Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 135/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom

JUDr. Mariánom Kačurom, Staré Grunty 7A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa ) a , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 15. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

na odmenu za vykonanú prácu podľa ) (ďalej len

„ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. januára 2019 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v právnej veci

, štátneho príslušníka Ruskej federácie, ingušskej národnosti, Ústav na výkon

väzby Banská Bystrica (žalobcu), proti žalovanému Migračnému úradu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia

ČAS: MU-651-252/PO-Ž-2010 z 28. septembra 2016 bolo konanie na krajskom súde

vedené pod sp. zn. .

3. Krajský súd uznesením sp. zn. z 3. januára 2017 rozhodol tak, že

do konania pribral sťažovateľku (prekladateľku zapísanú v Zozname znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore

slovenského jazyka, chorvátskeho jazyka, nemeckého jazyka, ruského jazyka a srbského

jazyka pod evidenčným číslom , pozn.) a uložil jej v tomto konaní vykonať preklad

súdnej písomnosti (predvolania na pojednávanie) zo slovenského jazyka do ruského jazyka

s tým, že tento preklad je sťažovateľka povinná vyhotoviť písomne v 3 vyhotoveniach

a elektronicky na nosiči dát (CD) v 1 vyhotovení v lehote do 5 pracovných dní.

4. Sťažovateľka preklad písomnosti (predvolania na pojednávanie) č. 34/2017

vyhotovila 11. januára 2017 (ďalej len „preklad“) a krajskému súdu doručila v stanovenej

lehote 12. januára 2017. Sťažovateľka spolu s prekladom doručila krajskému súdu aj

vyúčtovanie svojej odmeny a náhrady hotových výdavkov v zmysle vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách, náhradách výdavkov

a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „vyhláška“) spolu v sume 54,90 €.

5. Krajský súd však uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom sp. zn.

z 21. novembra 2018 (ďalej len „uznesenie krajského súdu vydané súdnym

úradníkom“) rozhodol tak, že sťažovateľke za vykonanie prekladu písomnosti (predvolania

na pojednávanie) zo slovenského jazyka do ruského jazyka priznal odmenu a náhradu

hotových výdavkov iba v celkovej sume 33,32 €.

6. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym

úradníkom podala riadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, v ktorom

s poukazom na § 10 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 5 vyhlášky namietala nesprávnosť určenia

svojej odmeny za preklad.

7. Avšak uznesením (sudcu) krajského súdu bola sťažnosť sťažovateľky

proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietnutá ako

nedôvodná. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 24. januára 2019.

8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné práva , t. j. právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. I

SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa ods. I Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36

písm. a) (per analogiam) SR uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

zo dňa 15.1.2019 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 15.1.2019 zrušuje a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 346,26 EUR na účet jej advokáta do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ) zamestnanci majú právo na spravodlivé

a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu

za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

15. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na odmenu za vykonanú prácu podľa ) a základného

práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

16. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že pokiaľ krajský súd napriek

tomu, že ňou vykonaný preklad písomnosti mal rozsah 2032 znakov, čo podľa názoru

sťažovateľky v zmysle § 10 ods. 5 vyhlášky predstavuje preklad v rozsahu jednej úplnej

a jednej (poslednej) neúplnej normostrany zakladajúcom jej nárok na odmenu za dve celé

normostrany (aj keď bol text prekladu vizuálne umiestnený len na jednej strane, pozn.),

sťažovateľke v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 2 a 5 vyhlášky priznal

nárok na odmenu iba za jednu stranu prekladu, sťažovateľku na jej nároku na odmenu

za preklad arbitrárne ukrátil o sumu 21,58 €.

17. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka (prekladateľka) sa uchádza o ústavnú

ochranu, ktorá sa týka sumy 21,58 € z titulu odmeny za preklad písomnosti (predvolania

na pojednávanie) zo slovenského jazyka do ruského jazyka.

IV.

18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého

sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože stanovená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

19. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a obdobne aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj

konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného

súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť

správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie

je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr.

, , ). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým prislúcha interpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa

úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa tak môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

že by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (, ,

, ).

Vychádzajúc z uvedených ústavne relevantných úvah, ústavný súd pristúpil

k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.

20. Vzhľadom na hodnotu sporu pred ústavným súdom (pozri bod 17 tohto

uznesenia) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, čo zakladá dôvod

na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (porovnaj najmä , ako aj ,

, , ).

V v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, je zavedené kritérium

hodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus. Dovolanie podľa nie je prípustné

proti rozhodnutiam odvolacieho súdu v zmysle , ak napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy,

a v zmysle , ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy

(minimálnu mzdu v roku 2017, t. j. v čase vypracovania prekladu, predstavovala suma

435 €).

Minimálnu mzdu upravuje o minimálnej mzde v znení

neskorších predpisov v a v každoročných nariadeniach vlády o ustanovení

sumy minimálnej mzdy a tiež vychádza aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu. Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu

orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu

ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že

došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , )]. V okolnostiach tejto preskúmavanej

veci o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

21. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v tejto veci sťažovateľka

vyjadruje odlišný právny názor, pokiaľ ide o interpretáciu § 10 ods. 5 vyhlášky pri určovaní

odmeny prekladateľa iba za poslednú neúplnú normostranu prekladu, podľa ktorého mala

byť na svojej odmene za preklad ukrátená o sumu 21,58 €. Ústavný súd uzatvára,

že v preskúmavanej veci nie sú podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu splnené

podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže sťažovateľka sa sťažnosťou

domáha ochrany svojich práv v konaní (spore) o takú sumu, ktorá je podľa ustálenej

rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne bagateľná

(pozri m. m. , , , ,

a tam uvedenú judikatúru). Uznesenie krajského súdu je riadne

odôvodnené, ústavne udržateľné a podľa ústavného súdu mu nemožno vyčítať svojvoľnosť

či neodôvodnenosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti túto odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky (zrušenie uznesenia krajského súdu a vrátenie mu veci

na ďalšie konanie a rozhodnutie o náhrade trov konania pred ústavným súdom) v uvedenej

veci stratilo opodstatnenie, preto sa ním ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2019