Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 472/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava,

IČO 35910739, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o.,

Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. David Soukeník,

LL.M., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a 2

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -215

z 2. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti SPP – distribúcia, a. s., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 18. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti SPP -

distribúcia, a. s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739 (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len

,,okresný súd“) č. k. -215 z 2. januára 2019 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie

okresného súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená

17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

2.1 Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti

senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,

ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3

písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom spravodajcom

Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová,

predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky

preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom

postavení žalobkyne sa na okresnom súde domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy

vo výške 3 618,54 € s príslušenstvom. Okresný súd žalobu sťažovateľky rozsudkom

č. k. -128 zo 14. júna 2016 zamietol a súčasne sťažovateľke uložil povinnosť

nahradiť trovy konania v prospech žalovanej v rozsahu 100 %. Následne okresný súd

uznesením č. k. -137 z 30. mája 2017 uložil sťažovateľke povinnosť

zaplatiť žalovanej trovy konania vo veci samej vo výške 727,50 €. Proti uvedenému

uzneseniu sťažovateľka podala sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením

č. k. -178 z 15. januára 2018 tak, že sťažnosť sťažovateľky zamietol

a súčasne sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy konania o sťažnosti v prospech

žalovanej v rozsahu 100 %. Okresný súd následne uznesením č. k. -193

z 31. augusta 2018 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu o trovách sťažnosti“) určil trovy

konania o sťažnosti vo výške 167,96 €, proti čomu podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej

okresný súd rozhodol napadnutým uznesením okresného súdu, a to tak, že výšku trov

konania o sťažnosti určil na sumu 89,29 € a súčasne žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok

na náhradu trov konania o sťažnosti.

4. Sťažovateľka ďalej uviedla, že podľa jej názoru k porušeniu ňou uvedených

základných práv podľa a práva podľa dohovoru došlo tým, že okresný súd na jednej

strane uznesením okresného súdu o trovách sťažnosti zaviazal sťažovateľku k úhrade trov,

no na strane druhej v tom istom konaní napadnutým uznesením okresného súdu jej náhradu

trov konania bezdôvodne nepriznal aj napriek skutočnosti, že jej sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu o trovách sťažnosti bola úspešná. K tomu dodala: ,,Máme za to, že súd

pri rozhodovaní o sťažnosti voči trovám konania nepostupoval v súlade s relevantnou

procesnou úpravou, práve naopak na miesto toho svojvoľne a bez ďalšieho odôvodnenia

pristúpil k bezdôvodnému a arbitrárnemu analogickému výkladu procesnoprávnej zákonnej

úpravy, ktorú interpretoval a následne zreteľne aplikoval v neprospech sťažovateľa.“

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v rámci konania o sťažnosti nemal o trovách vôbec

rozhodovať, pretože nejde o konanie vo veci samej.

5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu okresného súdu namietla aj porušenie zásady rovnosti strán, k čomu uviedla:

,,Je neprípustné, aby ak súd zhodnotí sťažnosť... ako dôvodnú bol žalobca za podanie

sťažnosti sankcionovaný, tým že súd neprizná... nárok na trovy konania sťažnosti, najmä

v situácii kedy v tom istom konaní za rovnakej situácie trovy konania o sťažnosti priznal

protistrane... Ak súd priznal trovy konania sťažnosti žalovanému, napriek úspechu dôvodne

podanej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) pristúpil tak k odklonu, ktorý v rozhodovacej praxi

nemá doposiaľ miesto a tento odklon musí byť patrične odôvodnený prečo strane, ktorá

mala v konaní o sťažnosti úspech nepriznal trovy, a práve naopak ich priznal strane, ktorá

úspech v konaní o sťažnosti nemala, nakoľko prišlo k zmene rozhodnutia.“ Sťažovateľka

vyslovila názor, že okresný súd nemal pristúpiť k analógii zákonných ustanovení podľa

(ďalej aj „“), ktoré sa vzťahujú na meritórne

rozhodnutie. K odôvodneniu napadnutého uznesenia okresného súdu namietla jeho

nedostatočnosť, nepresvedčivosť, ako aj tú skutočnosť, že v ňom nebolo zohľadnené,

že nešlo o konanie vo veci samej.

6. V závere sťažovateľka uviedla, že okresný súd v dôsledku nesprávneho

procesného postupu vydaným napadnutým uznesením okresného súdu porušil jej základné

práva podľa a 2 , ako aj právo podľa dohovoru.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa SPP Distribúcia a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b,

825 11 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35910739, na súdnu a inú ochranu podľa

článku 46 ods. 1,2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Trnava so sp.zn. -215, zo dňa 02.01.2019 porušené boli.

2. Ústavný súd uznesenie Okresného súdu Trnava so sp.zn. -215,

zo dňa 02.01.2019 zrušuje.

3. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu za nezákonne

uloženú povinnosť nahradiť trovy konania o sťažnosti a to vo výške 89,29 €.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa a 2 a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu.

17. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo

slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu ().

III.1 K námietke porušenia základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

19. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,

ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto

ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Podľa konštantnej

judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách (m. m. ).

20. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania

za integrálnu súčasť občianskeho súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu.

V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže

ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,

a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda

i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť. Inak povedané,

problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe

zahŕňala črty svojvôle ().

21. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd nezistil v skutkových

a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné,

čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. V napadnutom

uznesení, ktorým okresný súd rozhodol o trovách strán sporu, ktoré im vznikli v konaní

o sťažnosti, okresný súd svoje rozhodnutie primerane odôvodnil a ústavne udržateľným

spôsobom aplikoval a interpretoval príslušné zákonné ustanovenia ( čl. 4 ods. 1, § 262

ods. 1 a ), do interpretácie ktorých ústavný súd nie je zásadne oprávnený

vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery okresného súdu.

22. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého uznesenia okresného súdu. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(napr. , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok (m. m. ).

23. Ústavný súd pripomína, že v aktuálnej právnej úprave Civilného sporového

poriadku je v § 422 zavedené kritérium hodnoty sporu, tzv. bagateľný cenzus.

Táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie

dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú

().

24. V danom prípade ústavný súd aj vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru

(napr. ) vyhodnotil predmet sporu tak, že ide o vec nižšieho významu

(o tzv. bagateľnú vec). Vychádzal z toho, že ak vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi v mimoriadnom

opravnom konaní [podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade

bagateľných vecí je v zmysle neprípustné], bolo by proti logike

pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.

Aj preto ústavný súd v prípadoch, ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu

verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu

sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak ústavná sťažnosť signalizuje,

že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu –

intenzite (m. m. ). V okolnostiach tejto preskúmavanej veci o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

25. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu pre namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru v súlade s

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K námietke porušenia základného práva podľa

napadnutým uznesením okresného súdu

26. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 2

ústavný súd uvádza, že uvedený článok upravuje právo na prístup k súdu,

a to ako lex specialis pre prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.

27. Sťažovateľka v danom prípade namieta porušenie svojho základného práva

zaručeného v napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým okresný

súd rozhodol o trovách strán sporu v konaní o sťažnosti, ktorému vo vzťahu ku konaniu

o veci samej nepredchádzalo rozhodnutie orgánu verejnej správy, a teda namieta porušenie

tohto základného práva takým rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa čl. 46 ods. 2

vecne nevzťahuje.

28. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a namietaným porušením označeného základného práva, ústavný

súd ústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

29. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu