú dobu rozporované. ...
Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 6 C 503/1993
došlo k porušeniu práva sťažovateľov priznanému im v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6
ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V posudzovanom prípade
aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase podanie tejto ústavnej
sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného práva naďalej trvá.“
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa – E. G., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Čadci, č. k.:
6 C 503/1993 vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti porušené bolo.
Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
sťažovateľovi – E. G., K. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150.000,- Sk.
Právo sťažovateľa – J. G., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Čadci, č. k.:
6 C 503/1993 vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti porušené bolo.
Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
sťažovateľovi – J. G., K. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150.000,- Sk.
Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky prikazuje Krajskému súdu v Žiline vo veci určenia hranice pozemkov a vydania
nehnuteľnosti konať.
Odporca v rade 1) je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľov JUDr. P. R. - advokát, vedenom v T. a. s. Ž. č. ú.:... titulom trov právneho
zastúpenia čiastku 368,55,- Eur...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovatelia v sťažnosti namietali porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 503/1993.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 503/1993
zistil, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 6 C 503/1993-353
z 9. októbra 2008. Z dôvodu podaného odvolania proti tomuto rozsudku bola vec
predložená krajskému súdu, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 Co 43/2009 z 21. mája
2009 tak, že rozsudok okresného potvrdil (okrem výroku týkajúceho sa trov konania).
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. septembra 2009.
V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný
súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo
alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 503/1993 bola
ústavnému súdu doručená 19. januára 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne
rozhodol. V čase podania sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol
ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľov, pretože
vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením účastníkom konania okresný súd
vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty
sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol
vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec,
v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila
vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08).
Ústavný súd navyše poznamenáva, že sťažovatelia v konaní, ktoré, ako sami
uvádzajú, trvalo „viac ako 15 rokov“, mali dostatok času domáhať sa ochrany svojich práv,
a to najmä podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Z prílohy, ktorú sťažovatelia k sťažnosti pripojili, vyplýva, že tento
prostriedok využili 12. januára 2009, a to po rozhodnutí súdu, ktorý vo veci rozhodol
9. októbra 2008, keď bola nastolená právna istota na okresnom súde. V súvislosti s touto
skutočnosťou ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že formálne
uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní na orgáne štátnej správy súdov ústavný súd
štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04 a iné).
2. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu
„vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti konať“, avšak nežiadali
vysloviť porušenie základného práva týmto súdom.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný
návrhom na začatie konania.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vydanie príkazu konať podľa čl. 127 ods. 2 ústavy sa výslovne viaže na vyslovenie
porušenia práv alebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať, avšak bez toho,
aby vzniesli námietku porušenia svojho základného práva týmto súdom, a to napriek tomu,
že v konaní sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom.
Ústavný súd súc viazaný návrhom na začatie konania v tejto časti sťažnosť odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. januára 2010