Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., Mariánske námestie 31, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je/bol účastníkom

konania o určenie výživného na plnoleté dieťa na strane žalovaného. Konanie sa začalo

podaním návrhu 28. februára 2011 a je/bolo na okresnom súde vedené

pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predkladá podrobnú argumentáciu, v rámci ktorej

predostiera procesné úkony v napadnutom konaní od podania návrhu na určenie výživného.

Okrem iného uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd bol vo veci nečinný,

podal 5. decembra 2014 ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný

súd rozhodol uznesením sp. zn. z 13. mája 2015 tak, že ústavnú sťažnosť

odmietol. Sťažovateľ sa následne obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), ktorý rozsudkom z 25. júla 2017 o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak,

že Slovenskej republike uložil povinnosť zaplatiť mu z titulu nemajetkovej ujmy sumu

2 700 €.

Dňa 29. júna 2016 sťažovateľ podal v poradí druhú ústavnú sťažnosť, ktorou

namietal porušenie svojho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd rozhodol o tejto druhej ústavnej

sťažnosti nálezom č. k. -31 z 1. augusta 2017, ktorým vyslovil porušenie

sťažovateľom označených práv a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Dňa 16. decembra 2016 okresný súd vydal rozhodnutie, ktorým zvýšil vyživovaciu

povinnosť sťažovateľa zo sumy 49,79 € mesačne na sumu 100 €, a „Proti rozhodnutiu...

podali obaja účastníci konania odvolanie.

Okresný súd v Čadci sťažovateľovi odoslal dňa 6. apríla 2017 výzvu na vyjadrenie sa

k odvolaniu splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa.

Sťažovateľ sa k odvolaniu zo strany navrhovateľa vyjadril na výzvu Okresného súdu

v Čadci v stanovenej lehote.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa podala dňa 11. septembra 2017 na Okresný

súd v Čadci vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľa k odvolaniu, ktoré bolo podané

dňa 18. mája 2017.

Okresný súd v Čadci zaslal dňa 23. októbra 2017 sťažovateľovi vyjadrenie

splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa a umožnil sťažovateľovi vyjadriť sa.

Krajský súd v Žiline vydal 28. decembra 2017 uznesenie, ktorým rozhodnutie Okresného

súdu v Čadci zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd v Čadci dňa 13. februára 2018 zaslal sťažovateľovi predvolanie

na pojednávanie, ktorého termín vytýčil na 15. mája 2018.“.

Okresný súd 29. júna 2018 vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým zvýšil vyživovaciu

povinnosť sťažovateľa zo sumy 49,79 € mesačne na sumu 100 €, a teda „Po dvoch rokoch

bolo vo veci vydané rozhodnutie totožného znenia ako rozhodnutie, ktoré bolo zrušené

Krajským súdom v Žiline. Porušenie práva sťažovateľa tak naďalej trvá.“.

Sťažovateľ podal 23. júla 2018 v poradí tretiu ústavnú sťažnosť, ktorá bola

uznesením ústavného súdu sp. zn. zo 17. októbra 2018 odmietnutá

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže pred podaním ústavnej sťažnosti bol vo veci

vydaný meritórny rozsudok.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Od vydania uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky uplynul viac ako rok. Rozsudok Okresného súdu Čadca bol

sťažovateľovi doručený až 21. septembra 2018, t. j. po 3 mesiacoch od jeho vyhlásenia.

Proti rozsudku podali obaja účastníci odvolanie... a navzájom sa k svojím odvolania

vyjadrili...

Vo veci nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.

Konanie bolo začaté 28. februára 2011 a do dnešného dňa trvá už takmer 9 rokov.“

4. Sťažovateľ si tiež uplatňuje právo na primerané finančné zadosťučinenie,

odôvodňujúc ho tým, že prieťahy v napadnutom konaní mu spôsobili značnú právnu

neistotu a tento stav právnej neistoty „nebol do dnešného dňa riadne odstránený a v danom

prípade trvá už takmer 9 rokov“.

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca

pod sp. zn.: porušené bolo.

2. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR,

ktoré mu je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy konania

vo výške 346,26 EUR do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa je návrh na začatie konania

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

11. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , ).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľ sa prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd doteraz

v jeho veci nerozhodol.

14. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

rozsah a predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie

ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , , ,

).

15. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „len“

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, čím (jednoznačne) vymedzil aj predmet

konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ sa nedomáha vyslovenia porušenia svojich

označených práv v súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu.

III.1 K namietanému postupu okresného súdu do právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -31 z 1. augusta 2017

16. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,

sťažovateľ namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

od začatia konania. Ako to sám sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, ústavný súd

nálezom č. k. -31 z 1. augusta 2017 vyslovil (rozhodnutie o druhej ústavnej

sťažnosti, pozn.) porušenie a dohovoru v napadnutom

konaní a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj trovy

právneho zastúpenia.

17. Keďže ústavný súd o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa

už rozhodol, je táto ústavná sťažnosť v časti, ktorá sa týka obdobia posudzovaného v náleze,

teda od začatia konania do právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -31

z 1. augusta 2017, neprípustná. Ústavný súd ju preto v uvedenej časti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. d) v spojení s ako neprípustnú.

III.2 K namietanému postupu okresného súdu po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -31 z 1. augusta 2017

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je predmetom tejto ústavnej sťažnosti

posúdenie obdobia po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -31

z 1. augusta 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť doručením okresnému súdu

11. septembra 2017.

19. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

20. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

skutočnosť, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok

slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(m. m. , , , ). Ústavný súd preto

v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , , ,

, , ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto

čase ešte trvalo.

21. Z uvedeného teda vyplýva, že ochrana základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa , ako i právu na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v konaní pred ústavným súdom

poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu označených práv ešte

mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. ,

, , , ). Ak v čase,

keď ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú,

pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov (napr. , , ,

). Tento právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP

(Obluk proti Slovenskej republike, rozsudok ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01,

body 62 a 63).

22. Vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, ako aj zo skutočností známych ústavnému

súdu na základe podnetu na okresnom súde, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal

ústavnú sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu v napadnutom konaní

(9. decembra 2019, pozn.) v čase, keď vo veci už okresný súd rozhodol, a to 29. júna 2018,

keď bol vo veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok. Zároveň okresný súd vykonal

všetky procesné úkony súvisiace s predložením veci odvolaciemu súdu. Z uvedeného

zistenia teda vyplýva, že v ústavnej sťažnosti označený porušovateľ – okresný súd už v čase

podania ústavnej sťažnosti nemohol porušovať označené práva sťažovateľa.

V neposlednom rade o podanom odvolaní proti rozsudku rozhodol Krajský súd

v Žiline rozsudkom sp. zn. z 30. septembra 2019, teda ešte pred podaním tejto

ústavnej sťažnosti.

23. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v okolnostiach

danej veci vykonal všetky do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce k vydaniu meritórneho

rozhodnutia a k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania ešte pred doručením tejto

ústavnej sťažnosti. Pretože ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti existenciu takej príčinnej súvislosti medzi postupom okresného súdu

v napadnutom konaní a namietaným porušením v ústavnej sťažnosti označených práv

sťažovateľa ( a dohovoru), ktorá by signalizovala možnosť

vyslovenia ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, odmietol túto časť

ústavnej sťažnosti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu