Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 216/2015
PDF · 388.06 KB
No categories available
I. ÚS 216/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
5. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Predmetom konania vedeného okresným súdom je návrh̶
plnoletého syna sťažovateľa na určenie výživného počas štúdia na strednej škole. Sťažovateľ
má v napadnutom konaní postavenie odporcu. Konanie na okresnom súde začalo návrhom
podaným 28. februára 2011, ktorým sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti voči
sťažovateľovi vo výške 100 € mesačne. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresnému
súdu podal 21. apríla 2011 čiastočné písomné vyjadrenie k návrhu, a zároveň mu oznámil,
že sa obrátil na kanceláriu Centra právnej pomoci (ďalej len „centrum právnej pomoci“)
o ustanovenie advokáta na zastupovanie v tomto konaní. Z tohto dôvodu požiadal
o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Keďže centrum právnej pomoci o ustanovení
advokáta do 20. mája 2011 nerozhodlo, uvedeného dňa doručil okresnému súdu doplňujúce
vyjadrenie. Podľa tvrdení sťažovateľa neboli vo veci vykonávané žiadne úkony, preto podal
9. februára 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní (išlo o spoločnú sťažnosť na prieťahy
vo všetkých konaniach, ktoré sťažovateľ viedol na okresnom súde – predmetné konanie
vedené pod sp. zn. 10 C 38/2011 bolo v sťažnosti uvedené v bode 10, pozn.). Jeho sťažnosť
vyhodnotil okresný súd listom z 10. februára 2012 ako nedôvodnú, v dôsledku čoho
sťažovateľ požiadal o opätovné prešetrenie sťažnosti. Listom okresného súdu zo 4. júla 2012
bol vo vzťahu k namietanému konaniu informovaný, že jeho sťažnosť nie je odôvodnená.
Sťažovateľ preto 18. augusta 2012 požiadal opakovane o prešetrenie vybavenia sťažnosti
Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý vo svojej odpovedi z 24. septembra
2012 konštatoval, že sťažnosť bola riadne vybavená. Uznesením z 30. apríla 2014 okresný
súd ustanovil sťažovateľovi za opatrovníka mesto Čadca, ktoré sa proti tomuto rozhodnutiu
odvolalo. Termín pojednávania stanovený na 8. júl 2014 bol zrušený, pretože neboli
podmienky na jeho vykonanie. Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 16. október
2014. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že sa pravidelne zúčastňuje pojednávaní na
okresnom súde, riadne využíva všetky prostriedky na uplatnenie svojich procesných práv
a nie je zrejmé, prečo mu súd ustanovil opatrovníka a s ním samotným vo veci nekoná.
2
3. Keďže od podania návrhu už uplynuli takmer štyri roky, sťažovateľ žiada, aby
ústavný súd jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým
vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prizná mu finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov konania vo výške 284,08 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na
to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný
súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa
zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne
neopodstatnená.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na
ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť
sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže
vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa
dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietaný
postup okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy
a porušené ním označené práva.
9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a kompletným
spisovým materiálom okresného súdu sp. zn. 10 C 38/2011 dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania
4
pred okresným súdom, ktoré začalo doručením návrhu navrhovateľa 28. februára
2011 na začatie konania o určenie výživného pre plnoletého , syna
sťažovateľa, z čoho vyplýva, že sťažovateľ má v konaní na okresnom súde postavenie
odporcu. Predmetom konania je určenie výživného pre plnoletého syna, pričom išlo o
čas jeho štúdia na strednej škole, kedy sa pripravoval na svoje budúce povolanie
(ústavný súd pre úplnosť uvádza, že podľa jeho zistení už navrhovateľ štúdium
ukončil a v súčasnom období je zárobkovo činný a výrazne sa zmenili aj zárobkové
pomery sťažovateľa.)
10. Z predloženého spisu ústavný súd zistil, že okresný súd už 6. apríla 2011
vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu a procesne ho poučil, zároveň vyzval
navrhovateľa na doplnenie chýbajúcich dokladov a dožiadal príslušné orgány (Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Sociálnu poisťovňu Bratislava) na poskytnutie
súčinnosti pri získavaní podkladov pre konanie vo veci. Uvedené podklady boli
okresnému súdu doručené v priebehu apríla 2011. Okresnému súdu zaslal 21. apríla
2011 nejasné vyjadrenie k návrhu aj odporca a doplnil ho 20. mája 2011. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že požiadal centrum právnej pomoci o poskytnutie právneho
zastúpenia, ktoré mu zatiaľ poskytnuté nebolo. Okresný súd plynulo pokračoval vo
vykonávaní úkonov potrebných na zabezpečenie podkladov na rozhodnutie vo veci
samej, vydal pokyn kancelárii na pripojenie súvisiacich spisov z konaní vedených na
okresnom súde pod sp. zn. 8 C 59/03 a sp. zn. 5 P 247/2010 (na ktoré vo svojom
vyjadrení poukázal sťažovateľ). Súdnou kanceláriou okresného súdu bolo zistené, že
požadované spisy sa nachádzajú na krajskom súde, v dôsledku čoho dal zákonný
sudca pokyn na pripojenie posledných rozhodnutí vo veciach do spisu.
Dňa 21. decembra 2011 podal navrhovateľ okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v
konaní. Dňa 9. februára 2012 doručil sťažovateľ okresnému súdu spoločnú sťažnosť,
v ktorej namietal prieťahy v konaní v desiatich samostatných konaniach, ktoré sú
vedené v jeho veciach na okresnom súde. Listom z 10. februára 2012 okresný súd
vyhodnotil sťažnosť ako nedôvodnú. Keďže sťažovateľ s vybavením sťažnosti
nesúhlasil, 29. februára 2012 podal okresnému súdu opakovanú sťažnosť. Na
opakovanú sťažnosť reagoval okresný súd listom zo 4. júla 2012, v ktorom sa
podpredseda okresného súdu postupne vyjadril k všetkým desiatim samostatným
konaniam, pričom k predmetnému konaniu vedenému pod sp. zn. 10 C 38/2011
uviedol: „Vzhľadom na zistené skutočnosti mám zato, že súd uskutočňoval procesné úkony
smerujúce k vydaniu rozhodnutia plynule a sťažnosť považujem pokiaľ sa týka časového
aspektu za nedôvodnú.“ V dôsledku nespokojnosti s vybavením sťažností sa sťažovateľ
21. augusta 2012 obrátil na krajský súd, ktorý listom z 24. septembra 2012
sťažovateľovi oznámil, že podané sťažnosti považuje za primerane a zákonu
zodpovedajúco vybavené. Na podklade skutočností z trestného spisu zákonný sudca
zistil, že sťažovateľ trpí duševnou poruchou, a preto 18. mája 2012 požiadal
zdravotnícke zariadenie o poskytnutie súčinnosti. Listom z 30. novembra 2012 sa
psychiater vyjadril k zdravotnému stavu sťažovateľa a navrhol osoby vhodné na
vykonávanie funkcie opatrovníka. Následne navrhovateľ poskytol okresnému súdu
súčinnosť pri poskytovaní údajov osôb navrhnutých na vykonávanie funkcie
opatrovníka. V období od 3. mája do 24. septembra 2013 bol spis pripojený ku
konaniu vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 147/05. Dňa 7. januára 2014
došlo k zmene zákonného sudcu. Po oznámení nesúhlasu osôb navrhnutých na
vykonávanie funkcie opatrovníka 27. marca 2014 okresný súd uznesením č. k. 10 C
38/2011 54 z 30. apríla 2014 ustanovil sťažovateľovi za opatrovníka mesto Čadca, voči
čomu podal sťažovateľ námietky. V priebehu júna 2014 vykonal okresný súd potrebné
dožiadania vo veci (Úrad práce a sociálnych vecí Čadca, Sociálna poisťovňa Bratislava,
Stredná odborná škola strojnícka Kysucké Nové Mesto, FCP SK, s. r. o) a nariadil
pojednávanie na 8. júl 2014, následne tento termín zrušil. Zo spisu okresného súdu
bolo ďalej zistené, že sťažovateľa zastupuje v konaní advokát JUDr. Ladislav Ščury,
ktorý mu bol ustanovený centrom právnej pomoci, v dôsledku čoho okresný súd
uznesením č. k. 10 C 38/2011 91 z 22. septembra 2014 zrušil uznesenie o opatrovníctve
6
sťažovateľa mestom Čadca. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na 16. október
2014. Na tomto pojednávaní okresný súd zamietol námietku navrhovateľa voči
advokátovi sťažovateľa a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom a prečítaním
listinných dôkazov. Pojednávanie bolo odročené na 16. december 2014. V období
do uskutočnenia pojednávania zabezpečoval okresný súd ďalšie podklady pre vydanie
rozhodnutia vo veci. Pojednávanie určené na 16. december 2014 bolo zrušené
a po odstránení pochybenia súdu pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na
pojednávaní konanom 16. októbra 2014 bolo stanovené na 7. máj 2015.
11. Ústavný súd po vyhodnotení uvedeného postupu dospel k názoru, že okresný
súd vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 38/2011 nebol nečinný, vo veci (až na malé
výnimky – pripájanie súvisiacich spisov, zmena zákonného sudcu a odstránenie
pochybenia z pojednávania) konal plynulo a dôsledne zabezpečoval podklady
pre rozhodnutie vo veci samej. Nemožno však opomenúť správanie sťažovateľa, ktorý
opakovane (a v krátkej dobe po podaní návrhu) adresoval okresnému súdu viaceré
sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorými sa tento, ako aj krajský súd museli zaoberať.
Neobstojí ani tvrdenie sťažovateľa, že nie sú mu známe okolnosti, pre ktoré mu súd
ustanovil opatrovníka, a prečo s ním nekoná. Opatrovník mu bol ustanovený
z dôvodu, že trpí duševnou poruchou a podrobuje sa psychiatrickej liečbe. V súčasnom
období je v konaní zastúpený advokátom, ktorý mu bol určený centrom právnej
pomoci na jeho žiadosť. Ústavný súd je toho názoru, že do úvahy je potrebné zobrať
doterajší postup okresného súdu vo veci samej, ako aj správanie samotného
sťažovateľa. Po zohľadnení uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že
doterajšiu činnosť okresného súdu nemožno vyhodnotiť ako konanie so zbytočnými
prieťahmi, ktoré by po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie bolo možné
kvalifikovať ako konanie porušujúce základné právo na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími
návrhmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015
8