Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 135/2019
PDF · 167.81 KB
No categories available
I. ÚS 135/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej advokátom
JUDr. Mariánom Kačurom, Staré Grunty 7A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 36 písm. a) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Saz 7/2016 z 15. januára 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva
na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Saz 7/2016 z 15. januára 2019 (ďalej len „uznesenie
krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v právnej veci
, štátneho príslušníka Ruskej federácie, ingušskej národnosti, Ústav na výkon
väzby Banská Bystrica (žalobcu), proti žalovanému Migračnému úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia
ČAS: MU-651-252/PO-Ž-2010 z 28. septembra 2016 bolo konanie na krajskom súde
vedené pod sp. zn. 5 Saz 7/2016.
3. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Saz 7/2016 z 3. januára 2017 rozhodol tak, že
do konania pribral sťažovateľku (prekladateľku zapísanú v Zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore
slovenského jazyka, chorvátskeho jazyka, nemeckého jazyka, ruského jazyka a srbského
jazyka pod evidenčným číslom , pozn.) a uložil jej v tomto konaní vykonať preklad
súdnej písomnosti (predvolania na pojednávanie) zo slovenského jazyka do ruského jazyka
s tým, že tento preklad je sťažovateľka povinná vyhotoviť písomne v 3 vyhotoveniach
a elektronicky na nosiči dát (CD) v 1 vyhotovení v lehote do 5 pracovných dní.
4. Sťažovateľka preklad písomnosti (predvolania na pojednávanie) č. 34/2017
vyhotovila 11. januára 2017 (ďalej len „preklad“) a krajskému súdu doručila v stanovenej
lehote 12. januára 2017. Sťažovateľka spolu s prekladom doručila krajskému súdu aj
vyúčtovanie svojej odmeny a náhrady hotových výdavkov v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov
a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení účinnom
v rozhodujúcom období (ďalej len „vyhláška“) spolu v sume 54,90 €.
5. Krajský súd však uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom sp. zn.
5 Saz 7/2016 z 21. novembra 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu vydané súdnym
úradníkom“) rozhodol tak, že sťažovateľke za vykonanie prekladu písomnosti (predvolania
na pojednávanie) zo slovenského jazyka do ruského jazyka priznal odmenu a náhradu
hotových výdavkov iba v celkovej sume 33,32 €.
6. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym
úradníkom podala riadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, v ktorom
s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 5 vyhlášky namietala nesprávnosť určenia
svojej odmeny za preklad.
7. Avšak uznesením (sudcu) krajského súdu bola sťažnosť sťažovateľky
proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietnutá ako
nedôvodná. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 24. januára 2019.
8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné práva , t. j. právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. I
Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a právo na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36
písm. a) (per analogiam) Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
5Saz/7/2016 zo dňa 15.1.2019 porušené boli.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Saz/7/20l6 zo dňa 15.1.2019 zrušuje a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 346,26 EUR na účet jej advokáta do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 36 písm. a) ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé
a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu
za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
15. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie
základného práva na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 písm. a) ústavy a základného
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.
16. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že pokiaľ krajský súd napriek
tomu, že ňou vykonaný preklad písomnosti mal rozsah 2032 znakov, čo podľa názoru
sťažovateľky v zmysle § 10 ods. 5 vyhlášky predstavuje preklad v rozsahu jednej úplnej
a jednej (poslednej) neúplnej normostrany zakladajúcom jej nárok na odmenu za dve celé
normostrany (aj keď bol text prekladu vizuálne umiestnený len na jednej strane, pozn.),
sťažovateľke v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 2 a 5 vyhlášky priznal
nárok na odmenu iba za jednu stranu prekladu, sťažovateľku na jej nároku na odmenu
za preklad arbitrárne ukrátil o sumu 21,58 €.
17. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka (prekladateľka) sa uchádza o ústavnú
ochranu, ktorá sa týka sumy 21,58 € z titulu odmeny za preklad písomnosti (predvolania
na pojednávanie) zo slovenského jazyka do ruského jazyka.
IV.
18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého
sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne
procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože stanovená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,
nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných
pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu
verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,
m. m. IV. ÚS 62/08).
19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj
konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného
súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť
správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie
je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr.
II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať
všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa
úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou alebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom
kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd
vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,
Vychádzajúc z uvedených ústavne relevantných úvah, ústavný súd pristúpil
k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.
20. Vzhľadom na hodnotu sporu pred ústavným súdom (pozri bod 17 tohto
uznesenia) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, čo zakladá dôvod
na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti (porovnaj najmä IV. ÚS 358/08, ako aj IV. ÚS 340/2014,
III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015).
V § 422 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, je zavedené kritérium
hodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné
proti rozhodnutiam odvolacieho súdu v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) CSP, ak napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy,
a v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) CSP, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy
(minimálnu mzdu v roku 2017, t. j. v čase vypracovania prekladu, predstavovala suma
435 €).
Minimálnu mzdu upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení
neskorších predpisov v Zákonníku práce a v každoročných nariadeniach vlády o ustanovení
sumy minimálnej mzdy a tiež vychádza aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu
orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu
ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že
došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite
(IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. V okolnostiach tejto preskúmavanej
veci o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.
21. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v tejto veci sťažovateľka
vyjadruje odlišný právny názor, pokiaľ ide o interpretáciu § 10 ods. 5 vyhlášky pri určovaní
odmeny prekladateľa iba za poslednú neúplnú normostranu prekladu, podľa ktorého mala
byť na svojej odmene za preklad ukrátená o sumu 21,58 €. Ústavný súd uzatvára,
že v preskúmavanej veci nie sú podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu splnené
podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže sťažovateľka sa sťažnosťou
domáha ochrany svojich práv v konaní (spore) o takú sumu, ktorá je podľa ustálenej
rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne bagateľná
(pozri m. m. II. ÚS 149/09, IV. ÚS 94/2014, II. ÚS 757/2014, II. ÚS 60/2015,
II. ÚS 804/2015 a tam uvedenú judikatúru). Uznesenie krajského súdu je riadne
odôvodnené, ústavne udržateľné a podľa ústavného súdu mu nemožno vyčítať svojvoľnosť
či neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti túto odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľky (zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie mu veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie o náhrade trov konania pred ústavným súdom) v uvedenej
veci stratilo opodstatnenie, preto sa ním ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2019