Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 614/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Sabíny Hodoňovej, Mariánske námestie 31, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 28. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je v procesnej pozícii odporcu „o určenie výživného pre plnoleté dieťa“,

dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že jeho syn, , podal návrh

na začatie konania 28. februára 2011, popísal priebeh napadnutého konania a vytkol,

že napadnuté konanie ku dňu podania sťažnosti prebieha už 5 rokov a 4 mesiace.

Sťažovateľ tiež konštatoval, že „Vzhľadom na právnu a faktickú zložitosť veci ako aj na

správanie sa sťažovateľa v konaní nie je trvanie tohto konania v súlade s požiadavkou

prejednania veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. Naopak, trvanie konania

je neprimerane dlhé a v rozpore s právom na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi v konaní nebola poskytnutá účinná a rýchla ochrana jeho práv.“.

3. Sťažovateľ podal 9. februára 2012 okresnému súdu podanie označené ako

„Sťažnosť nielen na prieťahy“, v ktorom okrem iného v bode 10 namieta prieťahy

v napadnutom konaní. Jeho sťažnosť bola listom podpredsedu okresného súdu

z 10. februára 2012 vyhodnotená ako nedôvodná. Sťažovateľ následne požiadal Krajský súd

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti. Okresný súd

ho listom zo 4. júla 2012 informoval, že aj po prešetrení vybavenia sťažnosti krajským

súdom nie je jeho sťažnosť vo vzťahu k napadnutému konaniu dôvodná. Listom

z 18. augusta 2012 sťažovateľ opakovane požiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti.

Krajský súd konštatoval, že sťažnosť bola vybavená riadne.

4. Sťažovateľ tiež uviedol, že 5. decembra 2014 bola ústavnému súdu doručená jeho

sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd o uvedenej

sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením č. k. -17 z 13. mája 2015, ktorým

jeho sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že okresný súd vo veci nebol

nečinný a až na malé výnimky konal plynulo. V súvislosti s tým sťažovateľ vytkol,

že „Od vydania uznesenia ÚS do dnešného dňa uplynul takmer rok aj dva mesiace.

Za tento čas Okresný súd Čadca vo veci nariadil jedno pojednávanie a vydal jedno

uznesenie o tom, že zastupovanie navrhovateľa matkou navrhovateľa, ,

nepripúšťa.“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 1928/16 z 22. novembra 2016

doručeným ústavnému súdu 25. novembra 2016 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla stručný opis priebehu napadnutého konania a poukázala

na to, že „Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní čiastočne spôsobené súdom ale aj

samotnými účastníkmi konania (odročovanie pojednávaní, potreba ustáliť okruh

účastníkov).“.

7. Predsedníčka okresného súdu zároveň vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. K uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu na základe výzvy

ústavného súdu právna zástupkyňa sťažovateľa stanovisko nezaujala, vo svojom podaní

doručenom ústavnému súdu 9. decembra 2016 len vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

9. Písomným podaním doručeným ústavnému súdu 29. mája 2017 predsedníčka

okresného súdu doplnila svoje vyjadrenie k sťažnosti. Okrem iného uviedla,

že „Na pojednávaní dňa 16. 12. 2016 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozsudku podala

dňa 3. 4. 2017 odvolanie . Dňa 24. 4. 2017 bolo nariadené zaslať

odvolanie na vyjadrenie. K odvolaniu sa dňa 18. 5. 2017 vyjadril .“. Zároveň

bolo k uvedenému podaniu priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne, v ktorom poukázala

na svoju nadmernú pracovnú zaťaženosť, množstvo jednorazovo pridelených

spisov, ich skladbu a náročnosť.

10. K uvedenému doplnenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala

na základe výzvy ústavného súdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľa.

Táto vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 19. júna 2017 vyjadrila nesúhlas s tým,

že vo veci boli spôsobené prieťahy čiastočne aj účastníkmi konania. Prieťahy v konaní

podľa nej nevznikli zavinením sťažovateľa a „nie je možné predpokladať, že uplatňovaním

si procesných práv účastník konania spôsobuje prieťahy v konaní“. Tiež poukázala na to,

že v napadnutom konaní trvalo viac ako tri roky od jeho začatia, kým bol nariadený

prvý termín pojednávania, okresný súd bol vo veci opakovane nečinný a od 6. apríla 2011

do 30. apríla 2014 nerealizoval vo veci žiaden relevantný úkon.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu

sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných

osôb, ďalej z , podľa ktorého po začatí konania postupuje súd v súčinnosti

s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná

a rozhodnutá (obdobne predtým a Občiansky súdny

poriadok účinného do 30. júna 2016).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

19. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde ide o určenie výživného

pre plnoleté dieťa, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej

náročnosti prerokovávanej veci.

20. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

21. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil tieto skutočnosti:

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že obdobie od mája 2011 do marca 2014

je poznačené nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu, keď tento

vykonal len niekoľko úkonov zabezpečujúcich pripojenie s vecou súvisiacich spisov

a zisťoval informácie v súvislosti s ustanovením opatrovníka. Prieťahy v konaní v tomto

období uznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.

22. O nedostatočnej efektívnosti postupu okresného súdu vo veci svedčí

aj skutočnosť, že okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 16. december 2014

z dôvodu, „že nie je ustálený okruh účastníkov konania – zástupcov účastníkov konania

vzhľadom k rozhodnutiu o nevylúčení pr. zástupcu odporcu z konania“. Okresný súd

na pojednávaní konanom 16. októbra 2014 uznesením zamietol návrh navrhovateľa

doručený mu 1. októbra 2014, ktorým žiadal zamietnuť zastupovanie odporcu advokátom

. Okresný súd však uvedené uznesenie písomne nevyhotovil

a nedoručil ho účastníkom do termínu pojednávania nariadeného na 16. december 2014,

preto bol uvedený termín pojednávania zrušený.

23. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že uznesenie o nepripustení zastupovania

v napadnutom konaní jeho matkou bolo prijaté takmer po piatich mesiacoch

od odročenia pojednávania „za účelom rozhodnutia o procesnom postavení pani

“.

24. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená

a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom)

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho

činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ).

25. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľa, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety , pretože uvedené

už okresnému súdu prikázal v náleze sp. zn. z 30. marca 2016, ktorým

vyslovil porušenie základného práva podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, avšak vo vzťahu k inému sťažovateľovi, ktorý je navrhovateľom

v napadnutom konaní.

III.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

29. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

30. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, čo odôvodnil značnou právnou neistotou a doterajšou dĺžkou napadnutého

konania.

31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

32. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 500 € pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 440,25 €.

35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

36. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom

polroku 2015 v sume 858 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016

(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právna

zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na režijný paušál 8,58 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto predstavuje

sumu 303,16 €.

37. Ústavný súd nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej služby – stanovisko

k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, keďže v stanovisku sťažovateľ prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo právne hodnotenia,

ktoré by boli spôsobilé podstatne ovplyvniť konečný úsudok ústavného súdu o predmete

konania.

38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017